„Počas ôsmeho januára sme zažili najvážnejší bezpečnostný incident európskej elektrizačnej sústavy od roku 2006, ktorý je stále v šetrení,“ pripomenul analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. „Od úplnej pohromy nás zachránil dostatok záložných zdrojov, predovšetkým konvenčných elektrární (plynových, uhoľných či jadrových), ktoré mohli okamžite zvýšiť svoju výrobu a zabezpečiť stabilitu siete. Solárne a veterné elektrárne sú určite perspektívne, ale nesmieme zabúdať ani na bezpečnosť sústavy, čo aktuálne zabezpečujú práve konvenčné elektrárne,“ zdôraznil Badida.
Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) uviedla na svojom internetovom portáli, že počiatočnou príčinou udalosti z 8. januára bolo vypnutie 400 kilovoltového (kV) prípojného vedenia v rozvodni Ernestinovo (Chorvátsko) nadprúdovou ochranou. V tom čase bol na severozápade Európy nedostatok elektrickej energie a na juhovýchode jej prebytok vo výške okolo 6,3 gigawattu (GW) .
ENTSO-E spresnila, že pre nízku frekvenciu v severozápadnej oblasti boli prerušené dodávky energie niektorým zákazníkom vo Francúzsku a Taliansku, a to znížilo nárok na výkon elektrární vo výške 1,7 GW. Tieto služby poskytujú veľkí zákazníci, ktorí majú zmluvu od príslušných prevádzkovateľov prenosových sústav. Okrem toho sa zo severských oblastí automaticky aktivovalo 420 megawattov (MW) podporného výkonu a 60 MW podpornej energie.
Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta pre portál slovgas.sk uviedol, že Európe pomohli odvrátiť kolaps prenosovej sústavy najmä točivé zdroje elektrickej energie. „Tie, keď tu nebudú, tak to bude naozaj problém,“ zdôraznil Pišta. Z veterných turbín ani z fotovoltických panelov nie je totiž v prípade nepriaznivého počasia možné získať dodatočný výkon. „Toto bude argument proti rýchlemu a niekedy až nerozvážnemu odstavovaniu týchto zdrojov,“ povedal Pišta.
Nedostatok elektrickej energie v čase rozpojenia sústavy predstavoval trojnásobok súčasného výkonu jadrových elektrárni Mochovce a Jaslovské Bohunice. Tento kritický stav podľa Badidu našťastie trval „len“ 15 sekúnd a nedošlo k ďalšiemu rozpadu na ešte menšie energetické „ostrovy“, ktoré by stabilizáciu sústavy už nemuseli zvládnuť. „Hrozil totiž úplný výpadok dodávok elektrickej energie na rozľahlom území, takzvaný black-out, a to pre vypnuté elektrárne. A kto vie, ako dlho by trvalo ich opätovné naštartovanie,“ dodal Badida. Podľa analytika je dôležité, aby sa o tejto potenciálnej hrozbe hovorilo a riziku takéhoto scenára je treba predísť posilňovaním bezpečnosti sústavy.
„Budúcnosť je však otvorená. Podiel nestabilných zdrojov v sústave sa bude pravdepodobne zvyšovať, a na to sa treba pripraviť. Avšak zatiaľ to bez jadrových a tepelných elektrárni nepôjde. Na druhej strane ani klimatická neutralita neznamená automaticky svet bez fosílnych palív,“ dodal Badida.