Slovenský bankový sektor mal ku koncu minulého roka úverovú expozíciu voči odvetviam citlivým na zmenu klimatickej politiky na úrovni 4,8 miliardy eur, čo je 25 % portfólia podnikových úverov. „Ak by sme zahrnuli aj odvetvia spojené so sektorom nehnuteľností, expozícia by vzrástla o dodatočných 4,9 miliardy eur na 50 %. Napriek tomu, že oproti koncu roka 2014 expozícia voči klimaticky citlivým odvetviam vzrástla z 3,2 miliardy eur a voči odvetviam zo sektora nehnuteľností z úrovne 3,9 miliardy eur, percentuálne pomery sa výrazne nezmenili,“ spresnil Hajdiak.
Odvetvia citlivé na zmenu klimatickej politiky sú vystavené stále prísnejšej schéme obchodovania s emisiami (EU ETS). Prideľovanie emisných povoleniek pre priemyselné prevádzky je v posledných rokoch realizované čoraz intenzívnejšie formou aukcie. Bezodplatne pridelené emisné povolenky klesali postupne z 80 % v roku 2013 na 30 % v roku 2020. Súčasne rástla aj ich cena z necelých desať eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého v roku 2017 na takmer štvornásobok.
Úvery podnikom z klimaticky citlivých odvetví však podľa analytika nemusia pre banky predstavovať len zvýšené riziko, práve naopak. „Napríklad, výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá je jedným z cieľov vyplývajúcim z Európskeho ekologického dohovoru, je z pohľadu boja proti klimatickým zmenám zmierňujúcim faktorom v portfóliu,“ upozornil Hajdiak.
Portfólio úverov citlivých na zmenu klimatickej politiky variuje naprieč bankovým sektorom od 28 % do 75 % z portfólia podnikových úverov danej banky. Ak by sa nezarátali úvery podnikom zo sektora nehnuteľností, podiel klimaticky citlivých úverov by bol v rozmedzí od 6 % do 30 % podnikového portfólia konkrétnej banky.
Pri pohľade na klientov cez príslušnosť k schéme EU ETS bola úverová expozícia sektora voči týmto podnikom ku koncu roka 2020 na úrovni 2,4 miliardy eur. To predstavuje 12 % portfólia podnikových úverov. Oproti koncu roka 2014 ide o nárast o 1,4 miliardy eur alebo o päť percentuálnych bodov. „Samotná expozícia voči uvedeným podnikom nemusí pre finančnú inštitúciu znamenať bezprostredné riziko,“ pripomenul analytik. Zvýšené riziko je podľa neho možné očakávať predovšetkým u podnikov, ktoré výrazne prekračujú pridelené emisné kvóty a sú tak nútené dokupovať chýbajúce kvóty na trhu.
V budúcnosti sa dá predpokladať, že rozdiely v splatnostiach a úverových sadzbách by sa medzi úvermi podnikov z environmentálne rizikovejších a neutrálnych odvetví mali zvýrazňovať a mali by byť postupne sprevádzané aj zmenou vo vnímaní rizika. Napriek tomu, že klimatické riziko nie je v súčasnosti stredobodom záujmu finančných inštitúcií, charakter fungovania environmentálnych nástrojov a sprísňovanie „zelenej“ regulácie podľa Hajdiaka zvyšuje potenciálne riziká, ale aj príležitosti.