Elektrina i plyn na burzách dražejú. Aké budú ceny od januára?

Drahšie a drahšie. Ceny energií na burzách za posledné mesiace rastú. Rátať tak treba s tým, že od januára si za elektrinu a plyn priplatíme. „Zatiaľ to vyzerá tak, že v roku 2022 by priemerné ceny mohli vzrásť až o päť percent,“ odhaduje analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.

, 26.04.2021 06:00
33

Pri takomto pohybe cien by išlo približne o návrat na úrovne z minulého roka – a to v závislosti od tarify. Energie by tak na budúci rok mohli byť približne o nejaké to euro či dve mesačne drahšie.

Vlani zastavila ekonomiku pandémia. Výsledkom bol prepad dopytu po energiách a logicky i pokles cien. Napríklad pri elektrine klesla spotreba za celý minulý rok o štyri percentá. S podobným scenárom sa tento rok veľmi rátať nedá, väčšina krajín už v druhej či tretej vlne neobmedzovala ekonomiku tak ako pri tej prvej. „Na konci roku už môže byť spotreba na predkrízovej úrovni. Tlak na rast cien bude preto stále relatívne vysoký,“ hovorí Tomčiak.

Do úvahy sa pri elektrine berie obdobie od začiatku roka do konca júna. Minulý rok vtedy vrcholila prvá vlna. Do tohtoročných cien tak vstupovala cena elektriny 46,11 eura za megawatthodinu. Elektrina tak od januára zlacnela od zhruba päť až do deväť percent. Samozrejme, zavážilo aj skrotenie tarify za prevádzkové služby známej ako TPS, no samotné ceny na burze tvoria okolo tretiny sumy na faktúre.

Možný vývoj v budúcom roku ukazujú minuloročné ceny. Pre rok 2020 vstupovala do vzorca na výpočet koncovej ceny elektriny suma 51,85 eura za megawatthodinu. Výsledkom bolo zdraženie elektriny až o sedem percent. Domácnosti si tak podľa spotreby priplácali od necelého eura, ak žijú v menšom byte, až do zhruba 2,60 eura mesačne. „Aktuálny vývoj na trhu smeruje k nárastu priemernej ceny na úroveň približne 56 eur za megawatthodinu v základnom scenári,“ upozorňuje hovorkyňa spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) Michaela Dobošová.

Zostáva ešte niečo vyše dvoch mesiacov do konca rozhodujúceho obdobia. A tie môžu s cenami zamávať. Pri rozbiehajúcej sa ekonomike a uvoľňovaní opatrení sa však dá rátať skôr s ďalším zdražovaním ako prepadom na burze. Ostatne, naznačuje to i vývoj v posledných mesiacoch. Koncom minulého roka elektrina atakovala 50-eurovú hranicu za megawatthodinu, vysvetľuje Dobošová. Tento rok sa v apríli dostala i na 60 eur za megawatthodinu.

Rozhodnú najbližšie mesiace

Ohľadne budúcoročných cien je nateraz zdržanlivý i samotný regulátor. „Cena komodity na základe referenčnej ceny, ktorá určuje výpočet maximálnej ceny za dodávku elektriny pre domácnosti v sledovanom období, je v súčasnosti vyššia ako v porovnateľnom období minulého roka,“ potvrdil hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz. Odhadovať prípadné zvýšenie nie je podľa neho možné, keďže rozhodujúce obdobie pre elektrinu uplynie až s júnom. Zaváži však i množstvo prenesenej a distribuovanej elektriny. Na konečný verdikt si tak budeme musieť počkať ako obvykle na záver roka, keď regulátor ohlasuje zmeny regulovaných cien.

Zaváži aj to, ako sa upravia dotácie pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, upozorňuje portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. „Ďalšou otázkou je, ako presne bude vyzerať plánovaná deregulácia cien a či k nej v budúcom roku vôbec dôjde,“ hovorí. Semrič však očakáva, že ceny s najväčšou pravdepodobnosťou porastú.

Podobne ani pri plyne ešte nie je ukončené rozhodujúce obdobie. „Nachádzame sa v priebehu sledovaného obdobia pri rozhodujúcej referenčnej cene, ktorá sa používa na výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu pre domácnosti,“ hovorí Igaz. Hovoriť tak o sume, ktorá sa použije vo vzorci, je podľa neho predčasné.

„Od začiatku decembra minulého roku ceny plynu na veľkoobchodnom trhu pomerne výrazne rastú a aktuálne sú zhruba o 20 percent vyššie,“ upozorňuje riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. Do vzorca na výpočet koncových cien však pri plyne vstupuje celoročný cenový priemer komodity, preto je na konečný verdikt i podľa neho ešte priskoro. Otázne je, či a ako do cien plynu zasiahne vývoj geopolitickej situácie, upozorňuje Koudela – a to predovšetkým vo vzťahu k Rusku.

Drahá ekológia?

Energie však netlačí hore len zotavujúca sa ekonomika, ale aj zelené ciele Bruselu. Ceny emisných povoleniek sa šplhajú k svojim maximám – aktuálne sa pohybujú okolo 44 až 45 eur za tonu. V minulom roku sa v únii znížila produkcia v uhoľných elektrárňach o 22 percent, vysvetľuje Tomčiak. „Zároveň sa podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektrickej energie zvýšil na 39 percent, čo je po prvý raz v histórii, keď bol vyšší ako pri fosílnych palivách,“ hovorí. Tie tvorili „iba“ 36 percent.

Mnohí výrobcovia pre nižšie náklady na povolenky prechádzajú na plyn, upozorňuje hovorkyňa spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE) Michaela Krivá. Tu sa to však nekončí – za zdražovaním je aj prechod na ekologickejšie zdroje. Úlohu hrá podľa Krivej i postupné odstavovanie stabilných jadrových a uhoľných zdrojov. A nejde pritom len o Nemecko.

Pri plyne zase zavážila i dlhá a studená zima. A to nielen na starom kontinente, ale aj v Spojených štátoch a v Číne. „Cena budúcoročného kontraktu obchodovaného na nemeckej burze sa v decembri pohybovala pri hodnote 14 eur, no dnes sa obchoduje tesne pod 19 eurami za megawatthodinu,“ hovorí Krivá. Stále však nejde o historické maximá, dodáva. Do úvahy však treba brať i vyčerpanosť plynových zásobníkov. Tá bola tento rok o štvrtinu vyššia ako vlani. „Potreba zvýšeného objemu plynu pre naplnenie zásobníkov bude udržiavať dopyt na vyššej úrovni a nebude dovoľovať hlbšie cenové prepady,“ hovorí Krivá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
33 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny #deregulácia #elektrina #plyn