Ministerstvo životného prostredia však ustúpiť nechce. Na druhej strane obce a mestá jednohlasne tvrdia svoje. Na takúto zmenu nie sú pripravené. „Ide najmä o výrazný ekonomický, ako aj technicko-prevádzkový dosah,“ hovorí Michal Štúber z Oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev Mestského úradu v Banskej Bystrici. Rovnako ako ostatné mestá, aj Bystrica musí od nového roka zabezpečiť zber biologického odpadu v objeme 250 litrov na osobu za rok, ako aj čistenie použitej nádoby.
Podobne uvažujú aj v Prešove. Podľa hovorcu mesta Vladimíra Tomeka bude takýto zber finančne veľmi náročný a súčasné riešenia naň nebudú stačiť. „Bioplynové stanice nemajú záujem takýto odpad odoberať z dôvodu pochybnosti o jeho zložení. Kompostáreň takisto nemá záujem o kuchynský odpad ako taký z dôvodu nákladnej transformácie spočívajúcej v jeho hygienizácii,“ povedal Tomek.
Bratislava a Košice majú viac času
Novelu kritizuje aj hlavné mesto, ktoré nové kontajnery musí riešiť až od roku 2023. Spoločne s Košicami totiž biologický odpad energeticky zhodnocuje v zariadeniach ZEVO (zariadenia pre energetické využitie odpadov – pozn. red.). Takýto bioodpad zbieraný spolu so zmesovým odpadom je spálením zredukovaný na jednu tretinu a uložením škvary na skládku nedochádza k riziku tvorby metánu. Práve preto považuje plošné zavádzanie kontajnerov za zbytočné. „Triedením tohto odpadu oddelením od zmesového odpadu by sa zvýšila uhlíková stopa v dôsledku častejších odvozov, prepravy mimo územia mesta do zariadenia na spracovanie odpadu zo zelene, prípadne do bioplynovej stanice,“ vysvetľuje hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
Ministerstvo životného prostredia si však od novely sľubuje zníženie skládkovania, ktoré sa praktizuje na 80 percentách Slovenska. Do veľkej miery je totiž tvorené práve bioodpadom, ktorý je najväčším tvorcom skleníkových plynov. Rovnako znečisťuje aj pôdu, povrchové a podzemné vody. Šéf rezortu Ján Budaj zároveň argumentuje tým, že ďalšie odkladanie triedenia bioodpadu by znamenalo porušenie medzinárodných záväzkov voči Európskej únii.
Znevýhodnené by navyše boli tie obce, ktoré už triedenie zaviedli.„Od jesene začneme ostrú kampaň za to, aby obce dodržali termín, ktorý zákon stanovil,“ ozrejmuje šéf rezortu Budaj.
Hrozí zvyšovanie poplatkov
Ak ho aj dodržia, zvýšené náklady sa niekde budú musieť premietnuť. S najväčšou pravdepodobnosťou na poplatkoch za odpad. Ich konečná výška bude závisieť aj od schopností obcí využiť na pokrytie výdavkov eurofondy. „Nárast nákladov očakávame o desiatky percent,“ uvádza analytička Wood & Company Eva Sádovská. Do peňazí totiž ide špeciálna logistika odvozu, ako aj následná dezinfekcia. V rodinných domoch preto prichádza do úvahy vedierkový zber od domu k domu, pri panelákoch centralizovaný zber do špeciálnych nádob.
Už teraz však ľudia vyhadzujú veľké množstvo odpadu a len menej ako polovica smetí sa reálne zhodnocuje. Za rok pripadá na jedného obyvateľa až 435 kilogramov komunálneho odpadu. O 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi. Zvyšky z kuchyne pritom tvoria až štvrtinu odpadkov. Pomohlo by aj to, keby ľudia menej plytvali potravinami. Ich ceny neustále rastú, v koši však stále končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Ide až o sto kilogramov nezjedených potravín ročne. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak do svojej odpadkovej nádoby vyhodí jedlo v hodnote sto až 150 eur,“ hovorí analytička. Ak by sa začali rozumnejšie uplatňovať princípy cirkulárnej ekonomiky, plytvalo by sa menej. Stačilo by rozumnejšie nakupovať, lepšie uskladňovať a bioodpad kompostovať pre vlastnú spotrebu.