O petícii za klímu rozhodne parlament. Vyhlási Slovensko stav klimatickej núdze?

Klimatická kríza - tento pojem konečne budeme počuť aj v slovenskom parlamente. Poslancov totiž čaká na marcovej schôdzi prerokovanie on-line petície na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Tú od jej vzniku pred vyše štyrmi mesiacmi stihlo podpísať už vyše 127-tisíc ľudí.

, 09.02.2021 06:00
24
zväčšiť
infograf, klíma

Do programu najbližšej schôdze Národnej rady petíciu s názvom Za klímu, za budúcnosť pretlačil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Petíciu otvorene podporuje aj Únia miest, viaceré samosprávy stav klimatickej núdze vyhlásili už teraz. A to i bez zjavne deklarovanej podpory vlády či parlamentu.

"Chceme vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň zaviazať vládu, aby začala robiť konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny,“ vysvetľujú ľudia z iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá stojí za petíciou. Krok šéfa envirorezortu, samozrejme, vítajú. S parlamentom chcú dokonca na túto tému viesť ďalšie rokovania. Mali by sa venovať aj tomu, čo by prípadné vyhlásenie stavu klimatickej núdze malo pre Slovensko znamenať. "Tri strany vládnej koalície – OĽaNO, Sme Rodina a Za ľudí – prejavili v uplynulých mesiacoch záujem intenzívnejšie rokovať o obsahu klimatickej núdze, ktorú by parlament mohol na základe petície vyhlásiť,“ hovorí iniciátor petície Michal Sabo.

Podľa odborníkov musia mať i zelenšie ciele svoju postupnosť. To, čo je celkom isto prospešné pre životné prostredie, by sa totiž v prípade prirýchleho zavádzania mohlo nepriaznivo odzrkadliť v peňaženkách ľudí. A to najmä tých zo sociálne slabších vrstiev. Ide najmä o prechod k uhlíkovej neutralite – teda zníženie emisií využívaním obnoviteľných zdrojov. "Zvýšené náklady musí niekto zaplatiť, čo bude firmám znižovať zisk a domácnostiam príjmy,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Myslieť treba aj na to, upozorňuje analytik, že prevádzka alternatívnych zdrojov energie má tiež svoje limity. "Solárne elektrárne nefungujú, keď slnko nesvieti. Veterné elektrárne potrebujú vietor. Naproti tomu klasické elektrárne môžu fungovať non-stop,“ dodáva Tomčiak. Klimatické zmeny sú však podľa neho jednoznačné a postupné kroky prijímať treba.

Doteraz sa petíciou zaoberal len parlamentný výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Podľa Budaja to však nestačí. Signatári petície podľa neho oprávnene čakajú, že ich požiadavkami sa bude zaoberať celý parlament. A to napriek tomu, že petícia nespĺňa všetky formálne náležitosti, keďže existuje len v elektronickej forme. "Týmto prístupom prenesieme diskusie z úrovne výboru tam, kde s ohľadom na svoj význam patria – do pléna Národnej rady,“ povedal Budaj. Podľa komunikačného odboru jeho rezortu takéto rokovanie minimálne "zvýši verejnú informovanosť a záujem vlády zlepšiť životné prostredie“.

Iniciatíva má ešte ambicióznejšie ciele

Čo stav klimatickej núdze znamená a čo ním chce petícia dosiahnuť? Hlavným cieľom má byť uhlíková neutralita. A to skôr, ako to nastoľuje Európska únia – teda už v roku 2040. Dosiahnuť ju máme prostredníctvom štátnej stratégie uhlíkovej neutrality, ktorá by obsahovala konkrétne kroky v jednotlivých odvetviach hospodárstva. "Slovensko má v súčasnosti vypracovanú iba Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, čo je v kontexte nevyhnutných klimatických cieľov nedostatočné,“ argumentujú iniciátori petície. Preto je dôležité, aby vláda a zodpovedné ministerstvá pripravili stratégiu uhlíkovej neutrality ako samostatný dokument alebo rozšírenie tej existujúcej, tvrdia.

Ľudia cez petíciu navyše žiadali parlament aj o to, aby zaviazal vládu podporiť na bruselských rokovaniach najvyšší možný cieľ predloženého návrhu znižovania emisií do roku 2035 – teda až 65 percent. Už v decembri sa však európski lídri dohodli na 55-percentnom kompromise. Podľa signatárov petície sa však na národnej úrovni stále dá robiť viac, ako káže Brusel. "Aj keď sa nepodarilo presadiť poslednú požiadavku, veľmi pozorne si všímame vyjadrenia premiéra aj ďalších predstaviteľov, že existuje vôľa na razantnejšie kroky v boji proti klimatickej kríze,“ hovorí iniciátorka petície Marta Fandlová.

Čo s energetickou chudobou?

Proti príliš vysokým cieľom hrá i energetická chudoba. Slovensko má totiž vysoký počet energeticky chudobných aj v porovnaní s úniou – v Európskom indexe energetickej chudoby v domácnosti za rok 2018 nám patrí tretie miesto. Vyššie sú len Bulharsko a Maďarsko. Ľudia, ktorí štvrtinu príjmu vynakladajú na energie alebo žijú v nedostatočne teplom prostredí, sú odkázaní na lacné zdroje tepla a elektriny. No a práve tie sú aj v súčasnosti jedným z najväčších producentov emisií.

"So zavádzaním stále prísnejších emisných limitov klesal podiel emisií z priemyslu a energetiky, zatiaľ čo zvyšujúce sa ceny zemného plynu spôsobili postupný nárast podielu tuhých palív na individuálnom vykurovaní,“ popisuje tento stav v minuloročnej správe o kvalite ovzdušia Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Trend podľa autorov štúdie spôsobil, že sa síce zlepšila kvalita ovzdušia v oblastiach, kde podlieha riadeniu, ale zároveň sa pravdepodobne postupne zhoršila v niektorých častiach vidieka. "Malé zdroje lokálnych kúrenísk sú rozšírené prakticky po celom obývanom území, pričom emisie sú vypúšťané pomerne blízko dýchacej zóny. Je oveľa ťažšie zistiť ich množstvo a následne prijímať potrebné opatrenia na ich zníženie,“ píše SHMÚ v správe.

Podľa Tomčiaka sa však až po roku 2030 dá očakávať, že by sa alternatívne zdroje mohli nákladmi vyrovnať tým konvenčným. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví mali obnoviteľné zdroje v roku 2019 len 17,42 percentný podiel na energetickej spotrebe Slovenska. Najviac sa pritom využíva biomasa a vodná energia. Slnko zaobstaráva len 1,8 percenta energie, zatiaľ čo jadro stále vyrába viac ako 55 percent všetkej spotrebovanej elektriny. Pomôcť prechodu na zelenšie zdroje by mohol aj národný plán v oblasti energetiky a podnebia, ktorý vláda schválila. Podľa neho by do roku 2030 malo až 20 percent všetkej vyrobenej energie pochádzať zo zelených zdrojov. Nebude to však lacné. Predpokladaná investícia sa pohybuje okolo 4,3 miliardy eur.

Mestá za klímu

Petíciu za vyhlásenie klimatickej núdze už z vlastnej iniciatívy stihli podporiť mestá. Ešte vlani v decembri sa tak v rámci rozšíreného prezídia Únie miest Slovenska rozhodlo 40 primátorov. "Vyjadrili tak záujem postupne prijímať stav klimatickej núdze a vnímať túto tému ako jednu zo svojich priorít,“ povedala hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Mestá chcú podľa nej prevziať svoj podiel zodpovednosti na klimatickej kríze a postaviť sa mu čelom. Práve v nich totiž žije 55 percent celosvetovej populácie a tvorí sa až 75 percent emisií. Navyše, práve ľudia v mestách stoja za dvoma tretinami celkovej spotreby energie.

Únia miest však zároveň prízvukuje, že opatrenia spojené s klimatickým bojom nebudú zadarmo. "V prvej etape si vyžiadajú vyššie náklady na miestnej úrovni, a preto je nevyhnutné, aby centrálna vláda dala mestám a obciam viac priestoru v miestnych daniach a poplatkoch, aby predložila nový systém finančného vyrovnávania, ale aj zmenila doterajšiu regionálnu politiku a podporu regionálneho rozvoja,“ hovorí Piršelová. Bez týchto opatrení sa podľa nej mestá nemôžu plne prihlásiť ani k mnohým zeleným iniciatívam Európskej únie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
24 debata chyba
Viac na túto tému: #petícia #klimatická kríza #klima #Hrdinovia klímy