Saková bráni systém energopomoci: Ľudia zadávali zlé údaje. Viskupič hovorí o „energochaose“. Slovensko zvažuje žalobu pre zákaz ruského plynu
Ministerka Saková hneď v úvode zdôraznila, že systém energopomoci je jedným z hlavných sociálnych záväzkov vlády, ktorý má 90 % domácností uľahčiť prechod v období vysokých cien energií. Podľa nej bolo cieľom vytvoriť riešenie s čo najmenšou záťažou pre občanov bez nutnosti návštev úradov.
Ministerstvo hospodárstva sa preto rozhodlo využiť rozsiahle dáta a automatizáciu. „Prešli sme 450 databázami zo štátnych aj súkromných inštitúcií a pracovali sme s tromi miliardami údajov,“ priblížila šéfka rezortu. Pripomenula, že týmto sa Slovensko vyhlo zložitému českému modelu, kde musia ľudia predkladať množstvo potvrdení a žiadať o pomoc opakovane. Výsledkom je systém, ktorý má každoročne prehodnocovať bonitu domácností bez ich osobnej účasti.
Opozičný poslanec Viskupič však systém tvrdo kritizoval a označil ho za nekonzistentný a zlyhávajúci. Podľa neho vláda v skutočnosti zvýšila zaťaženie rodín a kompenzácie pokrývajú iba časť nákladov. „Každej štvorčlennej rodine vláda budúci rok zoberie 858 eur,“ vyhlásil. Poukázal tiež na to, že mnohí nízkopríjmoví občania, napríklad s trvalým pobytom na obecnom úrade alebo kúriaci drevom či uhlím, zostali bez pomoci.
Čítajte viac Pomoc s vysokými účtami za elektrinu a plyn dostanú aj poslanci. Časť ľudí vyradia príjmy z kapitálu, iní vypadnú o tri mesiace
Finančník zo SaS uviedol, že jeho strana dostáva stovky sťažností, pričom systém spôsobuje zmätok a vykazuje technické nedostatky, ako napríklad neschopnosť upozorniť na chybné EIC číslo. Za 17 miliónov eur by podľa neho mal byť systém bezchybný. Kritizoval tiež rozhodnutie vychádzať z údajov o trvalom pobyte, čo viedlo k tomu, že domácnosti prepadli systémom kvôli spolubývajúcim s vyšším príjmom. „Keby ste im dali dva mesiace dopredu vedieť, veľa problémov by dnes nebolo,“ dodal Viskupič.
Ľudia zadávali zlé údaje
Ministerka Saková pripustila, že isté problémy existujú, no tvrdí, že mnohé nahlásené prípady sú spôsobené nesprávne zadanými údajmi alebo nepochopením pravidiel, napríklad nesprávnym uvedením čísel, ktoré boli len vzor. Uviedla aj prípad, keď „mnohí dôchodcovia zabudli povedať, že s nimi býva syn, ktorý má príjem.“
Zároveň však nový systém pomohol odhaliť aj neoprávnené čerpanie výhod. „Zistili sme 55-tisíc podnikateľov, ktorí mali na podnikateľských objektoch tarifu domácností,“ konkretizovala ministerka. Reagovala aj na kritiku chýbajúcich dividend v pôvodnom výpočte. Uviedla, že riešenie na ich zapracovanie bolo pripravené už dlhšie a po legislatívnej zmene sa kapitálové príjmy do systému zapracovali. Klientské pracoviská na podávanie námietok majú byť otvorené od 15. decembra, no rezort pripúšťa možný posun termínu.
Čítajte viac Zmluva je podpísaná, lacná elektrina je na stole. O tom, kto ju dostane, sa rozhodne už o pár dní
Dotkli sa aj otázky kybernetickej bezpečnosti a zhromažďovania dát. Saková zdôraznila, že údaje sú v bezpečnom prostredí cloudu Ministerstva vnútra, kde sú aj Schengenský informačný systém či dokladové agendy. Po výpočte sa osobné údaje automaticky vymazávajú.
Viskupič však v tejto súvislosti vyjadril obavu, že zhromažďovanie informácií o domácnostiach zmenilo rezort hospodárstva na „ministerstvo informácií“ so všetkými rizikami. Pripomenul tiež následky nedávneho kybernetického útoku na kataster, kde „sú sekcie, kde je jeden funkčný počítač, ostatné boli stiahnuté do karantény.“
Žaloba pre zákaz ruského plynu
V druhej časti diskusie sa politici venovali téme ruského plynu a možného odstrihnutia sa od jeho dodávok.
Ministerka Saková informovala, že v roku 2025 predstavoval ruský plyn pre Slovensko len jednu tretinu celkových dodávok. „Z ruského kontraktu sme mali v priemere iba 33 % do konca októbra od začiatku januára. Až 67 % plynu máme z diverzifikovaných zdrojov,“ vysvetlila.
Slovensko napriek tomu zvažuje podanie žaloby na Európsku komisiu pre jej zámer úplne sa odstrihnúť od ruských dodávok. Saková zdôraznila, že by nešlo o spoločnú žalobu s Maďarskom, ale o dve samostatné. SR by vo svojej žalobe namietala porušenie zásady subsidiarity.
Čítajte viac Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu
Ministerka vysvetlila, že energetická politika je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, ktoré si majú samy určovať svoj energetický mix a bezpečnosť dodávok. „Európske právo hovorí, že ak na lokálnej úrovni vie štát lepšie rozhodovať o danej problematike, tak si môže rozhodnutia spraviť sám,“ uviedla.
Podľa Sakovej sú Maďarsko a Slovensko rozhodnutím o odstrihnutí sa najviac zasiahnuté. „Pretože sme boli na začiatku plynovej rúry, teraz sme na konci,“ skonštatovala s tým, že byť na konci trasy znamená 30-percentné navýšenie cien. Obhajovala nákup ruského plynu tým, že pri ňom Gazprom znáša náklady na tranzit, zatiaľ čo pri nákupe od iných dodávateľov ich platí Slovensko.
Opozičný poslanec Viskupič naopak obhajoval potrebu diverzifikácie zdrojov plynu a ropy, pričom to označil za slovenský záujem. „Slovenské záujmy nie sú ruský plyn a ruská ropa, ktoré objektívne nie sú lacné a vôbec nie najlacnejšie,“ vyhlásil.
Poslanec zároveň spochybnil tvrdenie ministerky, že sme na konci plynovej rúry. „My nie sme na konci rúry, my sme v strede rúry. My vieme zo severu, zo západu, z východu, z juhu – vieme proste plyn doviezť z odkiaľkoľvek,“ argumentoval Viskupič. Príkladom je podľa neho Česká republika, ktorá už ruskú ropu nedováža a má lacnejšie pohonné hmoty.