Slovensko sa topí v odpade. Vyhadzujeme priveľa

Minulý týždeň patril v únii odpadu. Teda presnejšie jeho znižovaniu. Väčšina členských krajín sa hromadiace sa smeti snaží z roka na rok odstrániť. Ako je na tom Slovensko?

, 30.11.2020 06:00
plytvanie, potraviny, odpadky, chlieb, kôš Foto:
Každý sa musí zamyslieť nad plytvaním potravinami.
53

Len za posledné desaťročie sme vyprodukovali o tretinu viac odpadu ako kedysi. To sa nepodarilo ani jednej z európskych krajín. A hoci spomedzi európskych štátov nepatríme v množstve smetí na hlavu k tým najhorším, čísla za recykláciu vyzerajú žalostne. Viac ako polovica odpadu končí na skládkach.

„Rast produkcie odpadu je vážny problém. Dôležitejšie však je, o aký odpad ide,“ hovorí Martina Gaislová, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko, ktorá sa zaoberá alternatívami spracúvania odpadu. Zamerať sa podľa nej treba nielen na masívny nárast triedených zložiek, ale aj na pokles množstva zmesového komunálneho odpadu. Práve ten totiž väčšinou skončí na skládke. Ročne tam putuje až 550-tisíc ton.

„Zaspali sme. Slovensko vyprodukuje ročne takmer 13,5 milióna ton odpadu z toho 2,4 milióna ton odpadu z domácností. Papierovo vraj takmer 40 percent recyklujeme, vyše 50 percent skládkujeme a zvyšok premieňame na energiu v dvoch Zariadeniach na energetické využitie odpadu v Košiciach a v Bratislave. Z toho je jedno v prevádzke 28 a druhé 42 rokov,“ uviedol pre denník Pravda generálny riaditeľ spoločnosti ewia Marián Christenko.

Podľa neho by nám teraz najviac pomohlo práve väčšie využitie odpadu, presnejšie jeho premena na elektickú energiu a teplo. Podobne je to napríklad v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, ale najmä v Dánsku, Švédsku, Nórsku či Fínsku. „Robme to civilizovane, tak ako oni. Recyklácia a následná premena nerecyklovateľného odpadu na teplo a elektrinu je tam kostrou odpadového hospodárstva,“ povedal Christenko.

Závislosť od skládok by malo znížiť aj triedenie kuchynského odpadu, ktoré sa oficiálne, aj napriek počiatočnej kritike od samospráv, začne už v januári. Prvý polrok však mestá a obce dostali od envirorezortu na adaptáciu. Za nedostatky tak nebudú pokuty. Zdá sa, že mnohé samosprávy odklad využijú. Podľa Gaislovej je väčšina pripravená, mnohým však uniká zmysel zberu kuchynského odpadu.

„Ak by si samospráva uvedomila, aký pozitívny environmentálny dosah zavedenie zberu má a koľko môže pri stále sa zvyšujúcom skládkovacom poplatku ušetriť, venovala by sa tomu s oveľa väčšou vervou,“ myslí si. Ani zodpovedné triedenie odpadu však nie vždy zaručuje jeho zhodnotenie – teda recyklovateľnosť.

„Problémom môže byť jeho znečistenie, nízka kvalita materiálov súvisiaca s opakovaným použitím, komplikovaná skladba materiálov alebo stagnujúci trh s recyklátmi,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko pre slabé výsledky nakladania s odpadom počas uplynulých rokov dostalo spolu s niektorými ďalšími krajinami únie výnimku.

Môžu si tak pri plnení kritérií uplatniť päťročný odklad. Zdá sa, že aj tak sa nám s odpadom neveľmi darí.

Málo kompostární a žiadna vyhláška

Mestá majú pri zavádzaní zberu kuchynského odpadu viacero problémov. Jedným je neexistujúca vyhláška. Práve tá by mala stanoviť podmienky a pravidlá zberu odpadu, no zelený rezort s ňou ešte stále neprišiel. Jej vydanie pritom avizoval ešte v októbri. „Väčšina miest tak pravdepodobne využije prechodné obdobie a v plnej miere zavedie zber až od júla,“ hovorí Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska.

Mestá trápi aj nedostatok kompostární. V celej krajine je ich totiž iba 120. No len asi 30 z nich má povolenie aj na zhodnocovanie kuchynského a reštauračného odpadu, čo nestačí. Navyše mnohé tak ani nerobia, respektíve nie sú v rámci krajiny rovnomerne rozložené. Odpad by sa tak musel prevážať z miesta na miesto, čo je drahé a neekologické.

Envirorezort ponúka riešenie. Kompostárne dostavia, ak o ne samosprávy požiadajú. Dôležité je, aby preukázali, že pre zavedenie zberu kuchynského odpadu už niečo robia. Podľa odboru komunikácie rezortu je už v súčasnosti schválených 62 žiadostí približne za 40 miliónov eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia, ako aj z Environmentálneho fondu. Ďalších 44 za vyše 35 miliónov sa schvaľuje.

„V pláne je aj budovanie nových, respektíve modernizácia existujúcich zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov,“ dodáva ministerstvo životného prostredia. Samosprávy môžu o príspevok žiadať až do 15. decembra.

Stačí, ak majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom a s Environmentálnym fondom, nemajú daňové nedoplatky, neporušili v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. A tiež nemajú evidované nedoplatky na poistnom. Fond žiadosti vyhodnotí už počas jari.

Výrobcov presvedčili peniaze

Reč je aj o nových poplatkoch za efektívnejšie triedenie. To sa nezdalo výrobcom. Poplatky za obaly totiž rapídne stúpnu. Na druhej strane však ministerstvo zvýši transparentnosť nakladania s vyzbieranými peniazmi, čím si ich nakoniec získalo na svoju stranu. „Navrhli sme, aby organizácie zodpovednosti výrobcov aj zberné spoločnosti hospodárili s týmito prostriedkami na transparentných účtoch. Výrobcovia majú právo vedieť, čo je s ich peniazmi,“ povedal štátny tajomník rezortu životného prostredia Juraj Smatana.

Skloňuje sa aj reformný balík zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu. Ten stanovuje pre rok 2035 dva stropy – maximálne 10 percent komunálneho odpadu môže ísť na skládky, pričom minimálne 65 percent sa musí recyklovať. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Jána Oravca však pri zavádzaní reforiem bude dôležité aj mentálne nastavenie firiem.

„Tento koncept by mal byť príležitosť, ktorou môžeme zabezpečiť rozvoj konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky,“ povedal. Slovensko má podľa Oravca nadpriemerne vysoké materiálové vstupy do hospodárstva. V roku 2019 to bolo 19,4 tony na obyvateľa, zatiaľ čo priemer únie bol iba 14,8 tony. Slovensko zároveň z tohto množstva dováža osem ton z iných krajín.

Zelenšie škôlky a mestá

K ekologickejšej krajine by nám mali pomôcť aj Nórske granty. Envirorezort z nich podporí projekty pre akčné mestá a zelenšie školy. Spolu tak dostane peniaze šesť slovenských miest v celkovom objeme 8,3 milióna eur. Ďalší milión dostane 28 škôl. Podporené mestá budú môcť budovať zelenú a modernú infraštruktúru, vysádzať stromy, revitalizovať parky. No aj znižovať emisie zatepľovaním verejných budov, nákupom elektromobilov pre samosprávy či využívaním čistej energie z obnoviteľných zdrojov. Na školách sa zase vytvoria vzdelávacie programy na zvýšenie povedomia žiakov o zmene klímy a o jej zmierňovaní. Okrem teórie si majú žiaci vyskúšať aj prax – sadenie stromov, budovanie dažďových záhrad a vodozádržných opatrení.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
53 debata chyba
Viac na túto tému: #zelená ekonomika #smeti #Slovensko #odpadové hospodárstvo #odpad #EÚ #ekológia