Česko podporuje biopalivá
Biopalivá, benzín či nafta s prímesou biozložky získanej z rastlín alebo odpadu, sú jednou z ciest ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v doprave. Kým Česko daňovo zvýhodňovalo iba pohonné látky s viac ako 30% podielom biozložky, Slovensko poskytovalo úľavy na pohonné látky s podstatne nižším podielom biozložky. Pri benzíne to bolo už od 4,5 %, v prípade motorovej nafty od 5,8 %. Nehovoriac o tom, že finančne náročnejší bol slovenský model. Výdavky na túto podporu stáli našu krajinu vyše 80 miliónov eur, kým Česko len necelé dva milióny.
Rozdielny prístup k fotovoltaike
Kontrolné inštitúcie identifikovali aj rozdielne prístupy v podpore fotovoltiky a výstavby fotovoltických elektrární. Zatiaľ čo Slovensko pri ich výstavbe od roku 2014 podporovalo len domácnosti, Česko poskytovalo pomoc aj podnikateľov. Obe krajiny podporovali domácnosti pri výstavbe malých fotovoltických elektrární s výkonom do desať kilowatthodín. Priemerná výška podpory na jeden kilowatt bol u našich západných susedov necelých 900 eur, na Slovensku to vyšlo na necelých 1050 eur. Rozdiely boli identifikované taktiež pri daňových zvýhodneniach domácností. Slovenská republika poskytovala oslobodenie od spotrebnej dane pre elektrinu vyrobenú domácnosťami z akéhokoľvek zdroja, ktorú z OZE vyrobili domácnosti, Česko takéto daňové zvýhodnenie neposkytovalo.
Dane a úľavy vedia pomôcť
Podľa zistení kontrolórov z oboch krajín, obnoviteľné zdroje tvorili v oboch krajinách nedostatočný podiel na celkovej spotrebe energie. Na Slovensku však hrozí riziko nesplnenia medzinárodného záväzku dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej národnej spotrebe do konca roku 2020. V roku 2017 bol tento podiel len takmer 11,5 percenta. Obe krajiny tiež nedokážu splniť cieľ dosiahnuť desať percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Kým Česko dosiahlo 6,6 percenta, Slovensko je na úrovni siedmych percent.
Na zvýšenie podpory cieľov klimaticko-energetickej politiky môžu mať zásadný význam dane prípadne iné finančné opatrenia. Takúto možnosť však obe krajiny využívajú len minimálne. Príjmy z daní s environmentálnym aspektom tvoria len minimálny podiel na celkových daňových príjmoch a sú dlhodobo pod dva a pol percentným priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku tvoril tento podiel len 1,76 percenta, Česko ho malo niečo vyšší, dostáva sa na úroveň dvoch percent.