Primark láka na lacnú módu a sľubuje iný prístup. Robia to len naoko, zákazníkov klamú, tvrdí odborníčka

Jaroslav Fabok | 31.05.2023 07:00
Primark, otvorenie, Foto:
Bratislava množstvom nákupných centier kraľuje nielen na Slovensku. Počtom štvorcových metrov nákupných plôch na tisíc obyvateľov hravo prekoná napríklad aj Berlín či Viedeň. Deje sa tak aj preto, že developeri sa okrem výstavby nových obchodných domov púšťajú aj do rozširovania tých starých. Trend potvrdzuje napríklad otvorenie „dvojky“ Eurovea City z konca minulého týždňa.

V tomto prípade developer J&T Real Estate stavil na novinku. Ľudí sa pokúša nalákať na írsky reťazec Primark so širokou ponukou lacnej módy. Ten sa okrem nízkych cien chváli aj svojím dôrazom na ekológiu. Kritici však oponujú a zdôrazňujú, že tvrdenia reťazcov s lacnou módou sú zavádzajúce a nevychádzajú z faktov.

Gigant na trhu s lacnou módou svojim zákazníkom totiž sľubuje iný prístup k odevnému biznisu, ako majú jeho konkurenti. „Primark investoval do očakávanej dvojpodlažnej predajne viac ako 10 miliónov eur, aby Slovákom po prvýkrát priniesol svoju známu ponuku módy a základných potrieb za výhodné ceny,“ informuje reťazec v tlačovej správe. Dodáva, že nová prevádzka v centre Bratislavy poskytne prácu až 200 ľuďom.

Video
Slávnostné otvorenie írskeho reťazca Primark v Bratislave. / Zdroj: TV Pravda

Pochybnosti sú namieste

Nie je to však všetko, čo írska spoločnosť, ktorá pôsobí na šiestich trhoch po celom svete s celkovo 422 prevádzkami, ponúka. Primark, ktorého tržby za uplynulý rok dosiahli po tom, ako jeho predaje vzrástli o 37,6 percenta, deväť miliárd eur, si totiž podľa vlastných slov zakladá na svojom ekologickom prístupe k výrobe odevov. Zároveň tvrdí, že zlepšuje kvalitu života pracovníkov, ktorí ich na druhej strane sveta – zväčša v Ázii – vyrábajú.

Primark, otvorenie, Čítajte viac Otvorili najväčšie nákupné centrum na Slovensku. Nájdete v ňom viaceré ultralacné reťazce

Podľa greenfluencerky, aktivistky a zakladateľky združenia Every Individual Matters Natálie Pažickej je však celá vec oveľa komplikovanejšia. Na vyhlásenia, ako má napríklad Primark, neexistujú dôkazy. „Je jedno, čo tvrdí samotná značka. Je logické, že chcú o sebe hovoriť pekne. Smerodajné by pre nás mali byť kontroly troch strán, ktoré to dokážu nestranne potvrdiť alebo vyvrátiť. Európska Komisia už zverejnila legislatívny návrh, podľa ktorého by značky museli svoje udržateľné a sociálne výroky podložiť práve kontrolou tretej nezávislej strany,“ spresnila Pažická, ktorá sa zaoberá udržateľným spôsobom života.

Za problém považuje aj to, že jednotlivé značky klamú zákazníkov a berú konkurenčnú výhodu firmám, ktoré sa skutočne snažia presadzovať sociálne a environmentálne zodpovednejší prístup.

Slávnostné otváranie lacného reťazca Primark

Primark Eurovea otvoril pre zákazníkov svoje brány.

Fotogaléria
+11

Značky bez zodpovednosti

Reťazec Primark deklaruje napríklad to, že až 50 percent všetkého oblečenia, ktoré spoločnosť predáva, obsahuje recyklované alebo udržateľnejšie získané materiály. „Už viac ako desať rokov pracujeme na tom, aby sme sa stali udržateľnejšou spoločnosťou, a vieme, ako veľmi na tom záleží našim zákazníkov a kolegom. Ľuďom chceme pomôcť nakupovať lepšie a udržateľnejšie,“ predstavuje ekologickú stratégiu pod názvom Primark Cares Podwojski.

Je však všetko skutočne tak, ako spoločnosť tvrdí? Pažická hovorí opak. „Nadácia Changing Markets Foundation v roku 2021 preskúmala veľké módne značky s cieľom overiť pravdivosť ich tvrdení o udržateľnosti a zistili, že celkovo 60 percent tvrdení bolo zavádzajúcich. Pri niektorých fast fashion značkách to bolo až 96 percent,“ prízvukuje pre Pravdu.

Podľa nej to znamená, že takmer všetky vyjadrenia zástupcov biznisu s odevmi nevychádzajú z reálnych faktov a značky s rýchlou módou eliminujú svoj vplyv iba naoko ako súčasť ich marketingovej stratégie. Pažická pritom za najväčší problém považuje nadprodukciu výrobkov z dôvodu, že značky na konci cyklu za to, čo sa s oblečením stane, nepreberajú zodpovednosť.

Odborníčka v prípade írskeho Primarku upozorňuje na to, že spoločnosť v Indexe transparentnosti módy za minulý rok získala iba 31 až 40 percent. „To znamená, že často ani len netušia, kde sa ich veci vyrábajú alebo odkiaľ pochádzajú ich vstupné suroviny. Primark vyrábal svoje veci aj v Rana Plaza, kde zomrelo viac ako 1 130 ľudí a 2 500 bolo zranených,“ pripomína. Pád osemposchodovej odevnej fabriky v Bangladéši je pritom často označovaný za symbol vykorisťovania v textilnom priemysle.

Primark, otvorenie, Čítajte viac Otvorili najväčšie nákupné centrum na Slovensku. Nájdete v ňom viaceré ultralacné reťazce

Tvrdenie Pažickej tak ostro kontrastuje s oficiálnym vyhlásením Primarku, podľa ktorého v oblasti „produkcie, planéty a ľudí“ už reťazec dosiahol výrazný pokrok. Do toho má patriť napríklad snaha o zabezpečenie životného minima pre pracovníkov v dodávateľskom reťazci, podpora rovných príležitostí pre ženy či zlepšovanie ich zdravia a životnej pohody.

Samotná spoločnosť sa pri príležitosti 10. výročia tragédie k udalostiam vrátila a na svojom webe pripomenula, že v súvislosti s udalosťou spustila program odškodňovania a poskytla tiež finančnú podporu v objeme 14 miliónov dolárov. „Naďalej sa angažujeme v Bangladéši a v zavádzaní bezpečného pracovného prostredia v našom dodávateľskom reťazci prostredníctvom nášho dlhoročného členstva v Dohode, nepretržitým monitorovaním nášho Kódexu správania dodávateľov,“ uvádza Primark.

Pažická naopak v tejto súvislosti hovorí o netransparen­tnosti značiek, ktoré oblečenie v Bangladéši vyrábali. „Ľudia po nehode hľadali visačky daných značiek v troskách, aby sa dokázalo, ktoré značky tam produkovali svoje oblečenie,“ dodáva greenfluencerka, podľa ktorej jednotlivé spoločnosti vo výsledku nemusia niesť zodpovednosť za nebezpečné pracovné podmienky.

Raj obchodných domov

Otváranie odevného reťazca v priestoroch novej časti Eurovea City sprevádzali mohutné oslavy. Okrem riaditeľa spoločnosti pre strednú a východnú Európu Macieja Podwojskeho či írskeho veľvyslanca na Slovensku Dermota McGaurana sa na nich zúčastnil aj starosta Ružinova Martin Chren. Práve do katastra bratislavskej mestskej časti Ružinov totiž najväčší obchodný dom na Slovensku patrí. Chren počas svojho príhovoru vyzdvihol fakt, že je to práve jeho mestská časť, ktorá je počtom štvorcových metrov retailovej plochy v nákupných centrách na obyvateľa skutočne unikátna.

„Je jeden ukazovateľ, v ktorom sme úplne najlepší na Slovensku a pravdepodobne aj na svete. Je ním množstvo obchodných domov na obyvateľa na jeden meter štvorcový. Päť z desiatich najväčších obchodných domov na Slovensku sa nachádza v Ružinove,“ dal sa počuť starosta, podľa ktorého sa projekt Eurovea City stal „mestotvorným prvkom“. Pripomenul tiež, že práve do tohto obchodného centra chodí množstvo obyvateľov hlavného mesta veľmi rado.

Jaroslav Fabok Čítajte viac Bratislava - hlavné mesto konzumu

Tí okrem toho navštevujú aj zvyšné nákupné centrá, ktorých rozhodne nie je málo. Druhým najväčším, ktoré Bratislavčania rovnako radi navštevujú, je konkurent Eurovey, obchodné centrum Nové Nivy s rozlohou približne 70-tisíc štvorcových metrov, ktoré vybudoval developer HB Reavis Group.

Práve Bratislavský kraj na Slovensku spomedzi ostatných v počte štvorcových metrov plochy nákupných stredísk dominuje. V kraji aktuálne stojí až 601-tisíc štvorcových metrov retailových plôch obchodov pod jednou strechou a ďalších až 35-tisíc je vo výstavbe.

Samotné hlavné mesto pritom v tejto oblasti výrazne prekonáva aj metropoly viacerých štátov v západnej Európe. Zatiaľ čo napríklad v Berlíne či vo Viedni nedosahuje veľkosť obchodných plôch ani 500 štvorcových metrov na tisíc obyvateľov, v Bratislave tento údaj prekonáva 830 štvorcových metrov.

Nákupným centrám sa darí

Rovnako ako iné segmenty podnikania si aj maloobchodný sektor prešiel ťažkým obdobím, ktoré podčiarkovala nielen pandémia nového koronavírusu, ale aj energetická kríza či geopolitická situácia. Jeho výkonnosť však rástla už v závere roku 2022 a rovnako to bolo aj v 1. štvrťroku 2023. Medziročne zaznamenal voči začiatku roka 2022 až 17-percentný nárast tržieb. Počet návštevníkov medziročne vzrástol o 19 percent. Vyplýva to z najnovších kvartálnych meraní globálnej realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ