Za zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa vyslovilo 444 poslancov, 70 bolo proti a 181 sa zdržalo hlasovania. Poslanci spresnili, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy nesmú viesť k presunu výroby za hranice Únie – za účelom využitia voľnejších pravidiel v oblasti skleníkových emisií v krajinách mimo EÚ – a následnému dovozu menej ekologických výrobkov do Únie.
Táto iniciatíva našla podporu aj u slovenských europoslancov zo všetkých politických frakcií v europarlamente.
Naši europoslanci novú daň podporujú
Martin Hojsík (PS) pre TASR uviedol, že nie je správne hovoriť o tomto opatrení ako o „uhlíkovej dani". Za lepší výraz považuje „nástroj uhlíkovej spravodlivosti,“ lebo je to o tom, aby nenastala situácia, že európsky priemysel znižuje emisie, keďže EÚ záleží na zmiernení klimatických zmien, ale iné krajiny to nerobia, majú nižšie náklady a ich priemysel má konkurenčnú výhodu. „Chceme, aby dovozy z krajín, ktoré nemajú rovnako prísne opatrenia ako EÚ, boli zaťažené istým poplatkom, zohľadňujúcim emisie, ktoré vznikli pri výrobe," vysvetlil europoslanec.
Uhlíková spravodlivosť je podľa neho dobrá nielen pre EÚ, ale pre celú planétu. Má zabrániť najhorším dosahom klimatickej krízy. Neobáva sa protiopatrení tretích krajín, lebo nová legislatíva bude podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), skôr nový mechanizmus vníma ako nástroj, ktorým sa dajú zatlačiť iné krajiny do znižovania emisií. „Cieľom nie je zavádzať nové poplatky za dovoz tovarov, ale znižovať emisie po celom svete," dodal.
Ivan Štefanec (KDH) vysvetlil, že EP podporuje tento návrh, lebo treba lepšie chrániť životné prostredie a EÚ je lídrom v rámci boja proti zmenám klímy. A má za cieľ vytvoriť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. „Už teraz vieme, že viac emisií spôsobujú dovážané výrobky, než tie vyrobené na pôde EÚ. Chceme prinútiť výrobcov z tretích krajín, aby sa viac starali o ochranu životného prostredia, a preto zavádzame mechanizmus, ktorý znamená, že tí, čo chcú vyvážať na jednotný trh EÚ, musia sa viac starať o životné prostredie," upozornil. Dodal, že ide o návrh v súlade s pravidlami WTO, a verí, že prispeje k ochrane životného prostredia na celom svete.
Vladimír Bilčík (Spolu) pripomenul, že uhlíková daň na hraniciach EÚ bola jednou z hlavných priorít šéfky Európskej komisie, keď sa uchádzala o dôveru europarlamentu. „Je dôležité, aby sme v čase, kedy čelíme klimatickej kríze a máme zelenú dohodu o tom, ako sa vyrovnať s jej dôsledkami, zavádzali opatrenia, ktoré obmedzia dovoz z tretích krajín pre tie výrobky, ktoré prehlbujú klimatickú krízu," opísal situáciu. Dodal, že nová daň bude dobrý zdroj príjmov pre rozpočet EÚ, vďaka ktorým dokážeme kompenzovať mnohé straty súvisiace práve s klimatickou krízou. „Takzvaná uhlíková daň, ak bude rozumne uplatnená, môže len pomôcť pre dobro veci,“ odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD) priznala, že zavedenie uhlíkovej dane na tovary dovážané z krajín, ktoré nedostatočne bojujú proti klimatickej zmene, považuje za správne riešenie. „Európa chce byť lídrom v oblasti opatrení zameraných proti klimatickým zmenám. Tieto sú však nákladné a najväčší znečisťovatelia, akými sú India, no predovšetkým USA a Čína, si z tohto postoja neberú príklad, ale zneužívajú ho vo svoj prospech. Uhlíková daň na dovážané tovary môže pomôcť z hľadiska ochrany európskych priemyselných výrobcov a posilňovania ich konkurencieschopnosti," upozornila poslankyňa.
Eugen Jurzyca (ECR) skonštatoval, že musí platiť princíp, že „znečisťovateľ platí". Spresnil, že ak európski výrobcovia, ktorí znečisťujú životné prostredie, znášajú náklady na jeho ochranu, to isté musí platiť aj pre zahraničných producentov. „Nesúhlasím so zavedením cla na jednotlivé typy výrobkov, ale podporujem jeho zavedenie pre produkty z krajín, ktoré nerešpektujú ekologické dohody. Je to menej byrokratické riešenie a motivuje krajiny exportérov k ochrane životného prostredia," povedal.
Ako má fungovať úhlíková daň?
Europarlament navrhuje spoplatnenie uhlíkovej stopy výrobkov, ktoré budú na územie EÚ dovezené z krajín nedostatočne bojujúcich proti klimatickým zmenám. Toto opatrenie by mohlo prispieť k zaisteniu celosvetovo rovnakých podmienok a motivovať priemysel v Únii i mimo nej k dekarbonizácii.
Uznesenie zdôrazňuje, že nový mechanizmus by mal byť v súlade s pravidlami WTO a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu. Príjmy z tohto mechanizmu by mali byť súčasťou vlastných zdrojov v rozpočte EÚ, ktoré sa využijú na podporu cieľov Európskej zelenej dohody.
Podľa uznesenia EP mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť súčasťou širšej priemyselnej stratégie EÚ a mal by sa týkať dovozu všetkých výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Už v roku 2023 by sa mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako je výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív. Ide o sektory, ktoré dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a predstavujú 94 % priemyselných emisií Únie.
Naviazanie dovozného uhlíkového poplatku na cenu kvót v rámci ETS pomôže podľa poslancov v boji proti úniku uhlíka.
Po hlasovaní v EP by Európska komisia mala predstaviť legislatívny návrh na zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach v 2. štvrťroku 2021. Spolu s návrhom na začlenenie takto získaných prostriedkov do rozpočtu EÚ.