Fico oživuje projekt nájomného bývania, mení podmienky, lacné byty nesľubuje

Podpora, ktorú štát poskytuje developerom, má podobu nižšej sadzby DPH vo výške päť percent, ktoré by si podľa predstáv štátu mohli pri výstavbe štátom podporovaného bývania uplatniť. Problém je v tom, že na takýto postup potrebuje vláda potvrdenie od Európskej komisie. Tá posudzuje, či takáto pomoc nespadá do kategórie nepovolenej štátnej pomoci, ktorá by iných hráčov na trhu diskriminovala. Definitívne rozhodnutie sa očakávalo ešte minulý rok, no stále neprišlo a súčasná vláda ešte prednedávnom naznačovala, že komisia má s takýmto riešením problém.

„Narážame na množstvo nezrovnalostí, ale najmä na zásadný problém, či zaradenie nájomného bývania do sadzby päť percent je v súlade s európskou legislatívou,“ povedal premiér Fico v septembri. „Európska komisia takéto rozhodnutie nechce urobiť, tvrdí, že to máme riešiť nejako inak, tak to budeme riešiť inak,“ dodal. Fico už však teraz hovorí, že dohoda s Európskou komisiou už existuje. Slovensko sa podľa neho s komisiou dohodlo a vydalo stanovisko, ktoré podľa Fica hovorí, že „päťpercentná DPH nie je problém“.

Nové podmienky

Vláda sa teda plánu, ktorý už existuje, nechce vzdať. Jej predstavitelia v súčasnosti špecifikujú jednotlivé kritériá, ktoré by mali spĺňať ďalší záujemcovia o výstavbu nájomných bytov. Zatiaľ sa dohodli s dvojicou investorov – nimi sú spoločnosti Kooperativa a WBG.

Napriek tomu, že Fico tvrdí, že s nižšou DPH nebude mať Európska komisia problém, vláda schválila návrh dodatkov k existujúcim zmluvám s oboma firmami, ktoré možné problémy pripúšťajú. Tieto dodatky upozorňujú na to, že forma pomoci, ktorú štát pripravil, zatiaľ nie je ani schválená, no ani neschválená.

Čítajte viac Garáže, žumpy aj bazény sa budú stavať po novom. Vláda schválila zmeny, ktoré majú aj kritikov

Tento dodatok počíta so situáciou, že by znížená DPH mohla byť vyhodnotená ako neoprávnená štátna pomoc a špecifikuje konkrétne kroky, ktoré by mohli nasledovať.

Investorom výstavby štátnych nájomných bytov sa môže stať záujemca registrovaný v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Musí podnikať v oblasti poskytovania bytov do nájmu minimálne desať rokov a bol alebo je vlastníkom aspoň tisíc bytov využívaných na nájomné bývanie. Nesmie mať dlhy voči SR ani inému členskému štátu, v ktorom je registrovaný. Vyžaduje sa tiež odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov štatutárneho orgánu, dozornej rady i vedúcich zamestnancov investora.

V praxi to znamená, že investorom sa bude môcť stať aj relatívne menšia firma. V minulosti platilo, že firmy museli mať obrat aspoň miliardu eur a spravovať aspoň desaťtisíc bytov. Tieto podmienky sa teda výrazne zmiernia.

Záujemcovia o investovanie do štátnych nájomných bytov budú musieť transparentne zverejňovať ich finančné výsledky, disponovať tiež musia vlastným imaním vo výške aspoň 100 miliónov eur za posledné tri roky.

Čítajte viac Vláda bude v budúcom roku pod časovým tlakom, navyše bude musieť ďalej masívne šetriť. Napriek tomu Fico hovorí o rozdávaní

Fico upozornil na to, že výsledkom tohto programu nebudú mimoriadne lacné byty. „Nejde o sociálne nájomné byty, ide o tradičné nájomné byty,“ povedal Fico. To je zásadný rozdiel v porovnaní s tým, čo v minulosti o nájomných bytoch hovoril predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Ten pred voľbami sľuboval nájomné byty za dvesto eur mesačne, no cenová mapa, ktorú predchádzajúca vláda ukázala, hovorila v mnohých prípadoch o vyšších sumách, ktoré navyše počítali s dobrovoľným príspevkom zamestnávateľa na bývanie zamestnanca.

Čítajte viac Analytici sa pozreli na rozpočet a varujú Kamenického a vládu: Nevyberiete toľko peňazí, koľko chcete, pripravte si rezervu

Pod dvesto eur sa v optimálnom prípade dostali podľa existujúcej cenovej mapy len jednoizbové byty, no len v niektorých krajoch. Fico teraz upozorňuje na to, že tieto byty mimoriadne lacné nebudú. Podľa Fica môže program znížiť nájomné za byt v Bratislave z 800 eur na približne šesťsto eur. Prispeje k tomu práve podpora, ktorú bude môcť zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi a odpočítať si ju z vlastných daní.

Problémovú agentúru chce štát využiť

Štát zatiaľ pre potreby vzniku štátnych nájomných bytov zriadil Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. Tá ale nemá žiadne reálne využitie, pretože štát zatiaľ nepostavil jediný nájomný byt, ktorý by táto agentúra mohla spravovať.

Najvyšší kontrolný úrad SR kritizuje to, ako predchádzajúca vláda model fungovania štátom podporovaného bývania pripravila. „Na jeho vypracovanie prioritne využil úrad vtedajšieho podpredsedu vlády poradenskú činnosť súkromnej spoločnosti za takmer 1,9 milióna eur. Spracovateľ v dokumentoch neupozornil na limitujúce riziko možnej nepovolenej štátnej pomoci, hlavne v prípade navrhovanej daňovej úľavy pri investoroch nájomných bytov a pri nezdaniteľnom príspevku na nájomné. Pripomienky súvisiace s nedodržaním európskych pravidiel ale mal rezort financií a Protimonopolný úrad. Napriek tomu poslanci parlamentu návrh zákona schválili,“ približuje zistenia z kontroly predseda kontrolórov SR Ľubomír Andrassy.

Čítajte viac Sociologička Kusá: Je mýtus, že najohrozenejší chudobou sú seniori

Navyše, potrebné zákony neprijala vláda, ale do parlamentu sa dostali ako poslanecký návrh. „Spôsob vzniku aktuálneho modelu nájomného bývania, jeho schvaľovanie i doposiaľ zrealizované kroky sú príkladom zlej praxe či legislatívneho chaosu,“ konštatuje predseda úradu.

Táto agentúra tak podľa kontrolného úradu zatiaľ len páli peniaze. „Od roku 2021 do júla 2024 bolo na prípravu modelu štátom podporovaného nájomného bývania a činnosť agentúry vynaložených spolu viac ako päť miliónov eur. Agentúra bola založená v júli 2022, kontrolórom jej zamestnanci nepreukázali žiadne podstatné činnosti súvisiace s cieľom, pre ktorý bola zriadená,“ uviedol úrad.

Čítajte viac Juraj Valachy: Vláda nebude môcť šetriť ako doteraz. Na rad budú musieť prísť nepopulárne opatrenia

Fico s touto agentúrou ale počíta. Jej úlohou bude viesť register záujemcov o nájomné bývanie. Registrácia sa v budúcom roku začne odznova a pozícia konkrétneho žiadateľa bude závisieť napríklad od výšky príjmu. Do registra sa budú môcť dostať ľudia, ktorých príjem nepresahuje osemnásobok životného minima, teda sumu zhruba 2 200 eur. Tiež bude platiť pravidlo, že vlastníci nehnuteľností nebudú mať rovnakú pozíciu v zozname. Vlastníci nehnuteľností budú znevýhodnení v poradí čakateľov na štátom podporovaný byt. Rovnako platí, že záujemca nemôže mať dlhy napríklad voči Sociálnej poisťovni.
Štyridsať percent bytov navyše agentúra bude môcť vyčleniť pre potreby štátu. Ten ich bude môcť prideliť napríklad jednotlivým pracovníkom v štátnej správe.

Naďalej platí, že investor nebude mať povinnosť nájomné byty stavať. Ak nájde vhodný objekt, môže byty odkúpiť a do programu nájomného bývania ich zaradiť.

Nevieme koľko a ani kedy

Fico o programe nájomného bývania hovorí veľmi opatrne a nesľubuje žiadne počty v konkrétnom časovom horizonte. „Nebudem teraz hovoriť o konkrétnych číslach,“ povedal premiér. Z už uzavretých zmlúv podľa neho vyplýva, že investori dodajú po päťsto bytov.

Čítajte viac Byty v Bratislave sú drahšie ako v Ríme, predáva sa ich však čoraz viac

Tieto čísla v rozhovore pre denník Pravda ešte z roku 2023 potvrdil Martin Galo zo spoločnosti Kooperativa. „V príprave, v rôznych fázach, máme päťsto bytov, ktoré by sme vedeli prihlásiť na predbežné schválenie agentúrou. Celkový cieľ v horizonte desiatich rokov je štyritisíc bytov. Otázne je, akým spôsobom to uchopíme, keď získame súhlasné stanovisko Európskej komisie. A teda, či budeme v modeli štátom podporovaného nájomného bývania pokračovať. Druhou možnosťou je, že budeme poskytovať komerčné nájomné bývanie,“ poznamenal.