„Na Slovensku produkujeme z roka na rok viac odpadu. A hoci ho triedime lepšie ako kedysi, drvivá väčšina končí na skládkach. Ide o dôvod, pre ktorý sú hodnoty skleníkových plynov z odpadu na Slovensku až o štvrtinu vyššie ako pred štvrťstoročím,“ uviedla Sadovská. V EÚ však prevláda opačný trend, a to vďaka eliminácii skládkovania a prechodu k recyklácii či energetickému zhodnocovaniu. Za rovnaké sledované obdobie klesli hodnoty skleníkových plynov takmer o polovicu.
Medzi najväčších producentov odpadových emisií patrila v roku 2018 Veľká Británia, nasledovali Taliansko a Francúzsko. Väčšine krajín EÚ sa pritom za posledné štvrťstoročie podarilo odpadové emisie znížiť. Najvýraznejším poklesom o 80 až 60 percent sa môžu pochváliť Holandsko, Nemecko, už spomínaná Veľká Británia, Belgicko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko, teda krajiny, ktorých odpadové hospodárstvo stojí na kombinácii recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu.
Naopak, v prípade Českej republiky, Malty a Chorvátska bol za posledné štvrťstoročie zaznamenaný nárast emisií z odpadu o 70 až 90 percent. Slovensko sa tak s nárastom o štvrtinu zaradilo do skupiny siedmich krajín EÚ, ktoré za posledných 25 rokov zaznamenali nárast emisií.