Rusko peniaze má, napriek tomu krachuje. Ako je to možné?

„Bežne štáty bankrotujú vtedy, keď nemajú peniaze alebo ochotu svoj dlh veriteľom splácať. Rusko však peniaze má. A má aj ochotu. Lenže krajiny Západu ho chcú vytrestať za to, že vedie vojnu na Ukrajine. Zablokovali mu teda všetky spôsoby, ako mohlo svoje záväzky voči veriteľom vyrovnať," vysvetľuje český ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, ktorý o blížiacom sa krachu Ruska priniesol prvé správy začiatkom víkendu.

Čítajte viac Rusko čaká o pár hodín bankrot. Sme naspäť v roku 1918, hovorí ekonóm

Umožňuje to fakt, že kľúčové medzinárodné banky aj vysporiadacie strediská ako Euroclear alebo Clearstream, rovnako ako systémy typu SWIFT na cezhraničné platby, sú totiž v rukách Spojených štátov, EÚ či Británie.

„Nastáva tak paradoxná situácia, kedy Rusko deklaruje pripravenosť danej splátky uhradiť, avšak v rámci medzinárodného bankového systému je mu to v dôsledku sankcií samotným Západom znemožnené. Západ teda Rusku vlastne sám zakázal, aby mu dlh splácalo, a na základe toho sa Rusko ocitne v bankrote," hovorí Kovanda.

Kto vyhlási Rusku bankrot?

Na rozdiel od štandardných situácií a postupov vyhlásenie krachu tentokrát nepripadá na Kremeľ, alebo na svetové ratingové agentúry, ktoré platobnú neschopnosť oficiálne vyhlasujú. „Agentúry dlžníka dlhodobo sledujú a posudzujú z hľadiska jeho možností dlh splácať, teda z hľadiska takzvanej bonity. Lenže západné sankcie znemožňujú kľúčovým svetovým ratingovým agentúram Rusko takto sledovať a posudzovať," hovorí Kovanda.

Väčšia pravdepodobnosť teda je, že úloha pripadne na jeho veriteľov a to tak, že nedostanú načas peniaze, ktoré im Moskva dlhuje. Týmito veriteľmi by mali byť medzinárodné banky, fondy a ďalšie finančné spoločnosti. Ide napríklad o banky Bank of America, Barclays, BNP Paribas, Citibank, Credit Suisse, Deutsche Bank, Goldman Sachs alebo JP Morgan Chase alebo fondy a ďalšie finančné spoločnosti ako AllianceBernstein, Citadel Americas alebo PIMCO.

Prvé známky platobnej neschopnosti podľa českého ekonóma prišli už začiatkom júna. „Pri jednej zo splátok svojho dlhu na poslednú chvíľu, ktorej tento rok pred 4. májom tesne odvrátilo bankrot, zabudlo uhradiť úrok z omeškania. Počas necelých 24 hodín však Rusko vykáže platobnú neschopnosť vo veci splátky samotných úrokov z dlhu, čo je oveľa závažnejšia známka bankrotového stavu," spresňuje.

Čo to znamená pre Rusko? Skončí vojna?

Ak Rusko dnes po polnoci, respektíve zajtra skoro ráno naozaj zbankrotuje, pôjde podľa Kovandu o prvý bankrot krajiny voči zahraničiu od čias, keď vodca boľševikov Vladimír Iľjič Lenin stornoval cársky dlh po tom, čo v roku 1917 stál na čele Rady ľudových komisárov.

Nakoľko však ide o takzvaný technický bankrot, koniec vojny zrejme tak skoro neprinesie. „Rusko bude mať naďalej možnosť financovať bojovanie na Ukrajine, napríklad cez príjem z vývozu energií, najmä plynu a ropy, do krajín EÚ. Platobná neschopnosť čiže bankrot spočíva teda skôr v tom, že Rusko stratí prístup na medzinárodné kapitálové trhy," tvrdí Kovanda.

Bankrot zvýši Rusku aj poplatky za obsluhu dlhu a predraží pôžičky aj od krajín, ktoré naň sankcie neuvaľujú, napríklad od čínskych investorov. To následne spôsobí, že pre Kremeľ bude ťažké získavať pre Rusko peniaze na investície a zaisťovať ekonomický rast a obyvateľov Ruska čaká hlboký a dlhodobý prepad životnej úrovne. Bankrotový stav Ruska môže totiž podľa Kovandu trvať aj celú dekádu.