„Je to na nás politikoch, pretože my robíme rozhodnutia za túto krajinu,“ povedala počas rozpravy poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí). Poukázala na požiadavky petície, ktoré považuje za legitímne a medzi ktorými bolo aj vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Podľa nej by sa mal na Slovensku vyhlásiť, „aby sme vyslali verejnosti jasný signál, že parlament si vážnosť klimatickej situácie naplno uvedomuje“. Označila to za nevyhnutné morálne gesto. Pripomenula, že tak urobili už viaceré krajiny, ako Rakúsko, Veľká Británia, Kanada, ale aj Európska únia.
Dosiahnuť to chce pozmeňujúcim návrhom, ktorý by do uznesenia doplnil ďalší bod. Cieľom má byť zdôraznenie naliehavosti opatrení, ktoré odvrátia najhoršie možné scenáre dôsledkov klimatickej krízy na ďalšie generácie obyvateľov Slovenska. Dodala, že samotné vyhlásenie tohto stavu ako deklarácia nemá žiadne priame ani nepriame dôsledky na rozpočet ani prípadné iné záväzky, pokiaľ to nie je zadefinované aj v legislatíve.
Za pravdu jej dala aj poslankyňa Miriam Šuteková (Za ľudí). „Mali by sme si dávať vyššie ciele a nemali by sme sa uspokojiť s málom,“ poznamenala. Zdôraznila, že stav klimatickej núdze zastrešuje všetky potrebné kroky na zlepšenie klímy a má deklaratívny charakter.
Mnohí však majú pochybnosti. Radovan Kazda (SaS) súhlasí so závažnosťou zmeny klímy, pýta sa však, čo pojem „klimatická núdza“ znamená. V návrhu podľa neho nie sú vyčíslené dôsledky na rozpočet či ekonomiku krajiny. Obáva sa, že takéto ambiciózne ciele môžu navyše vyhnať fabriky od nás do iných krajín, ktoré takéto kroky neprijímajú. „Nie klíma je naším pánom, ale my sme výsledkom istého evolučného vývoja a my sa máme o prírodu starať,“ dodal.