Koncom marca sa tak emisné povolenky prepadli až k hodnote 17 eur za tonu. Ešte vlani atakovali hranicu 30 eur za tonu. Začiatkom apríla síce otočili a zamierili mierne hore, no stále sa nedá hovoriť o minuloročných rekordných úrovniach. Aktuálne sa pohybujú niečo vyše 21 eur na tonu. Práve rastúca cena emisných povoleniek tlačila vlani hore aj ceny elektriny a tepla.
"Na jednej strane je to dobre pre podniky, ktoré budú kvóty nakupovať lacnejšie, ale zároveň sú oslabené ich motivácie na investície do čistejších technológii,“ hodnotí vývoj Inštitút environmentálnej politiky, nezávislý analytický útvar pri rezorte životného prostredia. Na dosiahnutie ambicióznych cieľov pri zmene klímy však podľa inštitútu potrebujeme cenu uhlíka omnoho vyššie ako je dnes. "Ak by teda tento pokles nebol len dočasný, mohlo by to ohroziť rýchlosť znižovanie emisií a dosahovanie cieľov,“ tvrdí inštitút.
Brusel si stanovil, že do roku 2050 bude únia klimaticky neutrálna. Do roku 2030 chce únia znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 percent.
Ako funguje trh s emisnými kvótami
Schéma obchodovania s emisnými kvótami je základným nástrojom únie v oblasti zmeny klímy. Uplatňuje sa nielen v členských štátoch EÚ, ale aj v ďalších troch členských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru – teda Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom.
Vzťahuje sa na viac ako 11 000 zariadení v energetických a priemyselných sektoroch. Tie sú v únii zodpovedné za približne 40 percent celkových emisií skleníkových plynov.
Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu. Každá kvóta predstavuje právo vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2).
ZDROJ: MŽP