„Vyrobiť dostatočné množstvo ‚zeleného‘ vodíka na Slovensku nie je možné,“ povedal Zeleňák. Zelený vodík sa vyrába elektrolýzou vody s použitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Krajina podľa Zeleňáka nedisponuje dostatočným potenciálom pre veterné elektrárne a nie je tiež možné zastavať veľké plochy fotovoltickými panelmi. Riešením je tak využívanie „modrého“ vodíka vyrobeného zo zemného plynu a využívať pri výrobe vzniknutý oxid uhličitý na výrobu ďalších potrebných chemických látok. „Vo veľkých množstvách by sme zelený vodík asi ťažko vedeli vyrobiť,“ uviedol Zeleňák.
Na Slovensku proces prípravy na širšie využitie vodíka ešte len štartuje. „Treba ešte urobiť veľa v oblasti výskumu, v oblasti vývoja, v oblasti budovania infraštruktúry,“ povedal Zeleňák. Štáty západnej Európy, ale napríklad aj USA, majú s využívaním vodíka väčšie skúsenosti, pretože už v minulosti do vývoja týchto technológií investovali. Autobusy na vodík už sú v prevádzke napríklad v Nemecku či Spojenom kráľovstve.
Okrem vedy a výskumu vodíkových technológií bude treba zmeniť postoj obyvateľov k využívaniu vodíka. Veľká časť ľudí v jeho využívaní vidí možné riziko. „Treba presvedčiť verejnosť, že dnešné technológie sú už také, že vieme zabezpečiť prevádzku autobusov a automobilov na bezpečnej úrovni,“ podotkol Zeleňák.
Jedným z hlavných cieľov výskumu je vyriešiť skladovanie vodíka, aby sa zabezpečil dostatočný dojazd vodíkových automobilov. Okrem využitia tohto plynu v osobných automobiloch vidí profesor hlavný význam vodíka pri využití v nákladnej, železničnej alebo lodnej doprave.