Začínala ako klenot Československa, neskôr patrila k najhorším v Európe. Uhoľná elektráreň vo Vojanoch končí

Tomáš Bakoš | 26.03.2024 16:21
Slovensko malo dlhé desaťročia v prevádzke dve uhoľné elektrárne. Zohrávali kľúčovú úlohu vo výrobe elektrickej energie. Doba sa však mení a s ňou prechádza transformáciou aj energetika. Výroba energie z uhlia sa postupne utlmuje a nahrádzajú ju alternatívne zdroje energie, ktoré nevypúšťajú do ovzdušia toľko škodlivých emisií.
Pozrite si krátky dokument o konci spaľovania uhlia vo Vojanoch
Video
Zdroj: Slovenské elektrárne

Najskôr koncom minulého roka, po viac ako 70-ročnej histórii, vypli uhoľnú Elektráreň Nováky na hornej Nitre. V utorok sa definitívne rozhodlo aj o našej poslednej uhoľnej elektrárni na východe Slovenska vo Vojanoch. Len na lepšiu ilustráciu, spolu v roku 2022 vyrábali z uhlia približne šesť percent z celkovej vyrobenej elektriny na Slovensku. V porovnaní s vyrobenou elektrinou zo slnka to bol dvojnásobok. Bolo to tiež viac, ako sa vyrobilo elektriny z biomasy.

+4

„Slovensko sa už dlhodobo pripravovalo na ukončenie výroby elektriny z uhlia. Už v roku 2013 bolo ohlásené vypnutie dvoch blokov elektrárne, v 2019 oznámili Slovenské elektrárne využitie biomasy ako súčasti mixu s čiernym uhlím, ale aj to len ako dočasné riešenie. Nakoniec sa Vojany pridali k Elektrárni Nováky, ktorej činnosť bola ukončená koncom minulého roka,“ tvrdí pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.

Mochovce Čítajte viac Nová atómová elektráreň na Slovensku? V hre je viacero alternatív

Denník Pravda v súvislosti s odstávkou elektrárne vo Vojanoch pripravil sériu kľúčových otázok a odpovedí.

1. Čo vieme o elektrárni?

Začiatok výstavby elektrárne vo Vojanoch sa datuje do roku 1961. V tom čase patrila medzi najväčšie elektrárne v celom Československu. Nachádza sa na východnom Slovensku v okrese Michalovce. Z tejto polohy v blízkosti ukrajinských hraníc dlhé desaťročia aj ťažila, pretože uhlie sa dovážalo z Donbasko-Kuzbeckej ťažobnej oblasti. Okrem toho sa na chladenie využívala voda z rieky Laborec.

V posledných rokoch pre východné Slovensko zabezpečovala dodávkou elektriny spoľahlivosť prenosovej sústavy. V roku 2009 zachvátil elektráreň veľký požiar a vážne ju poškodil. Škoda sa rátala v niekoľkých miliónoch eur. Obnova bloku po požiari trvala mesiace. Výroba elektriny neskôr prešla aj čiastočnou ekologizáciou. Od roku 2009 sa do paliva pridávala biomasa, konkrétne drevná štiepka. K uhliu pridávali tiež tuhé druhotné palivo. Takto sa obmedzilo vypusteniu až 400-tisíc ton oxidu uhličitého v porovnaní so scenárom, ak by sa spaľovalo čisto len uhlie. V areáli bola v roku 2010 uvedená do prevádzky aj fotovoltická elektráreň.

„Energetický mix sa výrazne zmenil v prospech čistej elektriny generovanej z našich jadrových elektrární. Časom opodstatnenosť tejto elektrárne strácala zmysel. Najväčším dôvodom zatvorenia elektrárne Vojany je jej ekonomika. V zásade od roku 2008 bojuje o svoje prežitie,“ povedal šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Podľa neho sa z nej postupne stala jedna z najmenej efektívnych elektrární v celej Európe. Pre spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá elektráreň vo Vojanoch prevádzkovala, to znamená, že od 26. marca 2024 vyrábajú elektrinu bez priamych lokálnych emisií oxidu uhličitého.

2. Akú úlohu zohrávala?

Elektráreň Vojany poskytovala pre elektrizačnú sústavu podporné služby potrebné na udržanie kvalitatívnych ukazovateľov sústavy. Zjednodušene povedané výroba a spotreba elektriny musia byť priebežne vyrovnané. Do sústavy preto musia byť zapojené zariadenia, ktoré do nej vedia v správnom momente elektrinu rýchlo dostať či z nej vziať.

„Tými môžu byť prečerpávacie vodné elektrárne, batérie, ale aj konvenčné elektrárne, ktoré je takpovediac možné rýchlo vypnúť a zapnúť,“ opisuje takzvané podporné služby analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk. Elektráreň vo Vojanoch tak zohrávala kľúčovú úlohu pri udržaní stability v prenosovej sústave.

3. Aké sú dôvody na jej odstavenie?

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček vyhlásil, že aj napriek využívaniu biomasy či druhotného tuhého paliva sa elektráreň vo Vojanoch stala v poslednom období jednou z najmenej efektívnych v Európe. Väz jej tak zlomili ekonomické dôvody. Počas energetickej krízy vzrástla cena emisných povoleniek, čo muselo prevádzku elektrárne ešte viac predražiť. Z pohľadu dovozu uhlia zohrávala úlohu tiež vojna na Ukrajine.

Analytik Radovan Potočár vysvetľuje, že uhoľná elektráreň ako veľký producent emisií skleníkových plynov potrebuje disponovať emisnými kvótami, čo predstavuje nemalý náklad. „Od minulého roka ich ceny síce klesli, aktuálne sú na úrovni okolo 60 eur za tonu, ale vlani prevyšovali aj 100 eur a z dlhodobého pohľadu pravdepodobne porastú,“ tvrdí. Poukazuje tiež na skutočnosť, že alternatívy, ktoré elektráreň hľadala v biomase a tuhom druhotnom palive, sa neukázali ako východisko.

4. Znamená to koniec doby uhoľnej?

Po odstavení aj poslednej turbíny v uhoľnej elektrárni sa natíska otázka, či je doba uhlia definitívne za nami. „Ani po odstavení elektrárne vo Vojanoch ale uhlie z nášho energetického mixu zatiaľ nezmizne úplne. Stále sa využíva v teplárenstve, pričom teplárne na Slovensku stále spaľujú okolo 300-tisíc ton uhlia ročne,“ hovorí analytik Radovan Potočár.

Vysvetľuje, že uhlie v teplárňach slúži na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, tzv. kogeneráciu. Postupne však podľa neho od tohto zdroja odchádzajú aj teplárne, pretože dvaja poslední veľkí spotrebitelia, teda tepláreň v Košiciach a Žiline, už pripravujú náhrady.

5. Čo môže vyrásť namiesto nej?

Je tu možnosť postaviť elektrárne na obnoviteľné zdroje, batériové úložiská či dokonca sa areál skúma, či je vhodný aj na umiestnenie malého modulárneho jadrového reaktora. Posun od uhlia smerom k malým modulárnym reaktorom môžeme na Slovensku realizovať vďaka americkému projektu Phoenix, na ktorý sme dostali aj financie.

Denisa Sakova Čítajte viac Stane sa zo Slovenska krajina malých reaktorov? Saková volá po posilnení energie z jadra

Vďaka štúdii bude možné posúdiť vhodnosť umiestnenia malých modulárnych reaktorov až v piatich lokalitách na Slovensku. „Otvárame dvere zdroju čistej energie, na ktorý sa môžeme spoľahnúť, ak nefúka vietor, nesvieti slnko, nemáme nabité batérie,“ povedal pri príležitosti predstavovania projektu osobitný vyslanec americkej vlády pre klímu John Kerry.

Poľsko ako uhoľná veľmoc

Od roku 2012 klesla celková produkcia elektriny z uhlia v EÚ takmer o tretinu. Klesajúce využívanie uhlia spôsobilo zatvorenie baní a vyradenie elektrární z prevádzky v mnohých regiónoch Európy. Najväčším výrobcom elektriny z uhlia v EÚ je Poľsko. Až 70 percent energetického mixu tvorí práve uhlie.

„Je to dané historicky, keď využívanie uhlia bolo priamo napojené na baníctvo, ktoré bolo veľkým zamestnávateľom v Poľsku,“ tvrdí Andrej Lednár. Situácia aj tam sa však postupne mení a práve do obnoviteľných zdrojov a jadra plánuje poľská vláda investovať v blízkej budúcnosti najviac. Už v roku 2033 by chceli otvoriť svoju prvú jadrovú elektráreň a postupne by chceli nasadiť aj malé modulárne reaktory na viacerých miestach Poľska.

Na druhej strane viac uhlia začali spaľovať v Nemecku, pretože urobili strategické rozhodnutie a vypli svoje jadrové reaktory.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ