O opatreniach, ktoré vláda sľubuje, nie sú zatiaľ známe podrobnosti. Informovanie o nich sa stále odkladá, do toho prišla vládna kríza. Čo môžu očakávať slovenské domácnosti v čase, keď sa trhové ceny energií šplhajú do rekordných výšok?
VIDEO: Trh s elektrinou sa zrútil, poslanci žiadajú zásah štátu (celú reláciu televízie ta3 V politike si pozrite TU).
„Čo sa týka zregulovaného zvýšenia cien plynu na úroveň, ktorá je nejakým spôsobom únosná pre domácnosti, v tomto prípade na rozdiel od elektriny je situácia špecifická v tom, že najväčším obchodníkom s plynom s najväčším podielom na trhu s domácnosťami má Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý je stopercentne vlastnený štátom. A SPP má priame kontrakty s domácnosťami a komoditu má, ako tvrdí – aj nakúpenú, aj v zásobníkoch a nakupuje kontinuálne ďalej. V prípade elektriny je to oveľa zložitejšie, lebo Slovenské elektrárne nemajú priamy kontrakt, prakticky nepredávajú priamo domácnostiam. Tam je otázna aj komodita, lebo schéma bola postavená na tom, že to bude elektrina, ktorá je ešte nepredaná z nového tretieho bloku Mochoviec,“ uviedol Hirman.
Pri tom zabezpečení nízkych cien elektriny pre väčšinu domácností sa počíta so spustením tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, aby elektriny bolo dostatok.
Spustenie nového jadrového reaktoru je zložitá technologická operácia, ktoré netrvá pár dní, ale pár dlhých týždňov a mesiacov a je vysoké riziko už dnes, že k 1. januáru 2023 nebude tretí blok v prevádzke už s takým výkonom, ktorý bude generovať dostatok elektriny na objem pre domácnosti. Takže tá elektrina bude chýbať.
Nehovoriac o tom, že je tam limit na dodávku v objeme 4,5 MWh ročne, ale najväčší problém budú mať domácnosti s vykurovaním. Vieme, že mnohé domácnosti na Slovensku kúria elektrinou. A ich spotreba nie je 4,5 MWh, to je bežná spotreba domácnosti v bytovke alebo rodinnom dome, ktorá používa elektrinu na svietenie a bežné spotrebiče. Keď vykurujete elektrinou, spotreba je niekoľkonásobne vyššia. Tým sa v prvom rade má pomôcť. Keď vykuruje elektrinou na juhu Slovenska a má novopostavený zateplený dom, má spotrebu približne okolo 10 MWh elektriny. Ale domácnosti podhorské, na strednom Slovensku, ktoré najviac kúria elektrinou, kde je mráz v zime a ešte majú aj sneh, tam sa spotreby bežne pohybujú na úrovni 15 až 20 MWh ročne. A to nie sú vily s vykurovaným bazénom, to sú bežné domčeky bežných občanov s bežným príjmom, ale momentálne sa o nich vôbec nehovorí. Ten rozdiel medzi 15 – 20 MWh a 4,5 MWh, to ako si vykryjú? Kto im pomôže? Tieto domácnosti si môžu, ľudovo povedané, ‚hodiť mašľu‘.
Narážame na ten istý problém, ako keď sú sociálne opatrenia mierené plošne a nepomáhajú tým zraniteľným?
Momentálne narážame na to, že tak ako sú opatrenia prezentované, ak sú správne prezentované, lebo nepoznáme žiadne detaily, tá komunikácia je v štýle ‚prísne tajné‘, zatiaľ sú tie publikované opatrenia v kategórii odberateľov, ktorí v danom rozsahu tú pomoc až tak nepotrebujú.
U väčšiny slovenských domácností je účet za elektrinu podstatne nižší, ak elektrinou nekúria ako za plyn, ktorým kúria. Podsatatný je účet za komoditu, ktorou kúrite. Podľa toho sa má pomoc odvíjať, to je podľa mňa elementárna logika. Momentálne na základe vyhlásení, nič som o tom nepočul – a nielen ja. To sa nedeje. Plus celá obrovská masa domácností, ktoré sú na centrálnom vykurovaní.
Myslíte si, že v budúcom roku sa podarí udržať ceny pre bežných ľudí na prijateľných úrovniach ako to deklarujú politici.
Čo je to prijateľná úroveň? Pre niektorú domácnosť je nárast výdavkov o niekoľko sto eur ročne úplne v pohode zvládnuteľný, ale pre niektorú domácnosť – osamelý dôchodca alebo osamelá žena s deťmi, ktorá zarába na úrovni minimálnej mzdy – ten nárast cien je neriešiteľný.
Ceny na trhu sú stále extrémne vysoké. Pri týchto cenách plynu a elektriny – to je neznesiteľné pre hociktorého odberateľa v Európe, pre hociktorú domácnosť či podnikateľský subjekt. A to je jedno, v ktorej krajine. Tie ceny sú neúnosné, takže sa dá očakávať, že bude nasledovať protitlak a budú nutné možno aj celoeurópske zásahy, ktoré by snáď situácii mohli pomôcť.
Máme mnoho premenných, nevieme, ako sa bude správať Putin, je tu vojna, čo sme od druhej svetovej vojny nemali. Tu máme vojnu, ktorú nám vedie hneď za hranicami jeden z najväčších dodávateľov energetických surovín na svetové trhy a do Európy zvlášť voči krajine, ktorá veľkú časť tých surovín stále tranzituje k nám. Vidíme, čo sa deje s počasím, hydroelektrárne nám prudko znížili výkon, lebo nie je voda v riekach – vrátane Gabčíkova. Aby toho nebolo málo, vidíme obrovské technické problémy vo Francúzsku s jadrovými elektrárňami, polovica ich jadrových zdrojov stojí, nevyrába. Francúzsko, ktoré bolo historicky vždy exportérom elektrickej energie, ju teraz musí dovážať. Ešte stále tu máme pandémiu. Čo sa kazí, tak sa ešte viac pokazí.
Je tu situácia, ktorá tu nebola od druhej svetovej vojny – nielen v Európe. Pozrime sa aj do Číny. My tu stále ten elektrický prúd máme. Číňania vypínajú dodávky prúdu pre celé fabriky. Zase sa narúšajú dodávateľské reťazce. Celé aglomerácie majú regulované dodávky prúdu, niekoľko hodín denne sú bez elektriny, lebo tiež majú obrovské problémy, majú prázdne rieky, hydroelektrárne im išli prudko dole s výkonom, nestačia uhoľné elektrárne. Takisto ceny komodít sú aj pre Číňana neúnosné – a to je komunisticky riadená centrálna ekonomika. A ten Číňan tú elektrinu nemá, a my ju ešte stále máme. Máme ju extrémne drahú, ale stále ju máme.
Čo môžeme robiť, čo máme vo vlastných rukách? Šetriť a pripraviť sa na to, že nasledujúce mesiace budú reálne veľmi ťažké. Také to churchillovské, môžeme si sľúbiť len slzy, pot a krv. Ale dá sa to zvládnuť, nerobiť paniku, nerobiť unáhlené rozhodnutia, premyslieť si čo urobím. Za veľmi málo peňazí aj vďaka technológiám, ktoré sú na trhu, regulačné výrobky, ktoré sa dajú okamžite namontovať a budú preukázateľne prinášať úspory. A svojím správaním, samozrejme, aby som energie šetril a to teplo nevypúšťal do vzduchu napríklad cez otvorené okná a podobne.