Dlh aj deficit stúpajú. Môžu za to aj nové ministerstvo športu a vyššie trináste dôchodky, odkazujú experti

Súčasťou týchto opatrení bolo napríklad znovuzavedenie daňových licencií pre firmy, zvýšenie zdravotných odvodov a aj zavedenie sektorovej bankovej dane. Tú už v minulosti súčasná vládna garnitúra zaviedla v inej podobe. Slabinou konsolidačného balíka pre rok 2024 je to, že viacero opatrení je len dočasných, ich vplyv na dlhodobý stav verejných financií tak nie je výrazný.

Aktuálne čísla v podstate hovoria o tom, že peniaze, ktoré vláda ušetrila, do značnej miery aj minula. Deficit vrátane, trvalého štrukturálneho, sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nepodarilo zlepšiť aj preto, že vláda zaviedla trináste dôchodky v novej podobe, vytvorila nové ministerstvo a rástli aj výdavky v zdravotníctve.

Čítajte viac Analytik: Spôsob, akým Trump clá vypočítal, je úsmevný. Musíme k nim ale pristúpiť s plnou vážnosťou

Rastú aj trvalé výdavky

Problém verejných financií je aj v tom, že práve štrukturálny deficit, teda deficit tvorený trvalými výdavkami je vysoký. V roku 2023 bol na úrovni 3,3 percenta HDP a v minulom roku stúpol na 4,2 percenta. Väčšiu časť tohto zhoršenia súvisí so zhoršením situácie v ekonomike, no prispeli k nej práve aj trináste dôchodky, výdavky v zdravotníctve a založenie nového rezortu športu a cestovného ruchu.

Celkový deficit v roku 2024 tak dosiahol hodnotu 6,9 miliardy eur. Schválený rozpočet počítal dokonca s hodnotou 7,8 miliardy eur. Konečný výsledok je tak v porovnaní s týmto číslom nižší, no toto číslo je skreslené. V celkovej bilancii sú nižšie výdavky na obranu, keďže niektoré výdavky sa oneskorili a v hospodárení verejnej správy sa prejavia neskôr. To formálne znížilo deficit v minulom roku o 950 miliónov eur.

Stav verejných financií navyše zhoršujú ďalšie okolnosti. V rozpočte nebolo napríklad dosť peňazí na energopomoc. Vláda na ňu minula viac ako 1,1 miliardy eur. Tieto výdavky čiastočne kompenzovali mimoriadne príjmy, energopomoc tak znamenala zvýšenie deficitu o približne 851 miliónov eur.

„Úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné, dodávky sa v deficite prejavia v tomto či nasledujúcich rokoch. Celkový dopad plnenia rozpočtu na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné,“ upozorňuje RRZ. Ministerstvo financií expertov za ich hodnotenie kritizuje. „RRZ a opoziční politici sa prioritne zameriavajú na porovnanie rokov 2023 a 2024. Práve legislatívna smršť, schválená bývalou vládou v roku 2023, priniesla štrukturálne opatrenia, ktoré začali platiť až v roku 2024 a ktoré tak zvyšujú deficit a dlh aj v nasledovných rokoch,“ upozorňuje rezort. Výsledok hospodárenia štátu v minulom roku považuje za „mimoriadny úspech“.

Hore ide aj dlh

Výrazný deficit ale vedie k tomu, že prudko rastie celkový hrubý dlh. Ten stúpol z 55,6 percenta HDP v roku 2023 na 59,3 percenta HDP v minulom roku. Výška dlhu sa tak priblížila ku kľúčovej hranici 60 percent HDP.

„RRZ už pri prijímaní rozpočtu na rok 2024 upozorňovala, že vzhľadom na zlý stav verejných financií a relatívne priaznivé ekonomické prostredie bolo potrebné začať s výraznou konsolidáciou už v minulom roku, k čomu však nedošlo,“ upozorňujú experti na verejné financie.

Čítajte viac Kamenický odmieta okresanie transakčnej dane, Danko na ňom trvá

Takto vysoký dlh je prekonaním všetkých pásiem, ktoré stanovuje dlhová brzda. Najprísnejšie sankcie táto brzda stanovuje v momente, keď je dlh nad hranicou 54 percent HDP. Najprísnejšie sankcie sa momentálne vlády netýkajú, keďže neuplynuli dva roky od momentu keď parlament vyjadril súčasnej vláde dôveru. Tento moment nastane 21. novembra tohto roku. Jedna zo sankcií hovorí, že vláda bude musieť nasledujúci rozpočet schváliť vyrovnaný. To by znamenalo obrovský problém pre ekonomiku, koalícia sa teda bude usilovať o schválenie ďalšieho rozpočtu na rok 2026 ešte pred uplynutím dvojročnej lehoty. „21. novembra je dátum, kedy musí byť odsúhlasený rozpočet v Národnej rade SR, musí zaň byť zahlasované,“ poznamenal minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Ďalšia konsolidácia prísť musí

Je jasné, že súčasťou výsledného návrhu rozpočtu bude musieť byť ďalšia konsolidácia. Kamenický hovorí o objeme na úrovni dvoch miliárd eur.

Táto konsolidácia by sa mala viac sústrediť na škrty vo výdavkoch. Analytik upozorňuje, že ďalšie šetrenie by mohlo stáť na troch pilieroch. „Prvým je zníženie vládnych výdavkov cez rast efektivity a využívaním princípu hodnoty za peniaze, ale aj prostredníctvom lepšieho cielenia opatrení či zlučovania činností úradov. Druhým pilierom je využitie potenciálu na príjmovej strane, napríklad pri majetkových a environmentálnych daniach. Tretím pilierom, na ktorý nesmieme zabúdať ani pri upratovaní vo verejných financiách, je konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia a to prostredníctvom deregulácie, znižovania byrokracie či zlepšenia e-governmentu,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Do roku 2027 bude musieť vláda predstaviť škrty za približne 3,1 miliardy eur, ak chce rozpočtový deficit dostať na tri percentá HDP.

Čítajte viac Energodotácie od štátu už nedostane každý. Poslanci robia dôležitý krok k adresnej pomoci

Zatiaľ nie je jasné, ako budú konkrétne opatrenia vyzerať, no Kamenický avizuje, že rozsah šetrenia bude zhruba dve miliardy eur. Zatiaľ je známe, že zhruba 100 miliónov eur chce štát získať prísnejšími opatreniami voči hazardu, ministerstvo financií tiež pripúšťa vyššie dane za nehnuteľnosti. O ďalších opatreniach sa špekuluje. Viaceré z nich šíri hnutie Slovensko a ďalší politici. Veronika Remišová (Za ľudí) informovala, že vláda chystá škrty v rodinných prídavkoch, minister financií to ale poprel. Celý súbor ďalších opatrení následne ukázal Igor Matovič s tým, že je to únik z ministerstva financií. V dokumentoch, ktoré zverejnil sa hovorí napríklad o okresaní trinásteho dôchodku a o zmenách v podpore v nezamestnanosti a v prípade práceneschopnosti. Škrty v týchto oblastiach by podľa prezentovaných dokumentov priniesli významnú úsporu.