Podľa právnikov nemožno opomenúť to, že Ústavný súd SR v kauze tzv. „straty podpory“ vyslovene konštatoval, že právo výrobcov na podporu doplatkom po dobu 15 rokov je ich majetkové právo, ktoré je chránené ústavou. Ústavný súd tiež uviedol, že výrobcovia sa nemôžu spoliehať na to, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, respektíve že nebudú prijímané nové právne predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví.
V prípade povinného repoweringu však podľa právnikov ide o niečo iné. „Nemenia sa ňou „len“ nejaké podmienky podnikania, či povinnosti výrobcov elektriny. Mení sa ňou samotná podstata majetkového práva na podporu doplatkom. Na začiatku bolo toto právo zadefinované dvoma zložkami, a to garantovanou 15-ročnou dobou podpory a garantovanou výškou elektriny,“ dodal právnik z kancelárie Poláček & Partners Jozef Hudák s tým, že povinný repowering mení obidve tieto zložky.
O novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií a kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorá má okrem iného zaviesť do praxe takzvaný repowering, by mali poslanci v druhom čítaní rokovať na aktuálnej júnovej schôdzi parlamentu.
Povinný repowering sa má týkať výrobcov zelenej elektriny, ktorí za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli priemernú výšku doplatku najmenej 150 eur za megawatthodinu a celkovú výšku doplatku najmenej 75-tisíc eur. Má ísť o niečo vyše 440 zariadení, primárne slnečných elektrární.
Štát by mal vďaka repoweringu ušetriť na podpore zelenej elektriny, ktorú platia všetci odberatelia elektriny vo svojich faktúrach, ročne zhruba 70 miliónov eur. Niektorí výrobcovia elektriny však protestovali proti tomu, aby bol repowering pre niektorých z nich povinný. Chcú presadiť dobrovoľný repowering.