Dôchodok od štátu nám na dôstojnú starobu stačiť nebude. Musíme si usporiť sami, no nevieme, ako na to

Priemerná výška starobných dôchodkov by sa v tomto roku mala vyšplhať na úroveň do 700 eur. To je suma, ktorú väčšina respondentov nepovažuje za dostatočnú. „Iba necelých trinásť percent respondentov totiž uviedlo, že ak by budúci mesiac mali odísť do penzie, stačilo by im, aby sa jej výška pohybovala v intervale 400 až 800 eur. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1 200 eur. Priemerná výška starobného dôchodku však bola na Slovensku podľa údajov Sociálnej poisťovne 682,67 eura mesačne,“ upozorňujú analytici Portu, ktorí zostavili ďalšie vydanie Indexu finančnej gramotnosti.

Čítajte viac Niektorí odborníci zúfalo chýbajú, v ponuke sú aj štvortisícové platy

Väčšina respondentov by sa uspokojila s dôchodkom do výšky 1 200 eur, no zhruba štvrtina opýtaných by si predstavovala ako dostačujúcu sumu viac.

„Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše tridsať percent. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 percenta uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody, a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok,“ upozorňuje Michal Mešťan, dekan ekonomickej fakulty UMB. Časť živnostníkov s nízkymi príjmami dokonca neplatí žiadne odvody Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie, pretože im na to nevznikla zákonná povinnosť.

Štát na slušné dôchodky nemá peniaze

Aktuálne je na Slovensku 1,133 milióna dôchodcov a priemerná výška ich dôchodku stúpla zo zhruba 670 eur v januári na spomínaných necelých 683 eur v novembri. Výdavky na všetky druhy dôchodkov sa za minulý rok vyšplhali k dvanástim miliardám eur. To je výrazne viac, ako štát vybral napríklad vo forme dane z pridanej hodnoty (DPH). Vo forme tejto dane do štátneho rozpočtu pritieklo necelých desať miliárd eur a celkové daňové príjmy štátu sa dostali na viac ako 18 miliárd eur. Znamená to, že výdavky štátu na dôchodky sú také veľké ako väčšina všetkých daňových príjmov štátu.

Čítajte viac Kedy a kde štát postaví tisícky nových nájomných bytov? Fico zásadne upravil Kollárov kľúčový projekt

Dobre na tom nie je ani Sociálna poisťovňa. Fond starobného poistenia, ktorý tvoria odvody, sa v roku 2023 vyšplhal na viac ako 6,7 miliardy eur. Výdavky na starobné dôchodky pritom dosiahli približne osem miliárd eur. Navyše v minulom roku len za obdobie od januára do novembra išlo na starobné dôchodky zhruba 8,5 miliardy eur. Už dnes platí, že zaťaženie práce daňami a odvodmi je vysoké a nie je priestor výrazne ho zvyšovať.

Nasporiť si musíme sami

Tieto čísla ukazujú, že štát nemá kondíciu na to, aby dôchodky razantne rástli. Ak teda mnohým občanom nestačí dôchodok od štátu, musia si na vlastnú starobu sporiť sami. To môže byť pre mnohých ľudí vážny problém, keďže investičná gramotnosť obyvateľov sa zhoršuje.

„Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Ich investičná gramotnosť poklesla druhý rok v rade a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo znamená medziročný prepad o 4,7 bodu. Od východiskových 100 bodov z roku 2021 sa tak Index investičnej gramotnosti postupne vzďaľuje,“ upozorňujú analytici Portu. Slabú finančnú gramotnosť majú ľudia vo veku od 36 do 44 rokov. To je veľmi zlá správa, lebo práve títo ľudia by mali mať relatívne vyššie príjmy a z nich by sa mali pripravovať na dôchodok.

Čítajte viac Trh práce je strnulý, ľudia ostávajú dlho v jednej práci. Spôsobujú tým škodu sebe aj firmám, hovorí analýza

„Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia, sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote,“ upozorňuje Anetta Čaplánová, ktorá vedie Katedru ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Výsledky ukázali, že muži sú na tom o niečo lepšie ako ženy, výsledky sa tiež postupne zlepšujú so zvyšujúcim sa stupňom dosiahnutého vzdelania.

Sebavedomie majú najslabší

Výsledky tiež ukázali, že medzi respondentmi sa prejavuje takzvaný Dunning-Kruegerov efekt. Je to jav, pri ktorom ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti. Ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím. Najmenej vo svoje schopnosti verí najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla najlepšie výsledky.

„Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička Wood & Company.

Čítajte viac Štát nie je schopný vyberať DPH poriadne. Trestom pre poctivých sú vyššie dane

Test investičných znalostí ukázal, že respondentom robí problém pochopenie princípu zloženého úročenia. Je to kľúčový mechanizmus, ktorý umožňuje, že aj pravidelné vkladanie menších súm môže po dostatočne dlhom čase znamenať zaujímavý výnos.

„Nepochopenie princípu zloženého úročenia pritom znamená, že ľudia môžu mať problémy nielen pri porozumení zhodnocovania vkladov, ale ťažkosti im môže robiť aj pochopenie splátok úverov. V rovnomerných rovnakých splátkach sa totiž mení pomer úrokov k splácanej istine úveru. To by mali vedieť najmä mladí ľudia, ktorí majú alebo budú mať hypotéku na bývanie. Ďalšou oblasťou je schopnosť vypočítať reálnu hodnotu budúcich úspor,“ hovorí ekonóm Ľuboš Pavelka, ktorý v minulosti pôsobil na Ekonomickej univerzite v Bratislave.