Čo ovplyvňuje trhové ceny plynu? Aké faktory sú aktuálne najvýznamnejšie?
Ako som spomínal, tých faktorov je niekoľko. Okrem tých sa ako čoraz dôležitejší ukazuje v súvislosti s počasím a rozvojom obnoviteľných zdrojov aj to, či je slnečno a ako intenzívne fúka v pobrežných vodách Európy, kde sú sústredené stále sa rozrastajúce parky veterných elektrární. To sme videli minulé leto a na konci roka, keď v Severnom mori veľmi slabo fúkalo, „vrtule“ teda vyrobili oveľa menej elektriny a tú bolo nutné rýchlo nahradiť práve plynovými elektrárňami. To zvýšilo dopyt po plyne.
Ešte viac sa vyprázdnili zásobníky, ktoré po predošlej relatívne normálnejšie chladnej zime, a zvlášť veľmi studenej jari, keď v apríli ešte aj v Bratislave či Bruseli snežilo, boli už aj tak dosť vyčerpané a ceny plynu nám uprostred minulého leta odrazu začali nevídane stúpať. Do toho nám prišla aj veľká ekonomická konjunktúra. A od augusta sme boli odrazu svedkami, ako nám z Ruska prúdilo cez existujúce tranzitné plynovody čoraz menej plynu a Gazprom prestal plniť svoje zásobníky na území EÚ. Tankery s LNG tiež radšej nabrali kurz na Áziu, kde sa ceny zvyšovali ešte viac, a dostali sme sa do cenovej špirály, z ktorej sa nevieme doteraz vymotať.
Budeme mať dosť zásob na zimu?
Vykurovacia sezóna sa v podstatnej časti Európy, azda len s výnimkou južného Stredomoria, začína bežne najneskôr koncom októbra. Vtedy musíme mať už dostatočné zásoby energetických surovín. Lenže práve v dôsledku všetkých doteraz spomínaných udalostí už na konci septembra sme si uvedomili, že v plynových zásobníkoch v drvivej väčšine európskych krajín vrátane Slovenska sme mali najnižšiu úroveň zásob za posledných zhruba desať rokov. Čo bola a stále je jedna z hlavných príčin, prečo je trh s plynom nervózny a prečo máme enormne vysoké ceny. Pretože už vtedy bolo jasné, že sme sa stali „zajatcami počasia“ – od jeho následného priebehu v zime sme závislí, či bude plynu dosť do konca vykurovacej sezóny, teda do konca marca.
Ako je na tom Západ?
Nám vážne „haprujú“ nielen dodávky z Ruska, ale dokonca napríklad vo Francúzsku boli v polovici decembra nútení na pár týždňov pre isté technické problémy odstaviť dosť veľké kapacity v jadrových elektrárňach, ktoré je tiež nutné aspoň čiastočne nahrádzať plynom. Zatiaľ sme mali v západnej a strednej Európe obrovské šťastie s počasím, že hlavne teraz, na začiatku roka sme mali doslova jarné teploty. Naopak, v Rusku od decembra zaznamenávajú jeden mínusový rekord mrazu za druhým, ale našťastie sa k nám zatiaľ tento arktický vzduch nedostal.
Môže sa zopakovať plynová kríza, ako sme sa s ňou stretli v minulosti? V čom je teraz situácia iná?
Dnešná vážna situácia na trhu s plynom a tá, ktorá vznikla v januári 2009 je iná, lebo aj väčšina príčin je iná. Vtedy kvôli náhlemu zastaveniu dodávok z Ruska cez Ukrajinu ďalej do Európy malo veľké problémy len Slovensko a Balkán. Zvyšok Európy mal plynu dosť. Dnes máme nestabilnú situáciu s plynom v celej Európe a aj spomínané zásobníky máme veľmi málo naplnené. Podobné je len to, že vtedy aj dnes čelíme redukcii dodávok plynu z Ruska.
Rezort hospodárstva nedávno informoval, že druhý stress test nedopadol „až tak dobre ako prvý“. Čo presne sú tieto testy, čo sa pri nich sleduje?
Stress testy, ako sám názov vypovedá, je simulovanie krajných podmienok na základe dostupných znalostí a historických dát, ktoré môžu v zásobovaní s plynom a energiami nastať. V princípe je to moderný názov pre energetické plánovanie na zimu, ktoré sa robilo dlhé desaťročia vždy a za každých okolností. Možno si starší čitatelia spomenú ešte na uhoľné prázdniny, ktoré sme mali v Československu niekedy v druhej polovici 70. rokov, keď práve po enormne teplých Vianociach a Silvestri prišlo dlhé extrémne ochladenie a energetická sústava sa ocitla kvôli zamrznutému uhliu a nedostatku jeho zásob v elektrárňach a teplárňach na hranici kolapsu. Vtedy nám žiakom o niekoľko týždňov predĺžili zimné prázdniny, lebo sa šetrilo na kúrení škôl, aby bolo dosť tepla pre domácnosti a nemocnice. Aj na základe týchto historických skúseností a nových podmienok sa potom posudzuje pripravenosť a odolnosť energetickej sústavy.
Ako teda testovanie prebieha?
Profesionáli v plynárenskej a energetickej brandži v Európe, ale aj na Slovensku si už na konci septembra – práve na základe historických skúseností a na základe aktuálnej situácie vo výške zásob v plynových zásobníkoch naprieč Európou – uvedomili, že sa dostávame do vážnej situácie. Podľa modelov, ktoré rátali s chladnejšou zimou a hlavne prípadným studeným arktickým počasím v jej druhej polovici, teda niekedy vo februári, sa začalo ukazovať, že za takýchto podmienok – ak naozaj nastanú – môže byť v mnohých častiach Európy koncom februára a začiatkom marca vážny problém vykryť denné odbery plynu.
Čo sa s tým dá robiť?
Pretože v zásobníkoch bude už málo plynu, a ak by boli obmedzené súčasne aj dodávky plynovodmi, ako to vidíme aj v týchto dňoch, tak by sa musela regulovať dodávka pre priemysel a biznis, aby sa udržali dostatočné objemy pre kritickú infraštruktúru, ako sú nemocnice, ale aj domácnosti. Neviem, čo a kedy vyčítali zo stress testov politické špičky vedenia ministerstva hospodárstva, ale slovenským plynárenským profesionálom, ale asi aj odborníkom na samotnom ministerstve, to bolo jasné už koncom septembra.
V utorok vyšli správy, že Gazprom výrazne znížil objemy plynu prepravovaného cez Ukrajinu, oproti rezervovaným kapacitám až trojnásobne. Čím je to spôsobené?
Ruský Gazprom od minulého leta preukázateľne výrazne znižuje dodávky plynu cez dva historicky kľúčové plynovody: Jamal-Európa, ako aj cez Ukrajinu. Ten pokles je v porovnaní s minulými rokmi nevídaný a bezprecedentný. Veď cez Ukrajinu minulý rok prúdili len polovičné objemy v porovnaní s rokmi 2014 až 2020, teda aj po tom, čo Rusi anektovali Krym a odrhli od Kyjeva východný Donbas. Súčasne vidíme, že Gazprom zásobníky plynu, ktoré si v Európe za posledné roky kúpil alebo prenajal, a to hlavne v Nemecku, Rakúsku a Holandsku, ale povedzme aj u nás na Slovensku, pred touto zimou naplnil veľmi málo.