Štrnásteho októbra nadobudla účinnosť novela zákona o odpadoch, podľa ktorej by mali organizácie zodpovednosti výrobcov platiť zberovým spoločnostiam za triedený zber ekonomicky oprávnené výdavky. Ešte pred jej schválením však v rámci diskusie minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) aj s ďalšími zástupcami rezortu viackrát verejne deklarovali, že poplatky za triedený zber budú stanovené na základe dôsledného posúdenia a širokej odbornej diskusie všetkých dotknutých strán. Minister sa podľa výrobcov zaručil, že žiadny poplatok sa nezvýši neodôvodnene, aby platili len skutočne preukázané náklady za triedený zber v obci.
Zverejnený návrh vyhlášky však podľa výrobcov nič z toho nezohľadňuje. Navyše, sadzby sú bezdôvodne vysoké. „Ministerstvo životného prostredia s cieľom vyriešiť problém s odpadmi z obalov ide v zásade zlikvidovať výrobu potravín na Slovensku. Napríklad, výroba mlieka bola a je pre mliekarov už teraz stratová. Pokiaľ sa niekoľkonásobne zvýšia recyklačné poplatky za obaly, výroba mlieka dostane mliekarov do ešte väčšej straty,“ hovorí Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Kam idú peniaze?
Výrobcovia a obchodníci sa navyše sťažujú, že systém financovania je už beztak neprehľadný. V roku 2018 bolo podľa nich vynaložených na triedený zber 44 miliónov eur. Envirorezort ale nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, preto podľa výrobcov nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Aj preto volajú po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. „Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu voči tým podnikateľom, ktorí nie sú do systému triedeného zberu zapojení. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov – bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia,“ píšu ďalej v stanovisku.
Organizácie sa zároveň obávajú, že presadenie vyhlášky vytvára v spoločnosti nebezpečný precedens štátnej regulácie trhového prostredia, ktorá popiera princípy hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku prinesie negatívne dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa.