Vyššia DPH, menšie dôchodky, aj daňový bonus na deti. Čo všetko sa mení od nového roka?
Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní na aktuálnej 19. schôdzi parlamentu. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Zo 141 prítomných hlasovalo zaň všetkých 79 poslancov strán vládnej koalície. Proti bolo naopak všetkých 62 prítomných opozičných zákonodarcov. V parlamente došlo cez pozmeňujúce návrhy k viacerým úpravám pôvodného vládneho návrhu.
Jeho súčasťou je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 23 %, pokles jej zníženej sadzby z 10 % na 5 %, ale aj zavedenie novej 19 % sadzby na niektoré položky. Zvýši sa aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraví sa takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.
Čítajte viac Vianočné „darčeky“ pre penzistov v plnej výške sú ohrozené. Danko chce upraviť ich vyplácanie pre bohatších dôchodcovBalík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní na aktuálnej 19. schôdzi parlamentu. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. V parlamente došlo cez pozmeňujúce návrhy k viacerým úpravám pôvodného vládneho návrhu.
Zákonom sa novelizuje zákon o dani z príjmov. Zavedie sa zvýšená sadzba dane pre právnické osoby vo výške 24 %. Vzťahovať sa bude na firmy, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako päť miliónov eur. Cez pozmeňujúci návrh z výborov tak prišlo k navýšeniu pôvodne navrhovanej sadzby 22 %. Dôvodom je dodatočné vypustenie vyššej sadzby mimoriadneho odvodu pre energetický sektor.
Čítajte viac Novinky v šetriacom balíku. Priplatia si bohatší a firmy. Môže za to chyba, ktorú koalícia teraz rýchlo opravujeNovelou sa tiež obmedzí nárok na daňový bonus na dieťa pre vysokopríjmových daňovníkov. Tento nárok bude postupne klesať, ak základ dane z príjmov bude vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Takisto naň už nebudú mať nárok rodičia detí nad 18 rokov.
Niektoré úpravy v zákone sú cielené na podporu malých firiem a živnostníkov. Zníži sa napríklad už v súčasnosti nižšia sadzba dane z 15 % na 10 % u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100.000 eur.
Od budúceho roka sa novelizáciou zákona o DPH zvýši základná sadzba tejto dane z 20 % na 23 %, zavedie sa nová 19 % sadzba a zároveň zníži doterajšia 10 % sadzba na 5 %. Novela prináša aj úpravu položiek, ktoré spadajú pod jednotlivé sadzby dane.
Najnižšia 5 % sadzba sa bude vzťahovať napríklad na vymedzený okruh základných potravín, lieky, knihy, noviny, časopisy, stravovanie v gastrosektore, ubytovanie v cestovnom ruchu či vstup na športoviská. Pod 19 % sadzbu budú patriť ostatné potraviny či elektrická energia.
Schválenou právnou normou sa novelizuje aj zákon o sociálnom poistení. Zmení sa fungovanie tzv. rodičovského dôchodku. „Navrhuje sa zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa,“ priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.
Čítajte viac Odborári vyzývajú Ficovu vládu, aby zmenila balíček: Bude mať výrazne negatívny vplyv na domácnosti a zraniteľných ľudíZvýši sa tiež hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či poistenia v nezamestnanosti z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Táto zmena bude platiť už od budúceho roka, pôvodný návrh hovoril o roku 2026.
Novelizuje sa aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Jedným z dôvodov je zmena spôsobu financovania materských škôl. „Presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam o sumu 559 miliónov eur,“ vyčíslil rezort financií.
Úpravou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa dopĺňa ďalšie odvetvie, ktorého sa odvod týka, a to výroba výrobkov z ropy a jej chemického spracovania.
Naopak, s cieľom znížiť finančnú záťaž regulovaných osôb a podporiť financovanie štátneho dlhu domácimi subjektami sa výnosy slovenských štátnych dlhopisov nebudú zahŕňať do základu osobitného odvodu. „Po oslobodení úrokov od odvodu by mali subjekty pri rovnakom úroku dopytovať viac dlhopisov,“ predpokladá ministerstvo financií.
Vzhľadom na viaceré novelizácie zákonov nadobudnú rôzne časti konsolidačného balíka účinnosť postupne, prvé z nich od novembra tohto roka.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Najviac ich predložil Igor Matovič (hnutie Slovensko), ktorý navrhol napríklad predĺženie platnosti daňového bonusu na dieťa v doterajšej výške 140 eur bez časového obmedzenia, či opätovné zníženie paušálnych náhrad členov vlády do stavu pred ich zvýšením začiatkom tohto roka. Jeho stranícky kolega Július Jakab zase navrhoval zachovanie základnej sadzby DPH v doterajšej výške 20 % aj ponechanie rodičovského dôchodku v súčasnej podobne.
Marián Viskupič (SaS) zase presadzoval zníženie dane z dividend zo 7 % na nulu, zníženie zdanenia príjmu z predaja virtuálnej meny, ale aj zrušenie zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálnych odvodov a jeho ponechanie na súčasnej úrovni sedemnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) navrhoval zníženie DPH na potraviny vhodné pre celiatikov, Martina Holečková (nezaradená) zase zníženie tejto dane na hygienické vložky a tampóny. Simona Petrík (PS) chcela ponechať nárok na daňový bonus aj vyživovaným deťom nad 18 rokov veku, pokiaľ študujú. Viacerí opoziční poslanci tiež navrhli vypustenie zníženia platových koeficientov pre zdravotníckych pracovníkov z konsolidačného balíka.
Schválili aj transakčnú daň
Poslanci definitívne schválili aj zákon o dani z finančných transakcií. Ide o súčasť konsolidácie verejných financií. Zo 136 prítomných hlasovalo za právnu normu všetkých 79 koaličných poslancov. Proti nej bolo 57 prítomných opozičných zákonodarcov.
Sadzba dane bude 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, pri maximálnom limite 40 eur. Zdanenie výberov v hotovosti bude dvojnásobné, na úrovni 0,8 %. Daň z finančných transakcií by mala zabezpečiť pre rozpočet okolo 700 miliónov eur ročne. Budúci rok bude výber nižší, keďže sa začne platiť až od apríla.
„Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb – podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov,“ priblížilo v predkladacej správe ministerstvo financií.
Finančnou transakciou je podľa zákona platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. Transakčným účtom sa rozumie platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, ako aj platobný účet fyzickej osoby, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním. Po novom bude takýto účet pre podnikateľa povinný.
Predmetom dane, naopak, nebude finančná transakcia, ktorá súvisí s platením daní, odvodov a príspevkov do štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a na zdravotné poistenie. Predmetom dane nie je napríklad ani platba vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou či platba vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa.
Poslanci taktiež schválili pozmeňovací návrh zo spoločnej správy výborov, ktorým sa vypúšťa povinné prijímanie platieb kartou v obchodoch.
Naopak, pri záverečnom hlasovaní neschválili viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Marián Viskupič (SaS) napríklad navrhol odloženie účinnosti zákona o jeden rok, teda až na rok 2026. Milan Majerský (KDH) zase chcel z predmetu dane vyňať platobné operácie právnických osôb, ktoré nie sú založené za účelom zisku a ich činnosť má verejnoprospešný charakter. Peter Stachura (KDH) navrhol doplnenie výnimky aj o zdravotné poisťovne.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ