Analytici z rezortu financií v nej píšu, čo spôsobilo vysoký rast cien potravín v roku 2022, v akej situácii sme teraz a či by mala vláda zasiahnuť do vývoja reguláciou cien a marží.
Rast cien potravín na prelome rokov atakoval 30 percent. Podľa zverejnenej analýzy sa pod rast cien podpísalo hneď niekoľko faktorov. Boli to hlavne vysoké ceny agrokomodít na svetových trhoch či rekordné ceny energií a palív. Ceny energií sa dostali na predvojnovú úroveň a pozvoľna ďalej klesajú. Na kľúčovom obchodnom plynárenskom uzle TTF v Holandsku cena plynu medziročne klesla až skoro o 90 percent.
Slováci obľubujú spracované potraviny
Slovensko má vyššiu energetickú náročnosť potravinového priemyslu. Podiel nákladov na energie v potravinárskom priemysle je na Slovensku štvrtý najvyšší v Európskej únii. Podiel nákladov na palivá je až druhý najvyšší. To sa odzrkadľuje aj na raste cien potravín.
Slováci vo väčšej miere jedia spracované potraviny, ktoré sú náročné práve na spotrebu energií. Dobrým príkladom je napríklad klobása, na ktorej výrobu sú potrebné udiarne. Tie spotrebujú množstvo energie, ktorej ceny boli ešte do nedávna vysoké. Krajiny s vyššou spotrebou sezónnych potravín, napríklad južanské krajiny, majú nižšiu energetickú náročnosť v potravinárstve a dosahovali aj nižšiu potravinovú infláciu. Ceny sezónnych potravín naprieč úniou stúpali priemerne o tretinu pomalšie ako zvyšok potravinového koša.
Čítajte viac Tisíce Slovákov nechcú pracovať, tvrdia zamestnávatelia. Cudzinci majú „zalepiť" dieru na trhu, vláda chce rozdávať víza
Dobrou správou je aj zníženie ceny agrokomodít na burzách a uvoľnenie tlakov v globálnych dodávateľských reťazcoch. Tie sa vlani tiež podpísali pod vysoký rast cien potravín. Napríklad cena pšenice zaznamenala medziročný pokles o 40 percent. Pokles zaznamenali aj ceny olejnín. Repka za rok zlacnela zhruba o 40 percent a slnečnica približne o 50 percent. Výsledkom spomenutých faktorov je, že tempo rastu cien potravín sa spomaľuje. Ceny viac ako 80 percent potravín zo spotrebného koša aktuálne rastú tempom nižším ako jedno percento, pričom tretina spotrebného koša dokonca klesá, ukazujú údaje priemerne za apríl až jún. Klesá cena napríklad mliečnych výrobkov, zeleniny, chleba a pečiva.
Zisky firiem boli zvýšené
Analytici z rezortu financií upozorňujú, že rast cien potravín v priebehu minulého roka výrazne umožnil rast ziskov veľkých potravinárskych firiem. Napríklad najväčší mäsokombinát na Slovensku spoločnosť Mecom zvýšila zisk takmer na 4,5 milióna eur z predvlaňajších takmer troch miliónov eur.
Zisk vlani vyskočil aj výrobcovi cukroviniek spoločnosti I.D.C. Holding patriacej podnikateľovi Pavlovi Jakubcovi. Výrobcovi horaliek vyskočil zisk vlani na vyše 26 miliónov eur z predvlaňajších 5,4 milióna eur. Darilo sa aj hydinárom zo spoločnosti EU Poultry. Ešte v roku 2021 boli v strate a vlani dosiahli zisk 3,5 milióna eur.
Analýza poukazuje na skutočnosť, že 50 najväčším firmám v poľnohospodárstve výrazne vzrástli tržby aj zisk. Mediánové hrubé marže, čo predstavuje podiel zisku pred zdanením na celkových tržbách, stúpli u 18 najväčších pestovateľov z 5,13 percenta na 13,42 percenta a mediánový zisk v eurách sa v týchto firimách viac než strojnásobil. Celkovo tak môžeme povedať, že zisky v potravinovej vertikále boli v roku 2022 zvýšené, no ku koncu roka sa marže znížili.
Zisky spoločností tvorili neoddeliteľnú súčasť potravinovej inflácie. Podľa analýzy bol príspevok ziskov dvakrát väčší než príspevok energetických vstupov, dovezených vstupov a mzdových nákladov spolu. Veľkým potravinárskym firmám sa podarilo preniesť zvýšené náklady na energie vyššie vo vertikále na maloobchod.
V maloobchode ešte neboli zisky v čase tvorby analýzy známe. Zverejnil ich až Finstat pred pár dňami. Z čísel je zrejmé, že potravinové reťazce na kríze nezarábali až tak mimoriadne. Čistý zisk veľkých reťazcov sa prakticky nezmenil a zostal na úrovni zhruba 290 miliónov eur.
Stabilizácia cien potravín a ich postupný pokles podľa analýzy naznačuje, že priama cenová regulácia konkrétnych druhov potravín nie je potrebná. Regulácia cien či marží vedie podľa analytikov k deformáciám, dokonca k nedostatku potravín. Rovnako by sa podľa záverov analýzy v dôsledku regulácie cien potravín mohli zvýšiť ceny tých, ktoré regulácii nepodliehajú. „Regulácia cien potravín by priniesla aj riziko nákupnej turistiky, v prípade zníženia by bolo ziskové nakúpiť lacno potraviny na Slovensku a predať ich drahšie v zahraničí,“ píšu analytici na záver.