Vyššie dane aj odvody, nižší bonus na deti. Poslanci schválili šetrenie Ficovej vlády

Od budúceho roka sa tak okrem iného zvýši daň z pridanej hodnoty, zvýši sa korporátna daň, vznikne tiež veľmi kritizovaná daň z finančných transakcií, znížia sa rodičovské dôchodky a zníži sa tiež daňový bonus na dieťa. „Ani nám sa príliš do toho nechcelo,“ poznamenal po schválení konsolidačných opatrení premiér Robert Fico (Smer). Predstavitelia koalície dlhodobo tvrdia, že tieto opatrenia robia, aby Slovensko netrestali finančné trhy. A tiež to, že za zlé hospodárenie môžu predchádzajúce vlády. „Roku 2020 koalícia, v ktorej bol Smer-SD, SNS a Most-Híd, odovzdala verejné financie vo vynikajúcom stave. Potom prišli roky 2020 až 2023, počas ktorých sa vystriedali tri vlády, jedna horšia ako druhá, kde sa bez akejkoľvek kontroly vyhadzovali miliardy na zdravotnícke pomôcky a vakcíny," povedal Fico.

Podobu konsolidačného balíka ukázala koalícia v polovici septembra a počas dvoch týždňov sa jeho podoba výrazne menila. Koalícia si tak v parlamentnej rozprave vypočula kritiku založenú na tom, že jednotlivé opatrenia nepripravila poriadne. Podľa opozície chýba v schválenom balíku dostatočné šetrenie na strane štátu.

Čítajte viac Novinky v šetriacom balíku. Priplatia si bohatší a firmy. Môže za to chyba, ktorú koalícia teraz rýchlo opravuje

To ukazujú aj odhady expertov na verejné financie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tí odhadujú, že štát vyzbiera navyše od ľudí a firiem 1,927 miliardy eur a na výdavkoch ušetrí zhruba 758 miliónov eur. Opatrenia na strane príjmov sú teda podľa rozpočtových expertov viac ako 2,5-krát objemnejšie ako šetrenie na strane výdavkov.

Koncom minulého roka práve Martin Šuster z rozpočtovej rady v rozhovore pre denník Pravda upozornil, že vláda by mala hľadať úspory najmä vo výdavkoch. „Dlhodobo úspešnejšie konsolidujú krajiny, ktoré šetria najmä na výdavkoch. Možno jednoduché pravidlo by znelo, že treba ušetriť dve tretiny na výdavkoch a jednu tretinu na príjmoch,“ poznamenal Šuster.

Opozícia navyše koalícii vyčíta, že nepripravila prorastové opatrenia. „Najlepšia konsolidácia je ekonomický rast. Určite by nemala ísť na úkor pracujúcich, tých, čo tvoria hodnoty. My by sme investovali do podnikania, napríklad odvodovo odpočítateľnou položkou, investíciami do vedy, výskumu, vzdelania,“ uviedol Štefan Kišš, poslanec Progresívneho Slovenska. Zároveň z opozície zaznieva, že štát málo šetrí na sebe a podľa nich je priestor na úsporu na strane štátu vo výške pol miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) celý čas na kritiku reaguje tým, že opozícia nemá vlastné riešenia. „Žiaľ, nikto z PS nám dnes nevedel povedať, ako by konsolidoval, a mal som za nich pocit prenesenej hanby. Samé vajatanie, zavádzanie a nič konkrétne,“ poznamenal Kamenický.

Šéf rezortu financií zároveň očakáva, že tento krok pozitívne ohodnotia finančné trhy a ratingové agentúry. To by malo podľa neho viesť k tomu, že Slovensko si bude požičiavať za svoj dlh lacnejšie. Denník Pravda prináša prehľad opatrení, ktoré schválila koaličná väčšina v parlamente.

1. Zmeny v DPH

Vláda robí výrazné zmeny v DPH. Výrazne zvyšuje základnú sadzbu všeobecnej dane zo spotreby z 20 percent na 23 percent. Zároveň sa znižujú niektoré sadzby. Už dnes existuje znížená sadzba DPH na potraviny, ktoré sú označené ako základné. Táto sadzba by od budúceho roku mala klesnúť z desať percent na päť percent. Podobne to bude aj pri DPH na učebnice a lieky. Nižšia sadzba sa uplatňovala aj na niektoré ďalšie položky, no po predstavení balíka sa v koalícii začali spory o to, čo ďalšie by sa malo dostať do pásma nižšej sadzby DPH.

Emblémom sa stala sadzba DPH na knihy. Tá sa mala pôvodne posunúť z desať percent na 23 percent s odôvodnením, že nákup kníh je doménou bohatších vrstiev obyvateľstva. Následne sa zdvihla vlna kritiky, ktorá spôsobila, že koalícia sa rozhodla pre zmenu a napokon sa na knihy a tlačoviny bude uplatňovať sadzba vo výške len päť percent. Podobne nižšiu sadzbu budú môcť použiť gastroprevádzky a podnikatelia v ubytovacích službách, táto nízka sadzba DPH sa dotkne aj športových podujatí a fitnescentier.

Pôvodne chcel štát zmenami v DPH získať zhruba miliardu, nakoniec to podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude 712 miliónov eur. Zmena v DPH však aj tak zostáva najrozsiahlejšou časťou balíka.

2. Zmeny v dani z príjmov právnických osôb

Toto opatrenie je v celom balíku podľa odhadov rozpočtovej rady druhé najväčšie. Štát podľa ich odhadov vo forme tohto opatrenia získa zavedením vyššej sadzby dane z príjmov pre firmy navyše zhruba pol miliardy eur. Aj táto úprava v minulých dňoch viackrát menila svoju podobu.

Koalícia najprv oznámila, že zvýši daň z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod na 22 percent pre firmy, ktoré dosahujú zdaniteľný príjem päť miliónov a viac. Následne prišla zmena, ktorá hovorila, že sadzba 22 percent sa bude uplatňovať už od hranice zdaniteľných príjmov vo výške jedného milióna eur. Kamenický napokon pred poslancov priniesol zmenený návrh, ktorý počíta s tým, že korporátna daň sa zvýši až na 24 percent a budú ju platiť podniky so zdaniteľným príjmom od päť miliónov eur.

Inštitút INESS prepočítal, že efektívna sadzba dane z príjmov právnických osôb spolu s úplne novou daňou z finančných transakcií stúpne na Slovensku až na 27,3 percenta. Je to najviac spomedzi okolitých krajín. Česko podľa analytikov INESS uplatňuje efektívnu sadzbu 21 percent, Poľsko 19 percent a Maďarsko dokonca deväť. V pléne Národnej rady tak od opozičných poslancov zaznelo, že Slovensko zhoršuje svoju konkurencieschopnosť.

„Mnohé z týchto opatrení negatívne vplývajú na konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Dochádza často k výraznému zvýšeniu nákladov, čo bude oslabovať cenovú výhodu slovenských výrobkov na zahraničných trhoch. Tieto faktory budú negatívne vstupovať aj do rozhodovacieho procesu nových potenciálnych investorov, ktorí budú Slovensko zvažovať ako jednu z možných destinácií podnikania,“ hodnotí balík analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Vyššia daň z príjmov právnických osôb napokon kompenzuje zrušený odvod pre energetické firmy. Ten vláda napokon nezaviedla. Dôvodom je aj memorandum, ktoré predchádzajúca vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami, keď sa s nimi dohodla na zastropovaní cien elektriny. Podľa Kamenického by zavedenie odvodu znamenalo pre štát náklad vo výške 900 miliónov eur, keďže by musel opatrenia energetickým firmám kompenzovať.

3. Daň z finančných transakcií

Ide o tretie najrozsiahlejšie opatrenie, ktoré parlament schválil. Je súčasťou konsolidačného balíka, hoci ho parlament schválil samostatne. Rozpočtová rada predpokladá, že štát takto môže získať 466 miliónov eur. Daň sa bude týkať právnických osôb, teda firiem, ale aj neziskoviek. Za bezhotovostný prevod banky zaplatia právnické osoby 0,4 percenta, za výber hotovosti 0,8 percenta z hodnoty transakcie. Okrem toho bude existovať „paušál“ za platby kartou vo výške dvoch eur ročne.

Čítajte viac Sladené nápoje budú drahšie. Od budúceho roka vznikne nová daň. Pozrite sa, ako sa vás to dotkne

Toto opatrenie patrí k najkritizovanejším zo všetkých, ktoré koalícia predstavila. Odborná verejnosť aj opozícia upozorňujú na to, že to je zdaňovanie aktivity, ktorá neprináša hodnotu. Opozičný poslanec Alojz Hlina dokonca tvrdí, že vláda vytvorila podnikateľskú príležitosť pre bankový sektor. „Tento balík vytvorí sofistikovaný systém, ktorý pripraví podmienky na to, aby si päť až šesť bánk a dve spoločnosti vydávajúce platobné karty pripísali a rozdelili na svojich účtoch odhadom miliardu, respektíve až 1,5 miliardy,“ uviedol Hlina. Upozornil na to, že nastavenie transakčnej dane bude tlačiť firmy do toho, aby používali platobné karty. Koaliční lídri dlhodobo vítajú, že dokázali na transakčnej dani nájsť zhodu.

4. Šetrenie na strane výdavkov

Štát na strane výdavkov šetrí v štyroch oblastiach. Poslanci schválili zmeny v rodičovských dôchodkoch, brzdiť sa bude zvyšovanie platov zamestnancov, štát bude prepúšťať a zmenší sa aj daňový bonus.

Štát bude menej vyplácať vo forme rodičovských dôchodkov, takto môže v roku 2025 podľa rozpočtovej rady získať 326 miliónov eur. Rodičovské dôchodky sa budú viac podobať na dve percentá, ktoré môžu z daní poslať ľudia neziskovým organizáciám. Po dve percentá budú môcť poslať aj svojim rodičom. Celkovo sa tak objem vyplatených peňazí zníži. V praxi tak dôchodca od svojho dieťaťa, ktoré zarába priemernú mzdu, dostane za rok zhruba o 218 eur menej, pre oboch rodičov predstavuje strata takmer 436 eur. Prepúšťanie by sa mohlo dotknúť celkovo zhruba päťtisíc ľudí, čo by mohlo priniesť asi 49 miliónov eur. O miesto by mali prísť prevažne úradníci. Zníženie daňového bonusu bude znamenať plus pre štátnu kasu vo výške 164 miliónov eur.

Čítajte viac Slovensko bude mať najvyššie dane v regióne. Štát bude brať po konsolidácii z výplat ešte viac

Po novom si prilepší si 85,7 tisíca domácností (14,9 percenta). Priemerne si prilepšia o 276,34 eura ročne a cca 23 eur mesačne. Na druhej strane si oproti chudobnejším výrazne pohoršia rodičia s vyšším príjmom. Vládny materiál uvádza, že si pohorší zhruba 233-tisíc rodín. Nárok na daňový bonus sa zníži u 116,5 tisíca domácností (20,2 percenta). Priemerne prídu o 665,51 eura ročne a cca 55 eur mesačne. Nárok na daňový bonus stratí až 117,3 tisíca domácností, čo je pätina rodín (20,3 percenta). Obmedzenie platov zdravotníkov prinesie navyše 219 miliónov eur. Lekárom sa v budúcom roku zvýšia platy o tri percentá, slabšie zarábajúci v zdravotníctve, teda napríklad sanitári a sanitárky, budú mať nárast platov zhruba o šesť percent.

5. Menšie príjmové opatrenia

Súčasťou balíka sú aj ďalšie menšie príjmové opatrenia. Vláda zvyšuje mýto, zavádza zmenené poplatky za diaľničné známky – ročná zdražie zo 60 na 90 eur, zavádza osobitný odvod pre rafinérie a tiež pre mobilných operátorov. Okrem toho zvyšuje stropy pri sociálnych odvodoch. Maximálny vymeriavací základ sa zvyšuje zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy.

Každé z týchto opatrení prinesie rádovo desiatky miliónov eur, súhrnne je to podľa odhadov rozpočtovej rady nárast príjmov o 244 miliónov eur.

6. Opatrenia, čo ozdravenie zmierňujú

Pôvodný balík opatrení, predstavený pred dvoma týždňami, mal celkový objem zhruba 2,7 miliardy eur. Schválený balík je napokon o niečo menší. Dôvodom je napríklad nižšia daň pre malé firmy a živnostníkov. Celkovo opatrenia, ktoré musí štát dofinancovať, dosahujú podľa rady objem 119 miliónov eur a rozsah balíka je preto približne 2,5 miliardy eur. Objem nevyhnutnej konsolidácie sa podľa odhadov pohybuje na úrovni zhruba 1,7 miliardy eur v roku 2025. Vláda si tak vytvára omnoho rozsiahlejší vankúš.

Čítajte viac Kamenický má v zásobe ďalšie opatrenia. Aké nové šetrenie a dane môžu prísť?

Podľa rozpočtovej rady sa to dá akceptovať, ak vláda tieto peniaze nerozdá. „Vzhľadom na deklarovanú veľkosť konsolidácie na úrovni 1,7 miliardy prijatie celého tohto balíčka vytvára priestor pre nové výdavky a prípadne alebo, zohľadnenie rizík možného nenaplnenia celkového dopadu balíčka. Nižší predbežný odhad indikuje, že vytvorenie rezervy oproti predpokladanému celkovému vplyvu balíčka na verejné financie možno považovať za vhodné opatrenie, no len vtedy, ak prípadná rezerva bude využitá výhradne na zlepšenie stavu verejných financií, čím by sa znížil rozsah potrebnej konsolidácie v ďalších rokoch,“ uzatvára rozpočtová rada.