Transakčná daň sa zmení, Pellegriniho požiadavka zostáva nevypočutá. Inak bude vyzerať aj DPH. Aké zmeny prichádzajú?

Ministerstvo financií čelilo od predstavenia konsolidačného balíka kritike, ktorá spočívala v tom, že návrh zvyšovania daní nechráni napríklad ľudí, ktorí sú odkázaní na špeciálnu výživu, napríklad ľudí s celiakiou. Tento okruh potravín nebude podliehať vyššej DPH. Takýchto opatrení bude viac. Niektoré, naopak, budú viesť k zvýšeniu príjmov rozpočtu.

Meniť sa bude aj kontroverzná daň z finančných transakcií, výnimku z nej bude mať viac subjektov. Od dane z finančných transakcií budú oslobodené aj právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejno-prospešné organizácie, ktoré napĺňajú účel ustanovený v zákone o dani z príjmov.

Medzi neziskové organizácie oslobodené od transakčnej dane patrí napríklad občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom a Slovenský červený kríž. Tiež krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu alebo turistické informačné centrá. Tento zoznam oslobodených subjektov je ale širší a špecifikuje ho novela, ktorú už vo štvrtok poslanci schválili.

Dôsledky týchto opatrení prepočítal Inštitút finančnej politiky (IFP). V roku 2025 preto pritečie do rozpočtu o necelých dvanásť miliónov menej. V ďalších rokoch budú tieto dôsledky ešte o niečo výraznejšie. Celý balíček pozostáva z 2,7 miliardy eur.

Rezerva sa minie skôr, zrejme na energie

Súčasťou zmien je aj použitie rozpočtovej rezervy, ktorá je vo výške vyše 400 miliónov eur. Z tejto rezervy pôjde 112 miliónov eur na platy zdravotníkov. Zatiaľ nie je jasné, ako budú financované dotácie na ceny plynu a tepla. Zatiaľ sú vyriešené iba ceny elektriny pre domácnosti. Ráta sa s tým, že na dotácie na ceny plynu a tepla pôjdu stámilióny eur a celá rezerva sa tak minie. Dokonca aj prezident Peter Pellegrini bude sledovať, koľko vláda minie na energodotácie.

Presne pred týmto scenárom však varovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada totiž upozornila na to, že vláda by rozpočtovú rezervu nemala míňať na ďalšie výdavky, ale mala si ju ponechať na horšie časy. „Deficit rozpočtovaný pre rok 2025 vo výške 4,7 % HDP je realistický len v prípade nečerpania rezervy na nové výdavky a adresnej energetickej pomoci,“ uviedla rada.

Čítajte viac Fico oživuje projekt nájomného bývania, mení podmienky, lacné byty nesľubuje

Rozpočet už ohodnotila aj Európska komisia. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) hodnotenie komisie hodnotí ako úspech, keďže Slovensko je v súlade s požiadavkami európskych orgánov. V princípe to znamená, že výdavky Slovenska sú v súlade s očakávaniami európskych orgánov. Neznamená to, že Slovensko nemá problémy s verejnými financiami. Ozdravovať verejné financie bude potrebné aj naďalej. K rozpočtu sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska. Hodnotí ho realisticky.

„Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 – 2027 predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Napriek tomu, že rozpočtované zníženie deficitu v roku 2025 je druhé najvyššie v eurozóne, ostávajú deficity verejných financií na vysokých úrovniach. Konsolidácia tak bude musieť v nasledujúcich rokoch pokračovať. Ďalšie zníženie deficitov na úroveň vládnych cieľov si však vyžiada dodatočné opatrenia, v porovnateľnej výške so súčasným konsolidačným balíčkom. Rozpočtový cieľ na rok 2025 vo výške 4,7 percenta HDP považujeme za splniteľný,“ hovorí vo svojej analýze Národná banka Slovenska.

Denník Pravda prináša prehľad najdôležitejších zmien, ktoré v návrhu rozpočtu nastanú.

1. Zmeny v DPH

Vyššia DPH je dôležitým pilierom konsolidácie. Základná sadzba sa mení z 19 percent na 23 percent. Toto navýšenie sa malo pôvodne týkať aj bezlepkového chleba, pečiva a múky. Napokon sa na tieto produkty bude uplatňovať päťpercentná sadzba DPH. V budúcom roku to zníži výber DPH o necelých šesť miliónov eur z rezervy.

Viac peňazí z DPH chce Kamenický zabezpečiť aj lepším výberom tejto dane. Viac ako desatinu z objemu daní, na ktorý má štát podľa zákona nárok, nie je štátny aparát schopný vybrať. Preto bude Kamenický prísnejší na podnikateľov, ktorí nevydávajú bločky.

„Navrhli sme tri skupiny opatrení, delíme ich na takzvané ústretové, motivačné a podporné,“ povedal Kamenický v utorok.

Čítajte viac Byty v Bratislave sú drahšie ako v Ríme, predáva sa ich však čoraz viac

Medzi ústretové patria QR platby, softvérové eKasy a sprístupnenie dát z eKasy. V podstate budú mať podnikatelia povinnosť ponúknuť zákazníkovi elektronickú platbu a štát na to vytvára nástroje. Jeden z týchto nástrojov by mala byť QR platba, ktorá by mala podľa Kamenického byť bez poplatkov. Podľa jeho slov sa tak vyrieši problém tých podnikateľov, ktorí si odmietajú zriadenie platobného terminálu preto, že musia platiť poplatky kartovým spoločnostiam za uskutočnené transakcie.

V praxi by to malo vyzerať tak, že aj malý trhovník, ktorý predáva vlastnú zeleninu, bude musieť mať pri stánku dostupný QR kód, ktorý zákazník prostredníctvom vlastného mobilného bankovníctva použije. Predpokladom pre fungovanie tohto systému bude používanie okamžitých platieb. Táto technológia sa postupne udomácňuje na Slovensku. Viaceré banky už túto službu poskytujú plnohodnotne, všetky ostatné banky túto službu klientom sprístupnia najneskôr do 9. októbra budúceho roku.

Čítajte viac Sociologička Kusá: Je mýtus, že najohrozenejší chudobou sú seniori

Medzi motivačné opatrenia patria podľa Kamenického eFaktúra, boj proti tzv. bezbločkovému hospodárstvu, paušálny odpočet dane z DPH pri používaní motorových vozidiel na osobné a podnikateľské účely, ďalej zamedzenie „podliezania“ limitu pre povinnú registráciu DPH a on-line prístup finančnej správy do mýtneho systému.

K podporným opatreniam možno podľa ministra zaradiť upozornenia Finančnej správy pre daňovníkov. „Hovoríme o viditeľnej a efektívnej Finančnej správe, teda cielených kontrolách Finančnej správy, ako aj o osvete a daňovej gramotnosti,“ dodal minister financií.

2. Prídu nové športové poukazy

Aktuálne koaličná Slovenská národná strana už v minulosti presadila rekreačné poukazy a v podobnom režime budú fungovať aj športové poukazy. Pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude existovať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnancovi na jeho žiadosť. Ide o rozšírenie rekreačných poukazov. Menší zamestnávatelia budú mať možnosť tento príspevok poskytnúť, nie povinnosť. Jeho výška bude 55 percent z oprávnených nákladov, maximálne ale 275 eur. „Kvantifikácia predpokladá približne 30-percentný podiel zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa s viac ako 49 zamestnancami a zároveň ich pracovný pomer trvá aspoň dva roky. Celkový počet aktívnych športovcov do 18 rokov predstavuje podľa údajov z informačného systému športu 193-tisíc a odhadujeme, že v priemere na jedného rodiča pripadá 1,6 dieťaťa,“ odhaduje IFP.

Čítajte viac Analytici sa pozreli na rozpočet a varujú Kamenického a vládu: Nevyberiete toľko peňazí, koľko chcete, pripravte si rezervu

„Nepredpokladáme, že zamestnávatelia budú navyšovať svoje mzdové náklady, ale príspevok vyplatia na úkor nenárokovateľných zložiek mzdy. Vzhľadom na oslobodenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa od daní a odvodov z toho vyplynie výpadok na príjmoch Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní ako aj na výbere dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti,“ dodávajú analytici. Rozpočet príde kvôli poukazom o päť miliónov eur.

3. Zmeny v transakčnej dani

Daň z platieb sa bude týkať menšieho objemu transakcií. Mimo zdanenia ostanú napríklad platby štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výplata dávok, ale aj platby neziskových organizácií. Nepriaznivou správou pre firmy je, že napríklad úhrada výplat zamestnancom bude naďalej zdaňovaná. O takejto výnimke hovoril napríklad prezident Pellegrini, „Rešpektujem zodpovednosť vlády za toto opatrenie, no napriek tomu ju v tejto oblasti chcem vyzvať na ďalšie kroky. Transakčná daň je viac unikátom ako bežným opatrením v európskych štátoch. Preto veľmi ocením, ak sa vláda podrobne oboznámi so všetkými dôsledkami tejto dane,“ vyhlásil prezident.

Čítajte viac Ktoré firmy na Slovensku platia najviac daní a odvodov? Pozrite si rebríček

Napriek výhradám zákon o dani podpísal a očakáva jeho zmeny. „Verím, že vláda prostredníctvom novely, ktorú už pripravuje, urobí všetko pre to, aby do 1. apríla odstránila nezamýšľané dôsledky zavedenia tejto novej dane na celú našu spoločnosť, čo mohlo byť spôsobené aj jej prijímaním v skrátenom legislatívnom konaní bez náležitých analýz celkových dopadov na všetky časti slovenskej ekonomiky a slovenského hospodárstva,“ povedal prezident.

Rozpočet pre budúci rok počíta s výnosom vo výške vyše 500 miliónov eur a v ďalšom roku by to malo byť vyše 700 miliónov eur. Rozdiel je najmä v tom, že daň začne platiť až od apríla budúceho roku. Inštitút finančnej politiky je presvedčený, že pokles výberu spôsobený úpravami je už zahrnutý v pôvodných výpočtoch.

4. Zníženie dane za nakúpené dlhopisy

Štát si chce ľahšie požičiavať peniaze, preto bude existovať daňová výhoda na úrokové výnosy z dlhopisov, ktoré Slovensko vydá. V súčasnosti sa tieto výnosy zdaňujú sadzbou 24 percent. V roku 2025 táto sadzba podľa pozmeňujúceho návrhu bude 16 percent a od nasledujúceho roku 13 percent. Úplne oslobodené od dane sú dlhopisy, ktoré štát vydá v špeciálnej edícii pre občanov. Toto opatrenie by malo mať v budúcom roku pozitívny vplyv na rozpočet, v ďalších už štát vyberie menej.

Čítajte viac Škola života nestačí. Tí, čo majú lepšie výsledky v škole, majú vyššie platy. Analytici zrátali, o koľko

5. Krátenie trinástych dôchodkov

Štát chce krátiť trináste dôchodky v prípade tých ľudí, ktorí pracovali v zahraničí. Takí ľudia poberajú čiastočný starobný dôchodok. Nárok na trinásty dôchodok má každý poberateľ tohto dôchodku. To by sa malo zmeniť a krátiť sa bude trinásty dôchodok tým ľuďom, ktorí pracovali na Slovensku menej ako desať rokov. Týchto ľudí nie je veľa, je ich necelých desaťtisíc.

„Očakávaná výška 13. dôchodku v hodnote 606 eur sa im pomerne skráti a namiesto 5,8 milióna eur im bude vyplatených len 2,8 milióna,“ upozorňuje IFP. Technické okolnosti opatrenia ale spôsobia, že štát nezaznamená úsporu v roku 2025, ale až v ďalších rokoch.