„Nateraz platný zákon neodzrkadľuje potreby a požiadavky praxe s cieľom účinne chrániť kvalitu ovzdušia na Slovensku,“ hovorí odbor komunikácie ministerstva životného prostredia. Rezort chce, aby výška poplatku zodpovedala negatívam, ktoré so sebou znečisťovanie prináša. A tiež nabádala podnikateľov na ekologickejšiu výrobu.
Teplári: Je to diskriminačné
V súčasnosti veľké a stredné podniky vrátane elektrární, spaľovní a teplární platia na základe množstva vypustených znečisťujúcich látok. Z prípadného zvyšovania nadšení veru nie sú. Teplárne ho považujú za diskriminačné voči veľkým odberateľom. Tí sú totiž pripojení na sústavu centrálneho zásobovania teplom a už teraz sú zaťažení poplatkom za tvorbu oxidu uhličitého. V terajších cenách sú už zarátané aj zvýšené náklady na ekologickejšiu výrobu. Ako napríklad odsírenie či znižovanie množstva oxidov. Individuálni výrobcovia tepla tieto poplatky platiť nemusia. Cenovo sú tak atraktívnejší.
Podľa predsedu predstavenstva Teplárne Košice Ladislava Kocha by novela zákona zapríčinila odpájanie väčšiny veľkých odberateľov od centrálnych zdrojov tepla. Výsledkom by mohol byť nárast produkcie emisií malými, nekontrolovanými zdrojmi. „Je to nežiaduce a neekologické,“ dodal pre denník Pravda Koch.
Chov sa neoplatí
So zvyšovaním poplatkov nesúhlasia ani veľkochovatelia. Tých by sa zmena zákona dotkla rovnako ako teplárov. Každé zvyšovanie nákladov je podľa nich v súčasnej situácii náročné a vedie k ekonomickej nerentabilite. Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka by prípadná novela mohla viesť až k postupnému ukončeniu chovu hovädzieho dobytka. Ten totiž funguje, len kým je ziskový. „Chovať hovädzí dobytok len tak pre radosť nebude nikto,“ povedal Pastorek.
Podľa chovateľov ošípaných je znižovanie emisií v rozpore s potravinovou sebestačnosťou. „Keď ju chceme zvyšovať, emisie pôjdu hore,“ hovorí predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Julián Škerlík. Nateraz je Slovensko v prípade bravčového mäsa sebestačné len na necelé dve pätiny.
Hydinári zase emisie dokážu znížiť len klietkovým chovom. Podstielkový, ktorý podporujú aj ochranári, totiž produkuje viac amoniaku a ďalších škodlivín. "Dlhodobo tvrdíme, že klietkové chovy sú aj z tohto pohľadu omnoho bezpečnejšie pre životné prostredie,“ vysvetľuje riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Podpora regiónov
Ministerstvo je však toho názoru, že len zvýšením poplatkov sa množstvo emisií dostane pod kontrolu. „Veľkí výrobcovia si stagnujúce poplatky užívali dlhé roky a neboli tak motivovaní k zmierňovaniu znečistenia,“ povedal pre denník Pravda šéf rezortu Ján Budaj (OĽaNO).
Zvýšenie poplatkov je podľa neho vo verejnom záujme a mohlo by sa využiť na pomoc regiónom, ktoré sú znečistením najviac postihnuté. Rezort im totiž plánuje časť poslať. „Tie by mohli byť využité práve na realizáciu opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia,“ dodal Budajov rezort. Ten už finalizuje paragrafové znenie novely. Do medzirezortného pripomienkovania by sa mohla dostať v lete.
Organizácie žiadajú zelený reštart
Ekonomika po odznení pandémie by mala byť zelenšia. Teda aspoň takú predstavu majú ekologické organizácie a iniciatívy. Svoje návrhy z oblasti energetiky, obnovy budov, vodozádržných opatrení a poľnohospodárstva zaslali aj premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO). A tiež ďalším členom vlády. Na tvorbe riešení sa chcú aj aktívne podieľať.
„Nemôžeme len tak naliať stovky miliónov eur do firiem a o rok neskôr ich znova podporovať, aby prešli na čistejšie technológie v rámci Európskej zelenej dohody,“ povedal Juraj Melichár z iniciatívy Priatelia Zeme, ktorá sa tiež pridala k výzve. Jednoduchšie je podľa neho začať hneď a do klimatických opatrení zahrnúť ekonomické a aj sociálne prvky. „Vraj máme najprv riešiť ekonomiku a až potom sociálne a environmentálne hodnoty. Ale kedy príde čas na ochranu životného prostredia?“ pýta sa Melichár.
Podľa komunikačnej špecialistky Greenpeace Slovensko Patrície Brandysovej bude práve teraz vláda rozhodovať o dlhodobých investíciách. A tie preto musia byť čo najprospešnejšie pre ľudí a prírodu, tvrdí. „Východiskom by malo byť znižovanie spotreby energií najmä v priemysle a zvyšovanie podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,“ povedala pre denník Pravda Brandysová. Pomôcť by podľa nej mohla aj podpora bezuhlíkovej verejnej dopravy.
Cieľom organizácií je okrem iného aj obnova troch percent budov ročne, zníženie spotreby energie v rodinných domoch, ako aj dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Tú má Slovensko dosiahnuť do roku 2050.
Aktivisti si od návrhu sľubujú spoluprácu s vládou. Vzniknúť by podľa nich mohol poradný orgán zložený z odborníkov, mimovládok a zástupcov vlády. V ideálnom prípade by názory environmentalistov a sociálnych odborníkov mali rovnakú váhu ako slová ekonómov.