Slovensko vysychá, nezachránia to ani prudké dažde. Bude dosť pitnej vody?

Rok čo rok ubúda vody v krajine. Suchú jar zažilo Slovensko už štvrtý raz po sebe. A nič na tom nemenia ani nedávne prudké dažde. Stačí sa pozrieť hlbšie pod povrch zeme, kde očividne chýba vlaha. Na prašnú púšť sa tak po pár slnečných dňoch nemenia len polia, vysychajú aj zásoby pitnej vody. Vodári si situáciu všímajú už dlhšie. Upozorňujú, že dlhodobé suchá posúvajú Slovensko klimaticky na severný Balkán.

, 22.06.2020 06:00
debata (196)

Bratislava a okolie zatiaľ ťaží z výdatných vodných zdrojov v okolí Dunaja. Problémy však už pravidelne pociťujú obyvatelia Záhoria a aj ľudia v okolí Karpát. Tie sú zásobované z lokálnych prameňov. "Ich výdatnosť môže byť počas dlhotrvajúceho sucha obmedzená,“ povedal hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Podstupka.

Hlavybolenie spôsobuje sucho najmä ľuďom, čo sa spoliehajú na vlastné studne. Tie sú totiž teraz prázdne. "Všade, kde je to možné, odporúčame pripojiť sa na verejný vodovod,“ hovorí Podstupka. Hladiny vodných zdrojov však poklesli za posledné roky aj v strede a na východe krajiny. Práve tam je situácia najvážnejšia. Východoslovenská vodárenská spoločnosť so suchom bojovala aj v minulosti, no stále nemá vyhrané. Môže za to nedostatok podzemných prameňov v tejto časti Slovenska. Ľudia sú tu preto závislí od povrchových zdrojov vody. Aj ich hladiny však vlani pre extrémny nedostatok zrážok klesali. Vodná nádrž Starina klesla vtedy o viac ako polovicu. "Kompetentné štátne inštitúcie by mali uvažovať o tom, ako riešiť situáciu, kedy môže dôjsť k poklesom zdrojov pitnej vody, ktoré sa napokon prejavujú každý rok,“ upozorňuje východoslovenskí vodári. Zásoby pitnej vody zatiaľ podľa nich ohrozené nie sú. Stačí však pár ďalších suchých rokov a všetko môže byť inak.

"Ak totiž bude pokračovať rast teploty, lesy, stromy, a nakoniec ani poľnohospodárske plodiny nebudú schopné sa úspešne zmenám prispôsobiť a celé ekosystémy budú ďalej degradovať,“ upozorňuje ekológ z Ústavu výskumu globálnej zmeny CzechGlobe Alexander Ač. K nadmernému suchu dochádza podľa neho systematicky, a v prípade, že sa nič nezmení, sa Slovensko ťažkostiam nevyhne. Klíma na Slovensku sa podľa klimatológa Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ) Pavla Faška už teraz začína podobať na oblasti severného Balkánu, Chorvátska či Severného Bulharska. "Obdobie nízkeho úhrnu zrážok trvalo od 11. marca až do takmer posledného májového týždňa,“ hovorí. V kombinácii s veľmi miernou zimou tak ani pár upršaných dní situáciu podzemných vôd veľmi nezlepšilo. "Deficity zrážok v najzasiahnu­tejších oblastiach boli aj viac ako 100 milimetrov,“ dodáva Faško.

Problémom je však aj výpar. Ten sa s pribúdajúcimi teplými dňami zväčšuje, do podzemných vôd sa tak nestihne dostať ani kvapka. Momentálne výška ich hladín dosahuje podpriemerné hodnoty. "Zrážky v druhej polovici mája tento stav, s výnimkou Kysúc a hornej Oravy, nezmenili,“ povedal odborník SHMÚ pre hydrológiu Ján Gavurník. Situácia pritom na Slovensku nie je novinkou. Hydrológ upozorňuje, že podobné sucho bolo aj v rokoch 2003 a 2017. Hneď po ňom síce nasledovali daždivé roky, tie však len zmiernili napáchanú škodu. "Hydrologické sucho sa v poslednom období vyskytuje takmer každý rok,“ dodáva Gavurník. Tentoraz sa však začalo ešte o niečo skôr. A je aj intenzívnejšie.

Sucho zásobám vody neprospieva

Tohtoročná mierna zima a suchá jar sa podpísali pod zníženú hladinu podzemných vôd na Slovensku. Práve tie sú však zdrojom pitnej vody pre väčšinu obyvateľov a ak sa situácia v budúcnosti nezlepší, nedostatok pitnej vody sa stane realitou. Vodárenské spoločnosti už teraz upozorňujú na to, že problém treba komplexne riešiť.

Bratislava a západné Slovensko

  • Vodné zdroje v okolí Dunaja niekoľkonásobne kapacitne prevyšujú spotrebu v celom regióne.
  • Vodný zdroj Šamorín by sám dokázal zásobovať veľkú časť krajiny. Chýba však infraštruktúra.
  • Problémy s nedostatkom vody sú v lokálnych vodovodoch na Záhorí a v okolí Karpát.

Stredné Slovensko

  • Zásoby vodných zdrojov v posledných rokoch mierne poklesli, menej ich je hlavne v lete. Pitná voda však zatiaľ nechýba.
  • Problém v kritickom období letných mesiacov sa musí riešiť dopĺňaním zásob do vodojemov cisternami.

Severné Slovensko

  • Masívny výrub stromov a lesných porastov tu spôsobuje zvýšený zákal pitnej vody, čo spôsobuje problémy.
  • V oblastiach, kde sú len povrchové zdroje pitnej vody, znižuje dlhšie sucho výdatnosť prameňov.

Východné Slovensko

  • Obyvatelia sú odkázaní hlavne na povrchové vodárenské zdroje. V oblasti je málo podzemných prameňov.
  • Vlani tu pre sucho klesli hladiny vodných nádrží. Napríklad pri vodnej nádrži Starina až pod 50 %.

Čo na to kompetentní?

Nové vedenie ministerstva životného prostredia už východisko má. Nepôjde však o ďalšie vodné diela. Ani o vybudovanie vodnej infraštruktúry, ktorá by nadbytočnú vodu zo západu krajiny dokázala transportovať na veľké vzdialenosti. Problém chce šéf rezortu Ján Budaj riešiť cez akčný plán "H2Odnota je voda“. Malo by ísť o rozsiahlu úpravu terénu, obnovu mokradí, brehových porastov, obnovu poškodených ekosystémov či výsadbu remízok.

"Na niektorých miestach treba nechať znovu meandrovať toky a rozohrať vodnú silu v každom úbočí a údolí, ktoré to umožňuje,“ povedal pre denník Pravda minister. Do projektu chce zapojiť aj krajinných ekológov. Tí by v rámci vlastnej sekcie mali zakresliť nové možnosti úpravy terénu – a to tak, aby sa otvoril vode.

Väčšiu pozornosť sa Budaj chystá venovať aj lesom. "Sú natoľko preriedené, že už prestávajú byť špongiou, čo zadržiava vodu a napája pramene,“ povedal. Namiesto piatich miliónov ton dreva sa z nich ročne odváža viac ako deväť. Voda následne po vyschnutej pôde tečie dolu svahmi preč, mimo krajinu.

Masívny výrub však znižuje aj kvalitu vody. "Dochádza k zvýšeným zákalom pitnej vody, čo nám spôsobuje občasné prevádzkové problémy,“ povedala Božena Dická, hovorkyňa Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti.

Betónové nádrže problém neriešia

Podľa krajinného ekológa Slovenskej akadémie vied Lászlóa Miklósa, ktorý viedol rezort životného prostredia za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, treba problém riešiť komplexnejšie.

"Potrebný je integrovaný manažment krajiny, ktorý zabezpečí súčasne zmiernenie následkov klimatických zmien, ale aj ekologickú stabilitu, zachovanie produkčnej schopnosti a biodiverzity,“ hovorí Miklós. Navrhuje preto výsadbu zásakových pásov, menšie parcely a ekologickejšie osevné postupy. Orná pôda by sa mala podľa neho osiať trávou. Práve takto by sa voda zadržala priamo na mieste, kam kvapka dažďa spadne.

V prípade väčších objemov vody na pitie či závlahu by podľa Miklósa pomohli nádrže. "Tie však môžu byť najrôznejšieho technického charakteru, nemusia to byť betónové priehrady,“ hovorí bývalý minister životného prostredia. Ako príklad uvádza Štiavnické tajchy – teda sústavu pôvodne 60 prepojených nádrží. Dnes ich zostalo len 24.

Ministerstvo životného prostredia už vypísalo dve výzvy. Vyčlenených je na ne 27 milióniov eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podporiť sa má hlavne zadržiavanie dažďovej vody formou zberných jazierok, dažďových záhrad, vegetačných stien alebo striech. "Dostali sme 350 žiadostí, ktoré výrazne presiahli finančné možnosti v rámci tejto výzvy,“ povedal odbor komunikácie zeleného rezortu. Samosprávy tak dostanú peniaze, projekty si však musia pripraviť vo vlastnej réžii.

Solárnym panelom sucho svedčí

Nie všetkým však nedostatok zrážok prekáža. Startupy zamerané na jeho riešenie, solárne elektrárne a majitelia pozemkov so zdrojmi vody z neho majú úžitok. Vyplýva to z analýzy think-tanku CETA a brokera TopForex.

"Účinnosť solárnych panelov zvyšuje sprievodný jav sucha, takzvaný osvit, ktorý je dôsledkom klimatickej zmeny,“ povedal Jaroslav Kříž, šéf inovácií a výskumu fotovoltickej skupiny Solek. Vďaka rýchlemu vývoju technológií tak dokážu dosiahnuť dvanásťročnú návratnosť investícií do fotovoltiky aj bez dotácií. "To je číslo, ktoré bolo ešte pred desaťročím, keď u nás vrcholil solárny boom vďaka vysokým dotáciám, nepredstaviteľné,“ dodal Kříž.

Startupy zase prichádzajú s nápadmi, ako efektívnejšie zavlažovať, menej plytvať zásobami vody a zároveň udržať bohatosť úrody.

Mení sa aj realitný trh. Čoraz viac pribúdajú prípady, keď investori nekupujú farmu alebo vinicu kvôli jej poľnohospodárskej produkcii, ale práve kvôli veľkým zásobám podzemnej vody na pozemku. "Podobných investičných príležitostí bude pribúdať,“ povedal analytik CETA Michal Hejl.

© Autorské práva vyhradené

196 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #pitná voda #sucho #vodné pramene
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy