Kedy a kde štát postaví tisícky nových nájomných bytov? Fico zásadne upravil Kollárov kľúčový projekt

Fico tvrdí, že to bude rýchlo, no podrobnosti k tomu nepovedal. Fico zároveň zopakoval, že štátom podporované byty nebudú sociálne. Znamená to, že nájom by mal byť nižší ako komerčné ceny, no mimoriadne lacné byty to nebudú. Podľa neho by nájomné mohlo byť o niečo nižšie ako komerčné nájomné. Nižšiu cenu podľa premiéra pocítia najmä tí občania, ktorým na nájom prispeje zamestnávateľ. „Nehovorím o žiadnych sociálnych bytoch, hovorím o štandardných nájomných bytoch, ktoré musia podľa zákona spĺňať stanovené kritériá,“ povedal Fico. Do nájomných bytov sa budú môcť dostať záujemcovia, ktorí budú v štátnom registri. Ten by mal fungovať od februára.

Fico zopakoval, že súkromný investori, ktorí sa rozhodnú byty stavať, budú mať k dispozícii mimoriadne zníženú sadzbu DPH na úroveň piatich percent. Okolo tohto opatrenia bolo v minulosti napätie. Existovali totiž obavy, že mimoriadne znížené sadzby DPH by mohli predstavovať nepovolenú štátnu pomoc. Štát preto viedol dlhé diskusie s Európskou komisiou, ktoré proces výstavby prvých nájomných bytov zastavili. Fico v súčasnosti tvrdí, že Európska komisia súhlasí s tým, aby súkromní investori mohli stavať štátom podporované nájomné bývanie s nižšou, päťpercentnou DPH. „Dohodli sme kompromis s Európskou komisiou, ktorá nám odobrila, že to v žiadnom prípade nebude považované za nepovolenú štátnu pomoc,“ povedal Fico.

Čítajte viac Katastre čiastočne pracujú. K úveru sa dostanete, ak doklady doručíte banke fyzicky

Už v januári Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania informovala, že projekt by mal mať hodnotu 1,3 miliardy eur. Košice by tak mohli získať príjmy z dane z rozvoja vo výške 13,5 milióna eur. Prvých 1¤700 bytov by malo vzniknúť v lokalite Staré mesto na Jesenského ulici a v komplexe Turzovka.

Byty nebudú ultralacné

Fico opäť zopakoval, že nájomné bývanie podporované štátom nebude znamenať mimoriadne lacné sociálne byty. Cena nájmu sa nebude výrazne líšiť od komerčných cien, no k dispozícii bude možnosť pre zamestnávateľov prispievať zamestnancom na nájomné. Tento príspevok je pre zamestnávateľa daňovo uznaný, znižuje si teda pomocou neho svoj základ dane.

Fico avizuje, že v poskytovaní tohto príspevku by mohli nastať zmeny. V súčasnosti platí, že maximálna výška príspevku je 360 eur mesačne. Jeho skutočná výška sa však vypočítava na základe konkrétnej veľkosti bytu. Výška príspevku je v súčasnosti v sumeštyroch eur na štvorcový meter podlahovej plochy nájomného bytu. Fico naznačuje, že príspevok by sa mohol zvýšiť na päť eur za meter, maximum by malo zostať na 360 eur.

Čítajte viac Problémy na katastri doľahli najmä na ľudí so schválenou hypotékou. Banky prestali vyplácať peniaze

Nájomné byty môžu mať veľkosť podlahovej plochy v intervale od 27 štvorcových metrov do 90 štvorcových metrov. Do úvahy teda pripadá, že by veľkosť bytov bola od jednoizbových po štvorizbové. Ak by sa zmenil mechanizmus vypočítavania príspevku a maximum by zostalo na úrovni 360 eur, viac by sa z pohľadu tejto podpory oplatili menšie výmery.

Byty z dôchodkových úspor

Fico sa opäť vrátil k myšlienke, že štátne nájomné byty by sa mohli stavať z dôchodkových úspor, ktoré sú v druhom a treťom pilieri. „Začíname veľmi intenzívne diskutovať, ako využiť naakumulované zdroje v druhom a treťom pilieri dôchodkového sporenia," avizoval s tým, že o tom hovoril aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. „Samotné spoločnosti, ktoré spravujú peniaze v druhom a treťom pilier, hovoria, že určitý objem zdrojov by sa mohol použiť na výstavbu nájomných bytov,“ doplnil premiér. Fico o tom, že by sa z dôchodkových úspor mali financovať infraštruktúrne projekty na Slovensku, hovorí dlhodobo. V lete napríklad avizoval, že peniaze sporiteľov by sa mohli použiť na výstavbu diaľnic.

Čítajte viac Robíme veľa, no naša práca nemá vysokú hodnotu. Ak sa to nezmení, ohrozujeme vlastné platy

Takýto postup môže mať viacero úskalí. To, že sa bude financovať výstavba nájomného bývania, v praxi znamená, že nejaká inštitúcia, v tomto prípade povedzme Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, bude vydávať cenné papiere, ktoré bude môcť dôchodková správcovská spoločnosť v mene svojich klientov kúpiť. Tento cenný papier bude musieť byť dostatočne kvalitný na to, aby pre správcovskú spoločnosť bolo možné ho kúpiť. Ak takýto cenný papier vznikne, pre správcovské spoločnosti to bude jedna z možností, ako peniaze sporiteľov investovať. Tento cenný papier tak bude ďalšou z možností, ktorá sa otvára pre správcovské spoločnosti. Iným problémom je, že tento druh investície dostáva občanov do konfliktu záujmov.

Ak by sporitelia mali v projekte nájomného bývania svoje úspory, je v ich záujme, aby výnos takejto investície bol čo najvyšší. V jeho záujme teda je, aby cena bývania bola čo najvyššia. Ak ale občan má záujem o štátom podporovaný nájomný byt, v jeho záujme je, aby cena jeho nájmu bola čo najnižšia. Ak nájomca v štátnom byte investuje do jeho výstavby, jeho dva záujmy sú v konflikte. Podobný problém nastáva v prípade, že by sa z dôchodkových úspor mali stavať dialnice.