Slovensko ako Texas: sedliak objavil prvý vrt na záhrade
Priekopníkom v ťažbe a vo využití zemného plynu sprevádzajúceho náleziská ropy bol výstredný gbelský sedliak Ján Medlen. Ten v roku 1912 zistil, že na jeho močaristých pozemkoch uniká zo zeme plyn, ktorý sa dá ľahko zapáliť, a využil ho na vykurovanie svojho domu.
Na mieste výronu plynu postavil jednoduchý zásobník z tehál utesnený hlinou a plyn odtiaľ viedol zakrytou priekopou do svojho domu. Nahromadený plyn však jedného dňa vybuchol a odniesol mu strechu.
Informácia o výbuchu plynu sa úradnou cestou dostala na ministerstvo financií uhorského kráľovstva, oddelenie pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný olej a draselnú soľ, a tak sa na Záhorí objavili geológovia a prieskumníci a začalo sa hľadanie ropy.
Prvú sondu začali vŕtať 28. októbra 1913 pomocou pojazdnej ručnej vŕtacej súpravy. Ložisko ťažkej ropy objavili v hĺbke 163 až 168 metrov pod zemou.
Ropa sa stala počas prvej svetovej vojny vzácnou surovinou, čo sa prejavilo na jej stúpajúcej cene. Rakúsko-uhorská vláda preto ťažbu zvyšovala. Do vzniku Československej republiky v roku 1918 sa v Gbeloch vyťažilo 29 362 ton ropy a na jej ťažbe pracovalo približne 400 robotníkov.
Zdroj: TASR