Americké clá voči EÚ by boli pre Slovensko katastrofou. Bude sa prepúšťať a prídeme o stovky miliónov eur, hovoria odborníci

Donald Trump chce týmto spôsobom ochrániť domácich výrobcov a podporiť americký priemysel. Logika tohto kroku je v podstate jednoduchá. Výrobky prichádzajúce zo zahraničia budú na americkom trhu drahšie – a to zvýhodní domácich výrobcov.

Existujú obavy z toho, že tento krok zo strany USA je začiatkom novej obchodnej vojny. Typicky totiž jednou z reakcií býva uvalenie odvetných opatrení. Takýto krok už avizuje voči americkým tovarom a službám Kanada. Pre odvetné clá sa rozhodlo aj Mexiko, avizuje ich aj Čína. Tento významný hráč sa na kroky USA bude sťažovať orgánom Svetovej obchodnej organizácie. Na zozname čínskych produktov, ktoré už podliehajú clu, sú napríklad elektromobily, časti batérií, batérie do elektromobilov, čipy a oceľ. Existujúce povinné peňažné platby v prípade Číny sa teda zvýšia.

Ak sa USA rozhodnú zaviesť clá voči EÚ, Slovensko bude patriť ku krajinám, ktoré negatívne dôsledky tohto rozhodnutia pocítia najviac. Dokonca by tieto opatrenia mali spomedzi krajín EÚ dopadnúť na Slovensko najtvrdšie. Súvisí to s tým, že naša ekonomika do veľkej miery stojí na vývoze automobilov do zahraničia.

Čítajte viac Potrebujete bývať v hlavnom meste? Ceny nájmov v Bratislave vystrelili, oplatí sa vám brať si hypotéku?

„Pokiaľ Donald Trump zavedie obchodné clo aj voči EÚ, slovenské podniky budú nútené čeliť dramatickému predraženiu svojich výrobkov, čo zníži ich predaj na americkom trhu a ohrozí stovky pracovných miest na Slovensku,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. „Ak dôjde k zavedeniu desaťpercentných ciel na európske automobily, slovenské autá na americkom trhu zdražejú a ich predaj môže klesnúť o šesť až deväť percent. Len v tomto segmente by to znamenalo stratu exportu na úrovni 150 až 300 miliónov eur ročne,“ varuje Lasz.

Na americký trh je naviazaných približne 70-tisíc pracovných miest. Pokiaľ sa dopyt po našich autách v USA prepadne, môžeme očakávať tisíce ohrozených pracovných miest. „Ak clá zdražia naše výrobky, predaj na americkom trhu klesne a podniky budú musieť škrtať výrobu. To znamená menej práce pre ľudí a ohrozené pracovné miesta. Automobilky a ich dodávatelia sú kľúčovými zamestnávateľmi, najmä v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Ak clá pribrzdia export, prví na rane budú pracovníci vo výrobe. Pokles exportu o štyri percentá môže zvýšiť nezamestnanosť o 0,2 – 0,5 percentuálneho bodu. Pre mnohé rodiny to bude existenčný problém,“ dodáva Lasz.

Obrovské škody

Podľa odborníkov a ľudí z praxe budeme mať vážny problém. „V rámci regiónu strednej a východnej Európy je pre Slovensko americký dopyt najvýznamnejší, podľa amerických dát presiahla hodnota slovenských exportov do USA asi šesť percent nášho HDP, drvivú väčšinu tvoria automobily. Práve tie majú byť zasiahnuté uvalenými clami. Okrem toho, ak by sa tieto sľuby naplnili, ďalší z negatívnych vplyvov na našu ekonomiku by prišiel cez spomalenie Nemecka. Podľa výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu a našich kolegov v Erste Group Research by preto bol rast slovenského HDP nižší asi o 0,2 percentuálneho bodu (p.b.) v roku 2025 a asi o 0,5 p.b. v roku 2026,“ upozorňuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Zavedenie oparení aj voči EÚ by teda priamo oslabilo slovenskú ekonomiku. Michal Lehuta, analytik VÚB banky, upozorňuje na to, že škody môžu byť naozaj významné. Za posledných 12 mesiacov sme exportovali tovar v hodnote troch miliárd eur. Samotné autá tvoria približne sedemdesiat percent nášho exportu do USA. Je to teda absolútne dominantný sektor. Približne 750 miliónov tvorí podľa asociácie export ďalších strojov, nasledujú pneumatiky za približne štvrť miliardy.

Čítajte viac Dôchodok od štátu nám na dôstojnú starobu stačiť nebude. Musíme si usporiť sami, no nevieme, ako na to

Dôsledky pre automobilový priemysel teda budú najväčšie. „Spolu s dodávateľmi automobiliek môže byť automotive sektor najcitlivejším segmentom prípadného uvalenia ciel. O to viac, keď Trump hrozil európskym autám až stopercentnými clami, teda niekoľkonásobne vyššou tarifou ako pre celkové, ostatné dovozy do USA,“ hovorí Lehuta s tým, že tých by sa mohlo týkať clo vo výške od desať do dvadsať percent.

To všetko by pre slovenskú ekonomiku znamenalo straty vo výške stoviek miliónov eur ročne, no postupne vzniknú škody v miliardách. „Pre Slovensko by to znamenalo stratu dôležitého trhu, najmä pre miestny závod a dodávateľov Volkswagenu a Jaguaru. Podľa nášho prepočtu môžu priame škody pre slovenskú ekonomiku znamenať 200 až 300 miliónov eur ročne, teda 0,2 percenta HDP, spolu s nepriamymi dopadmi v scenári plnej obchodnej vojny podľa analýzy Oxford Economics do niekoľko rokov až 1,9 percenta HDP, v dnešných cenách 2,5 miliardy eur ročne,“ dopĺňa Lehuta.

Čítajte viac Vláda neozdraví verejné financie tak výrazne, ako sľubovala. Príliš veľa rozdala, proti nej hrajú aj problémy iných krajín

Kľúčové pre Slovensko budú naozaj clá na dovoz áut vzhľadom na ich postavenie. „Pozícia Slovenska je naozaj veľmi exponovaná, o čom hovorí aj rebríček top exportérov automobilov do USA, kde sa s podielom 3,1 percenta nachádzame na 7. mieste. Export áut je kľúčový vývozný artikel do USA aj z pohľadu slovenského exportu,“ upozorňuje analytik Tatra banky Andrej Martiška.

Paradoxne nám však podľa neho môže pomôcť to, aké vozidlá do USA mieria. „Autá, ktoré idú zo Slovenska na americký trh, patria v drvivej väčšine do luxusného segmentu, ktorý má nižšiu cenovú senzitivitu a určitú mieru zvýšenia ceny z dôvodu ciel bude trh schopný akceptovať,“ hovorí. Zmierniť dosah ciel môže aj to, ak sa bude euro oslabovať voči doláru.

Obavy ministra Kamenického

Ciel sa obáva aj minister financií Ladislav Kamenický. „Veľmi záleží na tom, ako sa dohodnú USA s Európou, či budú zavedené tarify (clá), respektíve aké iné očakávania voči EÚ zo strany administratívy Donalda Trumpa budú,“ poznamenal šéf rezortu financií počas januárovej konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. „Vidíme tendencie k protekcionizmu a toto bude ovplyvňovať celosvetový obchod,“ dodal niekoľko dní pred tým, ako americká administratíva začala so zavádzaním ciel.

Minister Kamenický súhlasí s tým, že zavedením opatrení zo strany USA by utrpel kľúčový pilier našej ekonomiky, teda automobilová výroba. „Slovenskému vývozu do USA dominujú autá. Do USA vyvážame produkty asi za 4,5 miliardy eur, z toho 90 percent tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do USA,“ hovorí. „Je veľmi dôležité, či budú zavedené tarify. Pevne verím, že Európska komisia bude vedieť vyjednať nejakú zmysluplnú dohodu,“ hovorí minister.

Čítajte viac Trump je opäť v Bielom dome. Vyhráža sa obchodnými vojnami, od ostatných žiada viac peňazí na zbrojenie

Minister zároveň hovorí o tom, že Európska komisia by mohla s predstaviteľmi USA rokovať, no podľa jeho slov to nemôže dopadnúť tak, že do EÚ bude prúdiť skvapalnený plyn (LNG) z USA.

Práve to podľa neho hrozí. „Môžeme dopadnúť tak, že dohoda bude znieť, že budeme nakupovať drahý LNG zo Spojených štátov,“ povedal počas konferencie. „Toto by asi nemala byť tá dohoda, aj keď takéto niektoré návrhy sa črtajú,“ povedal Kamenický.

Tá dohoda ale podľa neho nemôže byť o tom, že USA sa budú vyhrážať clami, ktoré potom nezavedú výmenou za to, že Európa bude kupovať „drahý“ LNG.

Trump clá sľubuje

Tieto úvahy môžu vychádzať z predchádzajúcich vyjadrení Trumpa. V decembri minulého roka podmieňoval zachovanie súčasnej podoby obchodných vzťahov s EÚ tým, že krajiny únie budú nakupovať viac americkej ropy a plynu. „V opačnom prípade prídu clá,“ poznamenal Trump. Svoju hrozbu zopakoval aj po uvalení ciel na Kanadu, Mexiko a Čínu. Na otázku, či zavedie clá voči EÚ, odpovedal: „Určite“.

Zatiaľ nie je jasné, akých produktov by sa clá voči EÚ týkali. Jednotlivé členské štáty ale do USA dovážajú predovšetkým medicínske a farmaceutické produkty. V roku 2023 presiahol objem tohto dovozu päťdesiat miliárd eur. Druhou najvýznamnejšou položkou boli autá za približne 40 miliárd eur, na tretej priečke sú lieky.

Čítajte viac Robíme veľa, no naša práca nemá vysokú hodnotu. Ak sa to nezmení, ohrozujeme vlastné platy

Aj podľa Lehutu je dôležité rokovať o tom, aby sa EÚ clám namiereným voči nej vyhla. Ak by sa to aj podarilo, z rozhodnutia voči Kanade, Mexiku a Číne môžu plynúť škody. „Aj v takom prípade však môže zápasiť zasa s presmerovaním čínskych, mexických a kanadských vývozov, ktoré pôvodne smerovali do USA, a teraz sa môžu obrátiť smerom k európskemu trhu. Bezhlavé zavádzanie ciel škodí všetkým zúčastneným, keďže obmedzuje medzinárodnú hospodársku spoluprácu, znižuje výber pre spotrebiteľov i firmy a predražuje spotrebu i investície,“ vysvetľuje analytik VÚB banky. „Niektorým výrobcom môže pomôcť, no na úkor celej ekonomiky a čistej straty pre celú spoločnosť,“ dodáva.

Dôležitým faktorom však je, že konkrétnu podobu opatrení voči EÚ nepoznáme. „Pri Mexiku a Kanade málokto čakal také drastické clá. Musíme si počkať na oznámenie konkrétnych opatrení,“ hovorí Martiška. Zároveň upozorňuje na to, že niektoré dôvody, pre ktoré USA clá zavádzajú, nie sú zrozumiteľné. „Deklarovaným dôvodom na uvalenie ciel voči týmto krajinám bol navyše boj proti drogám a imigrácii.

Čítajte viac Štát zamestnáva takmer pol milióna ľudí, pätinu z nich nepotrebuje, odkazujú firmy

K tomu môžu tieto clá prispieť iba negatívne. Dá sa očakávať, že tieto clá budú mať najtvrdší dosah práve na mexickú ekonomiku a keď vypukne ekonomická kríza v Mexiku, krajine so slabou centrálnou vládou a silnými drogovými kartelmi, tak dôsledkom asi nebude zníženie výroby a pašovania drog, práve naopak,“ dodáva.

Podľa neho hrozí, že clá poškodia aj americkú ekonomiku vzhľadom na veľkú previazanosť dodávateľských reťazcov medzi USA, Mexikom a Kanadou. Clá môžu totiž zvýšiť ceny vstupov pre amerických exportérov a ich konkurencieschopnosť sa zhorší. Z určitého pohľadu teda zavedenie ciel znamená, že porazení sú všetci.