Fico ukázal, ako chce ozdraviť verejné financie, stúpnu dane aj odvody

Fico dohodu koaličných partnerov na ozdravnom balíku považuje za úspech. „Môžeme spoločne vyhlásiť, že sme našli rovnováhu a dnes táto konsolidácia nejde iba za ľuďmi, táto konsolidácia ide aj za právnickými osobami, za firmami, za bankami. Každý v tomto štáte sa musel nejakým spôsobom poskladať na to, aby sme pristúpili k takémuto rozhodnutiu,“ zhodnotil. Vyzdvihol „historický kompromis“ v oblasti úpravy DPH, ktorá je podľa Fica vyvážená.

V utorok na tlačovke boli aj predstavitelia koalície, a najmä minister financií Ladislav Kamenický (Smer), ktorý celý balík zastrešoval. „Konsolidujeme preto, aby sme zlepšili sociálny štandard ľudí, zastavili zadlžovanie Slovenska, zlepšili ratingy SR a získali výhodnejšie podmienky na finančných trhoch,“ povedal Kamenický.

Aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák je presvedčený, že vláda konsoliduje najmä tým, že zvyšuje svoje príjmy, teda dvíha dane. „Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov,“ hovorí.

S vládnym hodnotením nesúhlasí opozícia. Poslanec za SaS Marián Viskupič je presvedčený, že vláda vidí pripravené šetrenie až príliš optimisticky. „Som presvedčený, že sa reálne vyberie určite menej, ako si vláda naplánovala. Toto bude jednoducho ťažký úder pre našu ekonomiku, ťažký úder pre jej konkurencieschopnosť, ťažký úder pre každého jedného podnikateľa," dodal podpredseda SaS. Upozorňuje na to, že vláda výrazne zvyšuje dane. „Každý jeden občan zaplatí viac na daniach, na odvodoch, na poplatkoch. Ak štát vyrába nové dane pre firmy, nové odvody, nové poplatky pre firmy, a, bohužiaľ, táto vláda ich v prezentovanom materiáli vyrobila dosť, jednoducho drvivá väčšina týchto dodatočných nákladov sa prenesie na ľudí. Bežné odhady hovoria, že 80 % nákladov, ktoré akokoľvek vyrobíte pre firmy, sa jednoducho prenesú na ich spotrebiteľov, to znamená na občanov tejto krajiny, povedal Viskupič.

Denník Pravda pripravil prehľad avizovaných opatrení, ktoré v rámci konsolidácie na budúci rok pripravila vláda.

1. Zmeny v DPH

Vláda robí výrazné zmeny v DPH. Výrazne zvyšuje základnú sadzbu všeobecnej dane zo spotreby z 20 percent na 23 percent. Zároveň sa znižujú niektoré sadzby. Už dnes existuje znížená sadzba DPH na potraviny, ktoré sú označené ako základné. Táto sadzba by od budúceho roku mala klesnúť z desať percent na päť percent. Podobne to bude aj pri DPH na učebnice a lieky.

Na ostatné potraviny, na ktoré sa dnes uplatňuje sadzba DPH vo výške 20 percent, sa bude uplatňovať sadzba na úrovni 19 percent. Rovnaký pokles sa bude týkať DPH na elektrickú energiu. Päťpercentná sadzba bude aj na ubytovanie a podobu päťpercentnej DPH bude mať aj nájomné bývanie.

Čítajte viac Sladené nápoje budú drahšie. Od budúceho roka vznikne nová daň. Pozrite sa, ako sa vás to dotkne

Vláda sa pri prezentovaní opatrení sústreďovala na to, že znižuje DPH na potraviny, ktoré občania kupujú každý deň, no celkovo je to opatrenie nastavené tak, aby štát vybral na DPH výrazne viac. Zmeny v tejto dani by celkovo mali ku konsolidácii prispieť sumou, ktorá tesne prevyšuje jednu miliardu eur.

Sadzbe 23 percent budú však podliehať knihy, v súčasnosti sa na ne uplatňuje zvýhodnená sadzba desať percent. „Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva,“ povedal Kamenický.

Tento krok sa prejaví aj v tom, že zdražovanie bude opäť citeľnejšie, pripúšťa to sám Kamenický. Podľa jeho slov sa dalo predpokladať, že miera inflácie bude v budúcom roku na úrovni okolo troch percent, no vyššia DPH tempo zdražovania zrýchli minimálne na štyri percentá.

Na zdražovanie upozorňuje aj opozičný poslanec Štefan Kišš. „Zvýšenie DPH o tri percentuálne body bude znamenať výrazný rast cien, ktorý zasiahne všetkých. Nepatrne nižšia DPH na potraviny ho ani zďaleka nevyváži,“ hovorí.

2. Daň z finančných transakcií

Táto daň sa bude týkať firiem, teda právnických osôb a fyzických osôb, ktoré podnikajú. Vláda si zoberie daň z bankových prevodov, ktoré sa týkajú podnikateľských účtov. Daň sa bude týkať napríklad aj nákupu cenných papierov, splátok úverov a podobne. Budú existovať dve sadzby – nižšia bude 0,35 percenta a vyššia bude 0,7 percenta. Vyššia sadzba sa bude týkať hotovostných výberov.

Ak má podnikateľ k svojmu podnikateľskému účtu platobnú kartu, štát si za ňu od neho vypýta dve eurá ročne. Samotné platby kartou budú už následne bez dane. Toto opatrenie by štátu malo priniesť až 610 miliónov eur. Táto daň by mala nadobudnúť účinnosť až od 1. apríla budúceho roku, pretože štát potrebuje viac času na prípravu. Zodpovedné za platbu do štátnej kasy budú banky. Platbu za prvý kvartál budúceho roka pošlú jednorazovo, následne bude štát peniaze získavať mesačne. Bez dane ostanú platby daní a odvodov a prevody v rámci vlastných účtov. Mimo ostane aj nákup štátnych dlhopisov a nákupy, ktoré v druhom a treťom pilieri robia správcovské firmy. Tiež mimo ostávajú napríklad platby na pošte.

„Niektoré z týchto opatrení, napríklad daň z finančných transakcií, majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie,“ dodáva Horňák.

3. Zmeny v rodičovských dôchodkoch

Zmení sa aj forma vyplácania rodičovských dôchodkov. To sú peniaze, ktoré posielajú pracujúce deti svojim rodičom v penzii. To do rozpočtu má priniesť 287 miliónov eur. Štát v tomto prípade dáva k dispozícii trikrát po dve percentá z dane, ktoré môže daňovník kombinovať. Môže poslať po dve percentá vlastným rodičom a dve percentá neziskovej organizácii. „Dvojpercentná asignácia zostáva a vytvára sa nová. Dve percentá na mamu, dve percentá na otca,“ vysvetlil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) s tým, že peniaze nie sú viazané. „Môžete sa rozhodnúť nedať na neziskovku a dať na jedného a aj druhého rodiča. Môžete sa rozhodnúť dať napríklad len mame a neziskovke,“ doplnil Drucker.

4. Vyššie dane pre veľké firmy

Veľké ziskové firmy zaplatia štátu viac. Pre spoločnosti, ktorých zisk pred zdanením prekročí hranicu päť percent, sa zvýši daň z príjmu z úrovne 21 percent na 22 percent. Vláda predpokladá, že takto získa 163 miliónov eur.

Zvyšovať odvody sa budú aj pre energetické firmy, čím by sa malo získať 156 miliónov eur. Osobitný odvod budú platiť rafinérie, štát tak získa 36 miliónov eur. Zvýši sa osobitný odvod pre energetické firmy, do štátu odvedú o 156 miliónov viac.

Čítajte viac Analytik: Vláda by mala míňať menej a šetriť na výdavkoch

Zároveň si viac na odvodoch priplatia občania s vysokým príjmom. Strop na výšku sociálnych odvodov sa zvyšuje zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy. Strop sa dvíha z 10 710 eur na 16 830 eur mesačne. Toto opatrenie má štátu priniesť 92 miliónov eur.

5. Malé firmy urobia do rozpočtu dieru

Naopak, malým firmám chce štát pomáhať. Ich sadzba dane z príjmu klesne z 15 percent na desať a hranica zdaniteľných príjmov touto sadzbou sa posúva zo 60-tisíc eur na 100-tisíc eur. Vláda pätnásťpercentnú sadzbu ponecháva aj živnostníkom a rovnako dvíha úhrn príjmov, ktorý je možné touto sadzbou zdaniť. Zvýši sa takisto zo 60-tisíc na 100-tisíc eur. Okrem toho štát znižuje zrážkovú daň z dividend z desať na sedem percent. Tieto opatrenia znamenajú pre štát mínus v súhrnnej výške 54 miliónov eur.

6. Zmeny v daňovom bonuse

Štát mení spôsob, akým sa bude vyplácať daňový bonus na dieťa. Vláda mení mechanizmus tak, že ľudia s nižším príjmom dostanú vyšší daňový bonus a s rastúcim príjmom sa bude postupne výška daňového bonusu znižovať. Znižovanie sa začne pri sume 2 480 eur a bonus sa bude postupne znižovať až do sumy 3 632 eur. Nad touto príjmovou hranicou nárok na daňový bonus zanikne. Zároveň v prípade detí vo veku nad 18 rokov už nárok na daňový bonus zanikne. Týmto spôsobom štát ušetrí 170 miliónov eur.

7. Zmeny pri používaní motorových vozidiel

Významná zmena čaká diaľničné známky. Ročná známka výrazne zdražie, zo 60 eur na 90 eur. Cena mesačnej známky zostane na úrovni 17 eur a cena desaťdňovej známky zlacnie z 12 eur na 10,80 eura. Cena jednodňovej známky stúpne z 5,40 eura na 8,10 eura.

Čítajte viac Záujem ľudí o hypotéky sa zvyšuje. Oplatí sa čakať na pokles sadzieb?

Vláda rôznym spôsobom upraví dane pre motorové vozidlá, mýto a poplatky. Daň z nákladných motorových vozidiel klesne a štát tak príde o 32 miliónov eur. Naopak, stúpne daň pre osobné vozidlá a rozpočtový efekt sa takmer vyrovná. Štát totiž získa 27 miliónov eur. Mýto pre nákladné vozidlá od 1. júla budúceho roku stúpne a štát tým získa 100 miliónov eur.

8. Šetrenie na personálnych výdavkoch

Vláda chce ušetriť desať percent zo sumy, ktorú štát dáva na platy úradníkov a ďalších štátnych zamestnancov. Pôvodne sa uvažovalo, že sa bude prepúšťať, no v utorok o tom nikto nehovoril. Toto šetrenie sa nedotne zdravotníkov, učiteľov, vojakov, policajtov a hasičov. Mimo šetrenia zostávajú aj pracovníci samosprávy. Štát chce takto získať 124 miliónov eur.

Zdravotníkov sa však dotkne spomalenie valorizácie ich platov. Lekárom v nemocniciach a aj ambulanciách nestúpnu platy viac ako o tri percentá. Štát takto ušetrí zhruba štvrť miliardy eur. „Desaťpercentné prepúšťanie v štátnej správe je jediné výdavkové opatrenie. Máme dôvodnú obavu, že bude chaotické a uškodí Slovensku,“ dodáva Kišš.