Minister o tom informoval v piatok na tlačovej konferencii. Pridal sa tak k 13 ministrom životného prostredia z členských štátov Európskej únie, ktorí iniciatívu podporili.
Slovensko dokument podpísalo ako prvá krajina zo skupiny krajín V4. „Prežívame koronakrízu a nesmieme zabudnúť, že ak sa nás teraz na chvíľu príroda dotkla a otriasla našimi systémami výroby, konzumu a spotreby, tak oveľa väčším zásahom by bolo, ak by sme nebránili klimatickej zmene,“ uviedol minister. Dodal, že Slovensko sa tak pridalo z najzelenšiemu a najmodernejšiemu dokumentu, ktorý pripomína, že v Európe nastali zlomové časy.
Budaj v súvislosti s podpisom navrhol, aby sa zriadil koordinačný orgán. Ten by mal prekladať záväzky a deklarácie, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, do konkrétnych krokov. „Ak sa do roku 2030 má niečo zmeniť, ak sa majú naozaj zabrzdiť hrozivé trendy a Slovensko sa má stať zdravšou krajinou s lepším vzduchom a čistejšou vodou, musíme mať jasný ‚cestovný‘ plán,“ poznamenal.
Do koordinačného orgánu Budaj pozval podpredsedov vlády Richarda Sulíka (SaS), Štefana Holého (Sme rodina) a Veroniku Remišovú (Za ľudí). „Každý má presne ten rezort, ktorý môže kľúčovým spôsobom pomôcť, aby Slovensko naplnilo svoje ambície a využilo túto šancu,“ povedal šéf envirorezortu.
Budaj si praje, aby si Slovensko po pandémii zobralo šancu konečne začať dobiehať deficit moderných, environmentálnych a informačných technológií.
Ministri žiadajú Európsku komisiu, aby už teraz zvýšila klimatické ciele k roku 2030 v súlade s požiadavkami Parížskej dohody. Odpovede na krízu by sa podľa ministrov mali zakladať na spájaní princípov solidarity v boji s pandémiou, stratou biodiverzity a klimatickou zmenou. Žiadajú, aby sa Európsky ekologický dohovor začlenil do obnovy ekonomiky Európskej únie po kríze spôsobenej koronavírusom.
Greenpeace víta podpísanie zelenej dohody
Organizácia Greenpeace Slovensko víta, že minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) podpísal iniciatívu na podporu európskej zelenej dohody a zelenej obnovy európskej ekonomiky. Pre TASR to uviedla programová riaditeľka Greenpeace Katarína Juríková. Europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) očakáva, že „zelená obnova“ sa pretaví aj do programového vyhlásenia vlády.
Slovensko sa podľa Juríkovej pridalo na stranu krajín, ktoré chápu potrebu využiť obnovu po koronakríze na nový začiatok. „Obnova založená na princípe ochrany životného prostredia, boja s klimatickou krízou a zastavenia straty biodiverzity je šancou na spoločnosť, ktorá bude nielen schopná odolávať kritickým momentom, ale bude aj spravodlivejšia,“ povedala Juríková.
Hovorí, že podpora iniciatívy je dôležitá aj pre stretnutie lídrov členských krajín Európskej únie, kde sa má hovoriť práve o obnove po pandémii. „Veríme, že všetci politickí predstavitelia Slovenska si uvedomujú dôležitosť obnovy s prihliadnutím na európsky ekologický dohovor,“ poznamenala Juríková.
Hojsík podotkol, že po deklarácii iniciatívy by sa malo prejsť aj ku konkrétnym krokom. „Postkoronové“ opatrenia a nové zákony by sa podľa Hojsíka mali posudzovať z pohľadu vplyvu na emisie a adaptácie na zmenu klímy. Záväzkom pre ministra by malo byť aj rozbehnutie obnovy budov, zníženie účtov za energie, vytvorenie minimálne piatich percent bezzásahového územia Slovenska či investície do recyklácie plastov.
Iniciatívu podpísalo 14 ministrov životného prostredia členských štátov Európskej únie. Žiadajú Európsku komisiu, aby už teraz zvýšila klimatické ciele k roku 2030 v súlade s požiadavkami Parížskej dohody. Odpovede na krízu by sa mali podľa ministrov zakladať na spájaní princípov solidarity v boji s pandémiou, stratou biodiverzity a klimatickou zmenou.
Budaj preverí fungovanie odpadového hospodárstva
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) podpísal iniciatívu na podporu Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy európskej ekonomiky. Iniciatíva má pomôcť pri obnove hospodárstva po pandémii v Európe s ohľadom na pretrvávajúcu klimatickú krízu. Minister o tom informoval v piatok na tlačovej konferencii. Pridal sa tak k 13 ministrom životného prostredia z členských štátov Európskej únie, ktorí iniciatívu podporili.
Slovensko dokument podpísalo ako prvá krajina zo skupiny krajín V4. „Prežívame koronakrízu a nesmieme zabudnúť, že ak sa nás teraz na chvíľu príroda dotkla a otriasla našimi systémami výroby, konzumu a spotreby, tak oveľa väčším zásahom by bolo, ak by sme nebránili klimatickej zmene,“ uviedol minister. Dodal, že Slovensko sa tak pridalo z najzelenšiemu a najmodernejšiemu dokumentu, ktorý pripomína, že v Európe nastali zlomové časy.
Budaj v súvislosti s podpisom navrhol, aby sa zriadil koordinačný orgán. Ten by mal prekladať záväzky a deklarácie, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, do konkrétnych krokov. „Ak sa do roku 2030 má niečo zmeniť, ak sa majú naozaj zabrzdiť hrozivé trendy a Slovensko sa má stať zdravšou krajinou s lepším vzduchom a čistejšou vodou, musíme mať jasný ‚cestovný‘ plán,“ poznamenal.
Do koordinačného orgánu Budaj pozval podpredsedov vlády Richarda Sulíka (SaS), Štefana Holého (Sme rodina) a Veroniku Remišovú (Za ľudí). „Každý má presne ten rezort, ktorý môže kľúčovým spôsobom pomôcť, aby Slovensko naplnilo svoje ambície a využilo túto šancu,“ povedal šéf envirorezortu.
Budaj si praje, aby si Slovensko po pandémii zobralo šancu konečne začať dobiehať deficit moderných, environmentálnych a informačných technológií.
Ministri žiadajú Európsku komisiu, aby už teraz zvýšila klimatické ciele k roku 2030 v súlade s požiadavkami Parížskej dohody. Odpovede na krízu by sa podľa ministrov mali zakladať na spájaní princípov solidarity v boji s pandémiou, stratou biodiverzity a klimatickou zmenou. Žiadajú, aby sa Európsky ekologický dohovor začlenil do obnovy ekonomiky Európskej únie po kríze spôsobenej novým koronavírusom.