Brusel stopol Ficov plán: Slovensko nedostane peniaze na energopomoc. Vláda nemá z čoho zaplatiť sľúbenú dotáciu
Premiér Robert Fico (Smer) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uisťovali, že energopomoc nie je v rozpore s konsolidačnými opatreniami – náklady na ňu vraj zaplatíme z eurofondov. Týždeň po schválení legislatívy k energodotáciám sa však zistilo, že Európska komisia (EK) nesúhlasí s plánom slovenskej vlády.
To, že energopomoc zaplatí Brusel, tvrdí premiér Fico od leta. Opakoval to aj po schválení konsolidačného balíčka 25. septembra. „Môžem potvrdiť, že tieto výdavky budeme hradiť nie zo štátneho rozpočtu, ale z európskych fondov,“ povedal. O niekoľko hodín neskôr tieto tvrdenia zopakovala aj Saková. Vysvetlila, že EK schválila použitie eurofondov na energopomoc v súvislosti s „ideologickým rozhodnutím RePower, ktorým sa ukončili dodávky ruského plynu“.
„Odkedy začala Ukrajina nakupovať plyn v stredoeurópskom regióne, máme o desať percent vyššie ceny plynu, než má západná Európa. Pri rokovaniach s Európskou komisiou, keďže toto je dôsledok RePoweru, bolo vyhodnotené, že z eurofondov môžeme financovať aj energopomoc na budúci rok,“ dodala vtedy ministerka hospodárstva.
Včera však vyšlo najavo, že rokovania s Bruselom vôbec nevyzerajú tak ružovo, ako to prezentovali členovia vlády. Podľa vyjadrenia Európskej komisie, ktoré získal portál Euractiv, európska exekutíva zastáva názor, že energetické kompenzácie nie je možné financovať z eurofondov. Slovenská vláda tak nedostala zelenú na presmerovanie európskych peňazí na svoj zámer a musí prostriedky hľadať v štátnom rozpočte.
Saková: Máme list s prísľubom
Rokovania o možnosti financovania energodotácií ešte pokračujú, potvrdili zástupcovia Európskej komisie aj ministerka Saková. Ich pohľady na vec sa však zásadne líšia. Z Bruselu odkazujú, že akékoľvek riešenie musí byť v súlade s platnými pravidlami, ako vhodné alternatívy pre európske financovanie EK navrhla opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti vo verejných alebo v súkromných budovách či investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Čítajte viac Saková: Nariadenie o energopomoci by mala vláda schváliť o niekoľko týždňov
Ministerka Saková však včera trvala na tom, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oficiálne sľúbila premiérovi Ficovi, že Brusel akceptuje zaplatenie energopomoci z eurofondov. Šéfka rezortu hospodárstva tiež uviedla, že o postoji EK vie už dlhšie a hľadá náhradné riešenia „päť, možno šesť týždňov“. Prečo však pred štrnástimi dňami tvrdila, že EK už dala kladné stanovisko k presunu eurofondov na dotácie, nie je jasné. O komplikáciách s financovaním neinformovala ani počas rozpravy v parlamente, keď zákon o energopomoci schvaľovali poslanci.
Podľa Sakovej sa rokovania s EK zatiaľ zasekli aj preto, že dva direktoráty európskej exekutívy majú odlišný postoj k možnostiam čerpania peňazí z eurofondov. „Nastal nesúlad medzi DG Energy, ktorý schválil, že kompenzácie môžu byť financované z eurofondov, a DG Regio si to nemyslí. Je len na komisii, aby sa dohodli,“ uviedla ministerka.
Aký je plán?
Rezort hospodárstva preto už niekoľko týždňov pracuje na pláne B: podľa neho by sa energopomoc nakoniec zaplatila zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, že popri konsolidačných opatreniach je náročné vyčleniť takmer pol miliardy eur na dotácie pre väčšinu obyvateľov krajiny. Preto ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pracuje na akejsi revízii eurofondových projektov.
Chcú vyhľadať veľké investičné projekty, ktoré momentálne financuje štát, a dohodnúť sa s EK, že ďalšie náklady na ne zaplatia z eurofondov – v súlade s platnými pravidlami a nariadeniami. Peniaze, ktoré vláda takto „ušetri“ v rozpočte, majú smerovať na zaplatenie dotácií za účty za energie.
„Tieto peniaze môžeme presunúť do duálnych projektov, ktoré budú z tohto financované, a tým sa nám uvoľnia prostriedky v štátnom rozpočte, ktoré môžu ísť na energopomoc,“ vysvetlila Saková. „Verifikovať si to budeme s EK, aby tieto projekty boli financované z nevyčerpaných prostriedkov eurofondov, a tak sa nám v štátnom rozpočte uvoľnia zdroje na energopomoc,“ doplnila.
Foto: Jaroslav Novák
Otázne však je, na ktorých projektoch by vláda vedela ušetriť taký obrovský balík peňazí. Ak Brusel trvá na tom, že eurofondy môžu smerovať iba na investície do energetickej efektívnosti či obnoviteľných zdrojov energie, vláda narazí na problém – nemá v portfóliu toľko masívnych projektov, aby na nich vedela ušetriť vyše 400 miliónov eur. Takmer všetky „zelené“ investície na Slovensku totiž kryjú práve eurofondy.
Ďalšou možnosťou podľa Sakovej sú budúcoročné rokovania s komisiou o takzvanom decommitmente – teda prehodnotení čerpania eurofondov a vrátení Bruselu včas nevyužitých peňazí. Bežne sa však vlády namiesto vrátenia prostriedkov snažia s Bruselom dohodnúť na presmerovaní financií do iných, dôležitejších projektov. Ani k jednej z náhradných možností však Saková nechcela uviesť detaily. Neodpovedala ani na otázku, akú sumu by takto vláda vedela vykryť.
V skratke, prepad plánu s eurofondmi znamená, že štát pri už naplánovanej konsolidácii vo výške 2,8 miliardy eur musí hľadať ďalšie stámilióny na novú dotáciu. Z návrhu rozpočtu na budúci rok pritom vyplýva, že finančným plánovačom sa zatiaľ nedarí so šetrením: pri rekordnej výške príjmov štátnej kasy bude naďalej rásť dlh aj deficit verejných financií. Štát zháňa prostriedky do rozpočtu najmä zvyšovaním daní a pôžičkami. Ak sa financie na energodotácie budú hľadať v štátnej kase, v konečnom dôsledku ich nezaplatí Brusel, ale domáci daňovníci. Pomoc to teda nebude.
Čítajte viac Kamenický dokončil rozpočet a posiela ho na vládu. Na energopomoc sa poskladajú ministerstvá
Ako má energopomoc vyzerať
Zákon o adresnej energopomoci nahrádza doterajšiu plošnú kompenzáciu nákladov na energie. Cieľom je poskytovať podporu tzv. energetickým domácnostiam s príjmom nižším, ako stanoví nariadenie vlády. Napriek prívlastku „adresná“ má však pomoc zasiahnuť široké spektrum obyvateľov. Z plánovanej sumy – 435 miliónov eur – vláda už ide minúť 17 miliónov na zabezpečenie systémov, prostredníctvom ktorých sa bude energopomoc poskytovať. Ide o IT riešenia, call centrá a personálne kapacity na klientskych pracoviskách.
Ako sa bude prerozdeľovať zvyšných 420 miliónov, zatiaľ nie je známe – nariadenie s presnými podmienkami má vláda ešte len schváliť. Jednoduchý prepočet ukazuje, že ak by všetkých 90 percent slovenských domácností dostalo pomoc v rovnakej výške, išlo by o „príspevok“ 233 eur za rok. Výška mesačnej energodotácie by tak predstavovala 19,5 eura, čo sa javí ako znesiteľná záťaž pre rodinné rozpočty, a je teda otázne, či by štát naozaj musel takúto pomoc poskytovať takmer všetkým. Vláda však zdôvodňuje nutnosť energodotácií tým, že bez tejto schémy by ceny plynu a tepla vzrástli zhruba o tretinu.
Čítajte viac Lacný ruský plyn? Pre Čínu áno, pre Slovákov nie. Moskva nám predáva energie za výrazne vyššie ceny
Ministerka Saková avizovala, že mechanizmus bude závisieť od typu energie, a odborníci rezortu hospodárstva spolu s kolegami z ministerstva vnútra intenzívne pracujú na príprave celého systému. Zatiaľ je isté len to, že o poskytnutie energodotácie nebude treba podávať žiadosť – štát sám vyhodnotí, ktorá domácnosť má na pomoc s účtami nárok.
Z vyjadrení Sakovej tiež vyplýva, že pri elektrine a plyne má byť znížená cena premietnutá priamo do faktúry. Pri dodávke tepla sa plánuje pomoc prostredníctvom tzv. energošekov, doručovaných poštou na meno konkrétnej domácnosti a odberného miesta. Výška šekov sa má líšiť podľa regionálnych podmienok a nákladov. Ministerka k téme ešte plánuje rokovať s predajcami energií.
Čítajte viac Štát bude ľuďom s vysokými účtami za plyn pomáhať po novom. Aké budú ceny od budúceho roka?
Problémy sú dávno známe
Ficov plán s eurofondmi pôsobil od začiatku kontroverzne. Keďže premiér nechcel podporiť európsky plán RePowerEU, na základe ktorého sa má únia odstrihnúť od ruských palív, mal sa dohodnúť s predsedníčkou EK na tom, že Brusel Slovensku poskytne určité energetické záruky. Jedným zo sľubov boli aj eurofondy. Hoci predseda vlády hovoril o tejto téme ako o hotovej veci, občas naznačoval, že až také ľahké to nebude.
„Ideme do energopomoci na úrovni 435 miliónov eur. Môžem potvrdiť, že hradiť budeme tieto výdavky nie zo štátneho rozpočtu, ale na úkor európskych fondov. Je to náročná operácia, horšia, ako bolo vylodenie počas druhej svetovej vojny. Musíme špekulovať, dávať dohromady,“ hovoril koncom septembra Fico.
Na to, že prostriedky z eurofondov by nakoniec nemali byť „spálené v kotloch“, upozorňovali aj viacerí odborníci a ekonómovia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte na jar kritizovala, že peniaze od Bruselu by mali ísť do dlhodobých investícií – napríklad do výstavby nových nemocníc či zatepľovania domov –, nie na spotrebu. „Eurofondy iné krajiny používajú na investície do infraštruktúry alebo na zlepšovanie podnikateľského prostredia,“ kritizoval vtedy energopomoc predseda RRZ Martin Šuster.
Čítajte viac Premrhané miliardy na plošnú pomoc: tretina vlastníkov domov už mohla mať nižšie účty, štát namiesto toho rozhadzuje peniaze, upozorňujú odborníci
Podľa odborníkov problém spočíva najmä v tom, že sa má pomáhať takému vysokému počtu domácností. „Predstava, že 90 percent domácností na Slovensku v súčasnosti nie je schopných hradiť štandardné regulované ceny energií, je úplne scestná. Energetickej chudobe určite nepodlieha toľko domácností,“ povedal už skôr pre Pravdu analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
„Je neudržateľné, aby Slovensko každý rok dotovalo ceny energií pre domácnosti a doslova vyhadzovalo milióny eur, ktoré by mohlo preinvestovať v projektoch s dlhodobým úžitkom. Ak sa bavíme konkrétne o energiách, riešením je znižovať ich spotrebu, nie doplácať za domácnosti, ktoré ju majú zbytočne vysokú. Investícia do obnovy budov je investíciou do úspor,“ kritizoval vládnu schému aj predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb Marcel Lauko.
Kritici sa zhodujú, že namiesto každoročného a neudržateľného „lepenia“ problému drahými dotáciami by sa mal štát sústrediť na systémové riešenia. Medzi ne patrí cielená pomoc pre skutočne ohrozené skupiny a predovšetkým masívna podpora investícií do znižovania energetickej náročnosti budov.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ