Nová električka do Petržalky vyštartovala s meškaním aj chýbajúcimi lávkami: Ako to vyzeralo na jej spustení?

Radiálu v Petržalke budovali štyri roky, od roku 2021 keď sa začalo napájanie trate za Starým mostom, teda budovanie úplne nového predĺženia hlbšie do najľudnatejšej štvrte. Električka je zásadnou súčasťou MHD najmä preto, že kompenzuje metro, je rýchla a ekologická.

S dĺžkou 6,2 km prepája najväčšie sídlisko Bratislavy priamo s historickým centrom. Z toho trať, ktorú budovali v druhej etape nanovo, má 3,9 kilometra, získala sedem zastávok a štyri mosty, ale aj deväť križovatiek. Okrem toho pribudla najdlhšia samostatná cyklotrasa s dĺžkou viac ako 6 km, ktorá vedie popri trati. Kvôli električke zasadili vyše 1 500 stromov lemujúcich trať.

Dnes pokrývajú koľaje trasu od Štúrovej ulice cez Starý most až po Janíkov dvor. Celkovo mala stáť asi 80 miliónov eur, no vyšplhala sa až na 130 miliónov. Časť nákladov mesto uhradilo z eurofondov. Primátor Matúš Vallo síce hovorí o sume 93,3 milióna eur, no nie je v nej zarátané všetko – napríklad chodníky, ktoré budovalo mesto. Samotné realizovanie trate sa niekoľkokrát posúvalo. Aj preto sa zámer javil ako nikdy sa nekončiaci sa príbeh. Mesto však výrazne zmobilizovalo sily, a aj keď nevyšlo všetko tak, ako malo, električka je v prevádzke.

Ako to vyzeralo na spustení?

Primátor Matúš Vallo sa v úvode poďakoval svojim predchodcom, Milanovi Ftáčnikovi a Ivovi Nesrovnalovi, za vybudovanie prvotných fáz projektu električky. Zároveň zdôraznil, že ide o historický moment, ktorý prepojí rozdelenú Petržalku. „Nosným systémom malo byť metro, potom ľahké metro. Som rád, že to rozhodnutie v rokoch minulých bola električka, a po päťdesiatich rokoch sme sa dočkali,” zdôraznil a za prach a hluk zo stavby sa obyvateľom ospravedlnil.

Spustenie petržalskej električky

Prvá jazda električky zo Šafárikovho námestia do Petržalky bola plná ľudí, napriek tomu, že vyrazila po piatej ráno.

Fotogaléria 18 fotiek

+15

Prvá električka vyrazila už v nedeľu tesne po piatej ráno. Z jej spustenia sa stal zábavný program. Okrem hodnotnej výstavy fotiek od fotografa Michala Feika, ktoré zachytávali výstavbu novej trate, pribudli poobede dva koncerty – na novovybudovanej zastávke Zrkadlový háj, kde je Dom kultúry s rovnakým názvom.

„Dobudovanie znamená, že obyvatelia tejto mestskej časti nedostanú len skvelý systém električky, ktorá doladením všetkých semaforov prejde z konečnej do centra za 12 minút, dostanú aj kvalitný verejný priestor. Chodci dostanú nové chodníky, 15 nových zastávok, cyklisti 6 km trasy,” vymenoval primátor s tým, že sú zasypané aj rigoly vedľa trate.

„Električka dokončená ešte nie je. Ani to netajíme a hovoríme o tom otvorene. Už minulý rok sme informovali, že harmonogram dokončenia tejto obrovskej stavby s vyše 300 stavebnými objektmi poprehadzujeme tak, aby sa tá najdôležitejšia časť spustila ako prvá,” reagoval primátor na kritiku.

Viaceré časti trate sú ešte staveniskom

Okoloidúci aj kritici projektu upozorňovali na to, že na trati sú viaceré už teraz poškodené časti, ktoré sú od novoty zle vyhotovené. Tie budú podľa primátora reklamovať. Zároveň uviedol, že všetky časti s nedorobkami a problematickým vyhotovením opravili – pri takej veľkej stavbe ich považuje za bežnú súčasť projektu. Dodal, že problémy odstraňovali „za pochodu”.

Na nových zastávkach sú moderné prístrešky so zelenou strechou, ktoré vznikli ako celok a integrujú tak lavičky, ako aj automaty na lístky. Práve tie sa však stali terčom kritiky, keďže viaceré z nich ešte nemajú funkčný automat na nákup. Podľa Valla je ich sfunkčnenie otázkou niekoľkých týždňov. Dôvodom omeškania bol nereálny termín dodania od dodávateľa. Pribudnú aj koše na odpad, ktoré tiež nie sú ešte všade.

Zásadné sú aj chýbajúce štyri lávky cez Chorvátske rameno. Okrem nich sa čaká ešte na premostenie Kutlíkovej ulice. Lávka z Hálovej na Gessayovu zatiaľ nebude, podľa slov primátora sa na nej ďalej pracuje, keďže majú projekt aj povolenia, chýbajú už iba peniaze. Zároveň pribudne nové parkovisko za obratiskom električiek asi pre 200 vozidiel. Pridá sa k súčasnému, ktoré sa rekonštruuje a má kapacitu 150 áut. Električkám chýba aj depo. To sa má podľa Valla dobudovať do niekoľkých mesiacov.

Grafikon električky je už známy

Nový grafikon električiek výrazné zmeny v doprave neprinesie, linky sa jej totiž prispôsobovali priebežne počas výstavby. Medzi zastávkami, ktoré pribudli na novej trati, je Jungmannova v novej polohe, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka a Južné mesto (konečná zastávka), kde sa pripravuje ešte prestupný uzol. Ten umožní prestup na autobusové linky smerom do Jaroviec, Rusoviec a Čunova.

Zatiaľ teda nebude v prevádzke ani prestupný bod a obratisko za Južným mestom, kde by sa prestupovalo z električky na autobusy smerujúce do Rusoviec.

Foto: Ivan Majerský

Električka do Petržalky, Linka 3, radiála, Primátor Matúš Vallo predstavil projekt Petržalskej radiály na jej spustení, takto vyzerala premávka

Električka bude premávať počas pracovného týždňa v rannej špičke každé dve až štyri minúty, popoludní to bude každé štyri minúty a každých päť minút cez víkendy. Z konečnej zastávky Janíkov dvor sa na Šafárikovo námestie cestujúci dostanú za 12 minút, prepraviť sa má až 30-tisíc cestujúcich v každom smere denne.

Po spustení trate bude juh Petržalky obsluhovať predĺžená električka číslo 3 z Rače. Dopravný podnik Bratislava (DPB) zruší električku číslo 7, ako aj autobusy 59 a 95 a skráti trasu linky 192. Električka číslo 7 premávala len počas školských dní medzi stanicou Vinohrady a hlavnou stanicou. Autobus 59 spájal Raču s juhom Petržalky, 95 jazdila len v rámci Petržalky. Niektoré autobusy v tejto časti mesta budú naďalej jazdiť obchádzkami, keďže most na Kutlíkovej ulici stále nie je prístupný.

Električku zdržala slabá príprava aj nečakané nálezy

Pôvodný plán počítal so spustením trate do konca roka 2023. Prvým problémom bol fakt, že mesto bolo až príliš optimistické, čo sa harmonogramu týka a neodhadlo dĺžku úvodných prác realisticky. Okrem toho sa viacero zmien v dokumentácii robilo za pochodu. Týkali sa prevedenia trate kvôli prispôsobeniu terénu či križovaniu s aktuálnou infraštruktúrou a museli sa schvaľovať, čo spôsobovalo zdržania. Pripravenosť projektu teda nebola úplne bezchybná.

Dobre zmapované neboli ani inžinierske siete, na niektoré narazili až v priebehu prác. Ich prekládky boli náročné – trvali mesiace, s čím výstavba nepočítala. Nečakaný bol aj nález protitankovej steny z obdobia II. svetovej vojny. Museli ju preložiť, pretože bola priamo v osi trate. Pôvodne jej viditeľnú časť mali odstrániť. Nakoniec Bratislava na podnet odborníkov stenu kompletne zachovala. Musel sa však prekresliť projekt a prispôsobiť plán. Našli sa tam totiž aj granáty, čím sa príprava aj stavba natiahli.

Staviteľ firma Aldesa mal navyše problém s dodávateľmi, a nepomohla ani pandémia, ktorá predĺžila dodávky materiálov. V závere sa komplikovala situácia najmä kvôli nedorobkom na stavbe. Trať ako taká bola v poriadku, no na viacerých miestach mala popraskaný betón a remeselné detaily vyzerali nekvalitne. Okrem toho sa museli základové platne, v ktorých sú položené koľaje, nanovo rozbúrať a opraviť, aby výškovo sedeli s vypracovanou dokumentáciou.

To zapríčinilo zrušenie žiadosti o predčasné používanie projektu a magistrát musel nielen zapracovať chyby, ale tiež dokončiť zastávky, zábradlia, semafory, značenie či zeleň na aj v okolí koľajiska. V tomto bode stavba vyzerala ako úľ, v ktorom miestami pracovalo až 300 ľudí. Následne prebiehali zaškoľovacie jazdy vodičov.

Počas prác mesto zrekonštruovalo aj cesty – výrazná je premena Rusovskej a Jantárovej, ktoré majú nový asfalt aj značenie či chodníky. Výmena povrchu ciest a úpravy križovatiek Jantárová cesta – Rusovská cesta sa začali v októbri minulý rok a stáli 90-tisíc eur.

Kritika sa však spustením nekončí

Kritika projektu prišla nielen od obyvateľov Petržalky, ale aj z úradu. Aktuálne už bývalý starosta Ján Hrčka sa vyjadril, že trať nie je pripravená na spustenie, pretože jej chýbajú lávky na prechod cez Chorvátske rameno. Zastávky tak nie sú úplne prístupné obyvateľom, ktorí sa k nim musia dostať obchádzaním. Platí to najmä pre ľudí, ktorí bývajú na druhej strane trate.

„Avizované štyri lávky pre peších a cyklistov ponad Chorvátske rameno sa z vizualizácií magistrátneho Metropolitného inštitútu Bratislavy do reality roky nedostanú tiež, keďže mestu, aj kvôli výraznému predraženiu celého projektu predĺženej električkovej trate, chýbajú peniaze,“ zdôraznil na sociálnej sieti ešte v máji. Stáť mali 2,5 milióna eur a zatiaľ zostali bez termínu.

Nachádzať sa mali v štyroch bodoch a mali pribúdať zarovno so stavaním električkovej trate. Dve mali pokryť prechod medzi ulicami Bosáková a Rusovská cesta, potom medzi Rusovskou a Romanovovou a posledná mala byť náhradou pontónového mostu nad Draždiakom. Mostíky cez rieku sú pomerne bežné a jednoduchšie stavby, Hrčka preto útočil na to, že mesto pochybilo v manažovaní projektu a na lávky nevyčlenilo rozpočet vopred.

Okrem toho kritikou nešetril ani bývalý primátor Bratislavy, Ivo Nesrovnal. Na svojom blogu uviedol, že stavba nie je dokončená a pripomína mu časy komunizmu, keď sa narýchlo otvárali projekty, ktoré neboli hotové. „Podotýkam, že dodatočné zmeny schválených projektov financovaných z európskych zdrojov nie sú možné a sú predmetom pozornosti orgánov rôzneho druhu,“ uviedol.

Obviňuje vedenie mesta z neodborných zásahov do pôvodného projektu, čo podľa neho spôsobilo chaos, meškania a znehodnotenie celého zámeru. Vallovi vyčíta, že Bratislava pod jeho vedením chátra, a odmieta sa pod tento projekt podpísať, aj keď sa na jeho príprave sám podieľal.

Foto: Ivan Majerský

Električka do Petržalky, Linka 3, radiála, Primátor Matúš Vallo predstavil projekt Petržalskej radiály na jej spustení

Petržalská električka má zaujímavú históriu

Prvá električka prešla mestom v auguste 1895, pričom pôvodne mala ísť trasa aj z Pražskej ulice cez Patrónku až po Železnú studničku, tiež mala prepojiť centrum cez Mlynskú dolinu. Nikdy však nevznikli a doprava sa tam v roku 1909 vyriešila prvým trolejbusom.

Popularita električiek natoľko rástla, že v roku 1914 pribudlo prepojenie Bratislavy a Viedne lokálnou elektrickou železnicou – Viedenskou električkou. V roku 1959 sa doprava zrýchlila kvôli novým električkám (ikonické ČKD Tatra) a v 70. rokoch úplne nahradili tie s drevenou karosériou s otvorenými dverami za jazdy(ikonické ČKD Tatra), a v 70. rokoch úplne nahradili tie s drevenou karosériou s otvorenými dverami za jazdy.

Petržalská električka pred plánovaným odovzdaním

Práce prebiehali intenzívne, upravovala sa zeleň v okolí trate, budovali zastávky, osvetlenie, ale aj značenie či semafory

Fotogaléria 20 fotiek

+17

„Významný bol tiež začiatok 80. rokov 20. storočia, keď sa vybudovaním električkových tratí na Obchodnej ulici či v tuneli pod Bratislavským hradom výrazne zlepšila flexibilita a spoľahlivosť električkovej dopravy v centre mesta,” približuje Michal Jajcaj, kurátor Múzea dopravy v Bratislave.

V tom čase zanikla aj jedna z prvých tratí Bratislavy na Štefánikovej ulici – kvôli prestavbe ciest v okolí Hodžovho námestia. „Symbolicky stále s číslom 1, spája hlavnú železničnú stanicu s centrom mesta aj dnes, presmerovaním jej trasy okolo pyramídy rozhlasu sa cestovanie predsa len o čosi predĺžilo,” uzatvára Jajcaj. V 90. rokoch sa hlavné mesto snažilo prejsť z autobusov na ekologickú dopravu električkami a nalákať na ňu ľudí, prvá nízkopodlažná sa tak objavila v roku 2015 – bola to Škoda 30T ForCity Plus.