Ako je na tom Slovensko?
Slovenské hodnoty podielu obnoviteľných zdrojov meria Štatistický úrad.
Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 279 GWh. Najväčším, viac ako dvojtretinovým podielom (67,2 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 15,4 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,1 %, bioplyny rovných sedem percent. Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2020 predstavovala 6 518 TJ. Najviac sa na nej podieľalo, až 82,8 %, drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu). Nasledovali bioplyny s podielom 11,1 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,1-percentný podiel, geotermálne výhrevne 2,8 %.
Foto: Eva Sadovská, WOOD & Company
V prípade Slovenska v rámci EÚ bol pre rok 2020 stanovený cieľ 14-percentného podielu OZE. Nakoľko sme dosiahli až 17,3 %, tento cieľ naša ekonomika naplnila. Bližšie dáta ukazujú, že podiel energie z OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 23,1 %, pri spotrebe tepla 19,4 % a v doprave 9,3 %.
Sadovská však upozorňuje, že na prvý pohľad dobrá správa má háčik. „Podrobnejšia analýza obnoviteľných zdrojov využívaných na Slovensku odhaľuje určité slabiny. Do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To ale viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nie šťastný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií," vysvetľuje analytička.
Skreslenie dát spôsobila podľa Sadovskej aj pandémia. Nárast podielu OZE totiž spôsobila hlavne nižšia finálna spotreba energie – predovšetkým v doprave. Lockdown totiž znížil mobilitu a tak aj spaľovanie.
Foto: Eva Sadovská, WOOD & Company
Aby Slovensko vedelo zvyšovať svoje OZE aj v nasledujúcich rokoch, vhodnou možnosťou je podľa Sadovskej napríklad dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia. Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu „energie zo zeme“ doslova praje.
Na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč územím. „Geotermálna energia sa vo svete využíva na výrobu elektriny, tepla a chladu, všetky tieto spôsoby využitia sú aplikovateľné aj u nás. Na rozdiel od slnka či vetra ide o zdroj nezávislý od vonkajších vplyvov – je k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov a aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie.“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.
Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2 %. „Pri väčšom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodáva Mašek.
Na Slovensku máme aktuálne 4 lokality, kde sa vyrába teplo z geotermálnej energie pre účely centrálneho zásobovania teplom (Sereď, Galanta, Veľký Meder a Šaľa). Do fázy realizácie sa aktuálne dostali projekty v Kežmarku a Čižaticiach, v prípravnej etape je tiež obnovený projekt Ďurkov, kde je akcionárom štát. Realizovať sa majú aj investičné zámery v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova, kde sa – na Slovensku pilotne – počíta aj s výrobou elektrickej energie z geotermálnych zdrojov.