Čo by mohlo pomôcť? Envirorezort vidí nádej v januárovom spustení triedenia bioodpadu, ale aj v rozbehnutí množstvového zberu komunálu. Ten by sa mal začať už v roku 2022. Otázne je, ako dobre sú mestá na systém „plať za to, čo vyhodíš" pripravené.
„Ak by každý občan platil len za toľko odpadu, koľko vytvorí, dobre by si rozmyslel, či radšej nevyseparuje sklo, papier a bioodpad,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na tlačovej konferencii ešte v polovici októbra. Zberné nádoby s čipom by sa vážili priamo na plošine smetiarskeho auta a obec by tak dostala podrobnú štatistiku o produkcii odpadu jednotlivými obyvateľmi. Tí by následne platili len za toľko, koľko skutočne vyhodia. Budaj chce na tento systém získať peniaze z Plánu obnovy. Mestá jeho snahu vítajú. Všetko však bude závisieť od toho, koľko prostriedkov nakoniec dostanú na jeho realizáciu.
Riešiť problém cez množstvový zber sa podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej oplatí. „Novinka má pre obce nielen ekologický, ale aj ekonomický význam. Výrazne totiž okresáva výdavky obce, pretože znižuje náklady na zneškodnenie odpadu,“ hovorí. Úspory samospráv sa podľa nej môžu vyšplhať na tisíce eur ročne. Navyše, ak občania platia len za to, čo vyprodukujú, oveľa viac dbajú na separáciu.
Mestá to zvládnu
„Pokiaľ dostaneme finančnú injekciu z ministerstva životného prostredia, určite to zvládneme. Z vlastných prostriedkov to nedokážeme zafinancovať, rovnako ako väčšina slovenských miest,“ povedal hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
S tým súhlasí aj hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Bratislava pritom už možnosti, ako váženie odpadu zaviesť, intenzívne hľadá. „Spolu so spoločnosťou OLO sa pripravujeme na zavedenie váženia odpadu, vyžaduje si však nemalé náklady,“ hovorí.
Podobne sú na tom aj v Banskej Bystrici. „Mesto má nakladanie s komunálnym odpadom zabezpečené dodávateľským spôsobom. Keď to bude aktuálne, požiadavku v predstihu uplatníme u dodávateľa služby. Veríme, že dodávateľ služby to zvládne,“ hovorí Peter Suchý, vedúci oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev v Bystrici.
Práve krajské mestá sú pritom najväčšími producentmi smetí. Každoročne majú na svedomí až štvrtinu komunálneho odpadu. V Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji dokonca množstvo odpadu na obyvateľa prekročilo hranicu 500 kilogramov ročne. Podľa Holúbka za to môže fakt, že mesto pod Zoborom do svojho komunálu započítava aj biologický odpad zo záhrad obyvateľov. „To, spoločne s údržbou zelene, nám ročne robí okolo 10 000 ton odpadu navyše,“ hovorí.
Trnava, kde na hlavu pripadá až 601 kilogramov odpadu ročne, sa zase trápi so slabým separovaním. „Jednak je za tým rastúca kúpyschopnosť obyvateľstva a životný štandard, a zároveň to, že stále nie sme zvyknutí dostatočne triediť odpad,“ povedala hovorkyňa mesta Veronika Majtánová.
Košeca ide príkladom
Príkladom je obec Košeca neďaleko Ilavy, ktorá s evidenciou odpadu začala ešte vlani v apríli. Odvtedy v obci evidujú každý vývoz zmesového komunálneho odpadu prostredníctvom špeciálnych, takzvaných RFID snímačov.„Za prvé tri mesiace aktívnej osvety sme znížili množstvo komunálneho odpadu o 20 percent a tiež sme znížili počet vyvážaných nádob,“ hovorí starosta obce Radomír Brtáň. Počas celého minulého roka zbierali údaje o triedení v každej domácnosti a o množstve komunálu, ktorý končí na skládke. Podľa toho následne stanovili úroveň triedenia jednotlivých domácností aj poplatky za odpad. "Občania si môžu sami odskúšať, ako môžu ovplyvniť to, koľko za odpad zaplatia,“ dopĺňa Brtáň.
Množstvový zber pritom nie je žiadnou novinkou. Vo svete funguje už dávno. Rozšírený je v rôznych podobách v celej Európe, USA, Kanade, Japonsku či Južnej Kórei. Vo väčšine prípadov ide o vrecový systém, systém váženia alebo uzamykania nádob. Samotné váženie odpadu je v Európe realitou najmä v Nemecku, Holandsku, vo Francúzsku či v Írsku, ktoré sú v prípade odpadov a ich likvidácie ďaleko popredu.
Navýši odpad pandémia?
Mestám komplikuje situáciu aj pandémia. Okrem noviniek, ktoré ich čakajú od januára a v ďalšom roku, sa musia vyrovnať aj s odpadom okolo plošného testovania. Ten totiž nie je hocijaký. Ide síce o komunál, no kontaminovaný. Každé odberné miesto pritom muselo byť vybavené troma košmi na odpadky v objeme 50 litrov a dvomi košmi na odpadky s nožným otváraním, takisto v objeme 50 litrov.
Likvidácia ich obsahu však podlieha množstvu podmienok. „Tento odpad môže prepraviť a zhodnotiť len oprávnená osoba na zdravotnícky odpad, nie spoločnosť, ktorá vykonáva zber a prepravu komunálnych odpadov, preto nebude ani navýšenie komunálneho odpadu,“ povedala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Práve Bratislava si pritom počas testovania užila masívny nápor záujemcov. O jeho likvidáciu sa tak vo väčšine prípadov postaralo ministerstvo obrany. Podľa slov jeho hovorkyne Martiny Kovaľ Kakaščíkovej sa tak stalo v prípadoch, keď likvidáciu nezabezpečili priamo samosprávy v rámci svojich zmluvných kapacít. „Ozbrojené sily ho svojou technikou odviezli na jednu zo základní, kde sa bude postupne, plne v súlade so zákonom, likvidovať,“ dodala.