Fico vyvolal rozruch na žatve pri Trnave. Čo povedal prítomným?
Na poli ho čakalo množstvo novinárov. Prilákal ich premiér alebo žatva? Keď predseda vlády vystúpil z auta opierajúc sa o barlu, zdržal sa v debate s poľnohospodármi dobrých 20 minút. Na čakajúcich novinárov ostošesť pražilo saharské slnko. Vari každému došlo, čo znamená úslovie – v pote tváre sa dorába chlieb.
Robert Fico ako prvý z ponovembrových premiérov obnovil výjazdy vrcholových politikov štátu na polia. Bolo ich viacero a na jednom z nich na družstve v Nevericiach vyzval fotoreportérov tak, ako to len on vie, aby si ho išli nafotiť do žita. Aj teraz po prejave, v ktorom zdôraznil a ocenil snahu poľnohospodárov o sebestačnosť, požiadal o foto medzi klasmi žita.
Čítajte viac V 16-tich mu otec povedal, že bude riadiť žatvu. Dnes má vyše 70 rokov a hovorí, že také niečo ešte dnes nezažil
„Vyrástol som na dedine, mám rád vôňu polí a obilia,“ povedal premiér. No v jeho hlase bolo zrejmá pokora pred tým, čo všetko dokáže priniesť život, a súčasne z jeho slov bolo cítiť úprimnú túžbu vyjadriť hold práci poľnohospodárov.
Tohtoročná žatva nebude v znamení rekordov, možno prinesie úrodu aj o 400-tisíc ton nižšiu, ale sebestačnosť Slovenska v chlebovom obilí to nijako neohrozí. Ročná produkcia všetkých obilnín vrátane kukurice sa pohybuje v dobrých rokoch okolo 4 miliónov ton. No v krajine, kde sa preriedili stáda ošípaných a hydiny v miliónových počtoch, hlavných konzumentov zrnovín, bude obilia stále dosť aj na vývoz.
Na export pôjdu aj olejniny. Z nich repka zatiaľ pestovateľom radosť nerobí, miestami úrody klesli aj o 30 percent, čo je aj prípad družstva vo Voderadoch. Lepšie vyzerá slnečnica. No slovenským problémom nie je množstvo obilnín a olejnín, ale ich zhodnotenie. Akoby aj nie, keď sa počas privatizácie potravinárstva rozplynuli spracovateľské kapacity a nové sa vybudovali len na spracovanie repky na metylester, pridávaný do nafty. Jedlý rastlinný tuk a oleje aj od dobre známej značky sú spracúvané v cudzine. S odstupom rokov možno povedať, že Slovensko sa stalo v agropotravinárstve krajinou premárnených príležitostí.
Vlak sa rozbehol
Teraz zachraňujeme, čo sa dá. Premiér spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom pripomenuli predsa len jednu dobrú správu a ocenili poľnohospodárov za trpezlivosť: pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila priame platby do 30. júna, a to sa nepodarilo ani Nemecku, Francúzsku a tiež susedom v Česku. „Konečne som dostal peniaze za traktor,“ ocenil výsledok mimoriadneho úsilia farmár Robert Kovács z Hronoviec. A minister Takáč konštatoval, že Slovensko po dlhých rokoch nebude platiť sankcie za oneskorenú výplatu dotácií.
Možno hovoriť o reštarte? Nuž, poľnohospodárstvo je behom na dlhú trať, ale každá dobrá správa poteší. Hostiteľ žatevného výjazdu vlády, podpredseda družstva vo Voderadoch Juraj Mačaj, povedal: "Vlak sa pomaly rozbiehal, no už keď sa rozbehol, ide.“ Ktorá vláda by rada nepočula pozitívnu spätnú väzbu? Lenže pred Slovenskom je veľa práce, ako vyladiť v našich podmienkach stále poriadne nefungujúcu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.
Premiér správne podotkol, že nová spoločná poľnohospodárska politika je strategickou agendou Európskej únie. Slovenskí poľnohospodári podľa neho veľmi správne hovoria, že sa nemôžu každý rok robiť nejaké reformy, meniť parametre, musí tu byť nejaká kontinuita, ktorá zabezpečí, že stabilita jednotlivých mechanizmov bude na prospech farmárov a nie že reformy spôsobia rozpad týchto mechanizmov.
Ekológia po slovensky
Nestále počasie s obrovským množstvom zrážok znovu otvorilo otázku zelených ozdravných politík. V tej podobe, ako sa uplatňujú, ich farmári označujú za škodlivé. Martin Halmeš je manažérom ekologicky hospodáriacej spoločnosti SEMA-HŠ Sládkovičovo, ktorá bola viac ráz ocenená v súťaži TOP Agro za výborné hospodárenie na pôde prihliadajúce aj na ohľaduplný vzťah k pôde.
„Z niektorých zelených požiadaviek prijatých v rámci Strategického plánu, ktoré, žiaľ, sformulovali slovenskí úradníci, sa rozum zastavuje,“ hovorí Martin Halmeš. „Boli u nás nemeckí kolegovia a nechápali, prečo z 1 250 hektárov úhorujeme takmer 50 hektárov, tobôž keď do tejto ladom ležiacej pôdy nemôžeme zasiahnuť po tom, čo sa tam premnožia buriny a hlodavce.“
Škody z hrabošov a burín pôjdu aj tohto roku do miliónov eur. Mnohým farmárom zostali oči len pre plač. Najväčšie škody sú v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš hovoril o tom, že lokálne myši úplne zdecimovali úrodu, keď namiesto 6 až 8 ton pšenice po hektári zostalo na poli len dve tony.
To, samozrejme, vyvoláva obrovskú nespokojnosť s Green Dealom. „Musíme nájsť spôsob, ako veci na jednej strane robiť šetrne, ale nie tak, že budeme mať zviazané ruky nezmyselnými opatreniami,“ povedal Gajdoš.
Až kam sa situácia dostala, výstižne charakterizoval Peter Repiský, predseda PD Kozárovce z okresu Levice. Z úhorov mala byť pôvodne bezúžitková plocha, ale nie bezúdržová. Za nezvládnutou zelenou politikou je podľa Repiského viacero príčin, snaha minimalizovať zásahy do pôdy, a tak šetriť naftu.
Úplne vypadli hlboké orby, ktoré ničili nory hrabošov, a je tu aj manažment pozberových zvyškov. Jednoducho problém je komplexný a treba ho riešiť: čo je dobré, ponechať, a čo zlé, to odstrániť. Na chybách Slovenska sa môže učiť celá Európska únia, prílišná horlivosť v zelených témach napokon škodí,“ uzavrel Peter Repiský.
Stop ukrajinskej pšenici trvá
Dôležitým odkazom zo stretnutia premiéra s poľnohospodármi je to, že vláda bude naďalej trvať na zákaze dovozu niektorých agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko. „Neprepadneme módnym trendom a neustúpime, pokiaľ ide o dovozy poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny. Naďalej platí, že je tu určitý zoznam, nazývame ho sankčný zoznam, istých produktov, ktoré nemienime dovážať z Ukrajiny,“ priblížil predseda vlády SR.
Pripomenul, že na tému dovozov agrokomodít hovoril s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. „Vysvetľoval som mu, že my si nemôžeme zničiť slovenské poľnohospodárstvo. Povedal som mu, že chápeme, že Ukrajina má problém a potrebuje pomoc. Jediné, čo sme pre vás pripravení urobiť, je vytvoriť koridor cez Slovensko, ktorý zabezpečí vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Pokiaľ však ide o ich umiestňovanie na území Slovenska, tak toto principiálne odmietame, pretože musíme chrániť slovenských poľnohospodárov.“
Faktom však je, že slovenské poľnohospodárstvo musí reagovať na budúcu integráciu Ukrajiny do EÚ. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč povedal, že sa bude musieť zmeniť štruktúra rastlinnej výroby. „Slovenskí poľnohospodári, ktorí pestujú len tri-štyri komodity, ktoré vyvážajú do krajín západnej Európy, sú tam nahradení ukrajinskými dodávateľmi. Je najvyšší čas zamyslieť sa nad charakterom výroby a diverzifikovať agroprodukciu. Tá by mala vyústiť do výraznejšej orientácie na špeciálnu rastlinnú výrobu. Poľnohospodári budú musieť pestovať viac ovocia, zeleniny a zvyšovať stavy hospodárskych zvierat,“ uviedol Takáč.
Samozrejmé potraviny, nesamozrejmí farmári
Napokon si všimnime nový spoločenský aspekt žatvy. Už dávno nie je udalosťou, ktorou žil celý vidiek. „Časy, keď v poľnohospodárstve pracovalo 30 percent obyvateľstva, sú preč, dnes je to 2,5 percenta všetkej pracovnej sily. Na vidiek sa v posledných dvoch desaťročiach prisťahovali ľudia z mesta, ktorí nemajú nijaký vzťah k dedine, nieto ešte k poľnohospodárom,“ podotkol Juraj Mačaj.
Dodal, že ľudia berú potraviny ako samozrejmosť, sú relatívne dostupné, dve generácie nepoznajú hlad. „Žijeme si nadmieru dobre. Tu kdesi treba hľadať príčiny toho, že ľudia takmer prestali vnímať prácu poľnohospodárov. Naopak, keď prejdeme cez dedinu technikou, sťažujú sa na hluk, na prach. Žiaľ, je to nevyhnutná daň tomu, že ktosi dorába potraviny pre celú spoločnosť.“
Aktuálna žatva, ako vidno, nastolila množstvo problémov. Nemožno pred nimi zatvárať oči. Máme už dosť skúseností s tým, že napokon sa vynoria ešte ako väčší a ťažšie riešiteľný problém.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ