Alkohol, hazard a Slovnaft. Matovič by zdaňoval, ale kto to nakoniec všetko zaplatí?

„Tento návrh dnes Igor Matovič (OĽaNO) predložil na vládu a my sme tento návrh vetovali,“ uviedol Richard Sulík (SaS) s tým, že je pripravený baviť sa o zvýšení niektorých daní iba v prípade, ak iné dane klesnú. Argumentom liberálov bolo aj to, že všetky nové dane v konečnom dôsledku zaplatia samotní spotrebitelia vo vyšších cenách, nie „nejakí bohatí kapitalisti”.

Na to poukazujú aj ekonómovia a firmy, ktorých sa daň mala dotknúť. „Je to daň nie pre výrobcu, ale pre spotrebiteľa. Výrobcovia, keďže sú platitelia spotrebnej dane pre štát, zareagujú tak, že túto daň musia zakomponovať do predajnej ceny,” hovorí Ján Király, prezident Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku.

Matovič vyčíslil, že tvrdý alkohol by v praxi zdražel približne o 1,09 eura za fľašu v supermarkete.

„Samotné zvyšovanie akýchkoľvek daní v časoch neistoty a pravdepodobného ohrozenia rastu a stability ekonomiky je riskantné. Okrem toho zvýšenie spotrebných daní svojou troškou prispieva k ďalšiemu rastu cenovej hladiny,” potvrdzuje Karol Morvay, zástupca vedúceho Katedry hospodárskej politiky z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Čítajte viac Demograf Bleha o Matovičovom balíčku: Chudobnejší premýšľajú nad každým rožkom, im rozdáme krúžkovné?

Odborár z hnutia Pracujúca chudoba Ján Košč si myslí, že v zásade to nie je zlé uvažovanie, keďže tieto dane sú také, ktoré zaťažujú negatívne javy spoločnosti – fajčenie, pitie alkoholu a hazardné hry medzi také jednoznačne patria. Peniaze z ich výberu by sa však mali vrátiť skôr do zdravotníctva, ktorému alkohol či hazard zásadne zvyšujú náklady. „Problémom týchto ad hoc návrhov na zvyšovanie daní je aj fakt, že neriešia zásadne problémy nášho daňovo-odvodového systému. Máme veľmi zle nastavený daňový mix, kde je najviac zodvodnená a zdanená ekonomická aktivita a najmenej renta a negatívne externality,” hovorí.

V porovnaní s členskými krajinami OECD, medzi ktoré patria najvyspelejšie štáty sveta, je pritom daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku už dnes nadpriemerne vysoké a dlhodobo rastie. Kým v roku 2012 bol pomer daní k HDP na Slovensku 36 percent a priemer OECD 36,8 percenta, v roku 2019 to bolo na Slovensku už 41,5 percenta a priemer OECD iba 37,5 percenta. Zaťaženie krajiny teda rástlo takmer 7-krát výraznejšie.

Stará známa daň pre bohatých

Ministerstvo financií pre Pravdu vyčíslilo, že v prípade zvýšenia spotrebnej dane z liehu chce vybrať do rozpočtu 77 miliónov eur v roku 2023, zo zdanenia hazardu 85 miliónov, z regulovaného odvodu 232 miliónov, zo zdanenia plynovodu v správe Eustreamu 76 miliónov. Približne 24 miliónov mala do štátneho rozpočtu priniesť daň z ruskej ropy, no reálna projekcia je v súčasnej situácii podľa tlačového odboru ministerstva „veľmi zložitá".

Čítajte viac Na vláde bude opäť rušno: Matovič prichádza s novými daňami, koho zdaní a koľko vyberie?

Odborníci od akademikov po zástupcov firiem medzičasom počas celého dňa márne hľadali bližšie informácie o nových pravidlách a povinnostiach, ktoré Matovič chystá. Návrh materiálu totiž priniesol na rokovanie vlády bez toho, aby bol oficiálne zaradený do programu rokovania.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že ide o tie isté návrhy, ktoré avizoval už pred mesiacmi. Narážal tým na nový špeciálny odvod, ktorým chcel zaplatiť pôvodne sociálne balíčky pre rodiny zasiahnuté zdražovaním, ktorý pred Veľkou nocou predostrel sám minister práce. Vládni partneri, ako aj firmy však vtedy úhradu zo zdrojov získaných vyšším zdanením firiem odmietali. Naopak, návrh ocenil opozičný Smer, ktorý ho vidí ako šancu oživiť opatrenia z minulosti, ako bol bankový odvod či zákaz zisku poisťovní.

Špeciálne dane zaplatia domácnosti

Hoci minister Matovič trvá na tom, že vyššie zdanenie "hriechov”, ako je alkohol a hazard, či vysokých príjmov z podnikania s energiami je v súlade so spravodlivosťou a zdravým rozumom, firmy aj ekonómovia pripomínajú, že na novovybraté peniaze sa v konečnom dôsledku pozbierajú opäť len domácnosti vo vyšších účtoch.

„Regulované podniky sa plneniu nového alebo vyššieho odvodu nemajú ako vyhnúť, a preto je logické, že nakoniec budú musieť tieto dodatočné náklady preniesť do ceny svojich produktov,” hovorí Martin Hudcovský, ekonóm z Národohospo­dárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

S týmto tvrdením súhlasí aj ekonóm INESS Radovan Ďurana. „Daň je dodatočný náklad a každý vlastník firmy sa snaží zachovať očakávanú návratnosť investície a tento náklad novej dane preniesť na zákazníka či na zamestnancov v podobe nižších miezd,” tvrdí analytik.

Čítajte viac Európu čakajú v zime problémy, varuje Medzinárodná energetická agentúra

Aj organizácia združujúca najväčšie firmy na Slovensku Klub 500 reagovala, že zásadne nesúhlasí so zavádzaním nových alebo so zvyšovaním existujúcich daní. „Vláda Slovenskej republiky má k dispozícii obrovské nadpríjmy z výberu daní či nedočerpané prostriedky z európskych fondov,” reaguje Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Podľa Gregora by preto mala vláda najskôr dôkladne analyzovať výdavky štátneho rozpočtu.

Michaela Dobošová, hovorkyňa Západoslovenskej energetiky (ZSE), zas upozornila na fakt, že už v súčasnosti platia regulované subjekty špeciálny odvod vo výške 4,4 percenta nad rámec daní z príjmu právnických osôb. „Predpoklad, že z vysokých cien komodít profitujú napríklad dodávateľské alebo distribučné spoločnosti, je jednoducho nesprávny, keďže tieto komodity nakupujú len pre zákazníkov alebo pre vlastnú potrebu,” hovorí. „Dnes žiadny dodávateľ elektriny či plynu na Slovensku neprofituje z vysokých cien komodít, ktoré musí nakupovať pre svojich zákazníkov,” dodáva.

Športové kluby sa boja o sponzorov

Navrhovaná zmena je podľa stávkových kancelárií pre licencovaných prevádzkovateľov dokonca likvidačná, pretože znamená zvýšenie odvodov takmer o sto percent. „Licencovaní prevádzkovatelia prehrajú, lebo nebudú schopní konkurovať nelicencovaným zahraničným prevádzkovateľom – tí na Slovensku žiadne odvody platiť nemusia. Práve táto neschopnosť konkurovať hráčov vyženie na nelegálny trh s nulovou ochranou,” upozorňuje Peter Papánek, výkonný riaditeľ asociácie slovenských stávkových spoločností.

Daň z hazardu je dnes 22,7 percenta zo ziskov. Pri porovnaní s inými európskymi krajinami je na Slovensku už v súčasnosti vyššia miera zdanenia (aj v prípade kurzových stávok, aj v prípade on-line kasína) ako je európsky priemer, teda 17 až 19 percent.

Proti extra zdaneniu stávkových kancelárií namietajú aj zástupcovia športových zväzov, ktorí tvrdia, že stávkové spoločnosti sú významným pilierom financovania športu. Obávajú sa, že vyššia daň by ich mohla pripraviť o sponzoring už dnes podfinancovanej štátnej podpory športu a mládeže. Niektorí sponzori už navyše mali neoficiálne avizovať ukončenie spolupráce.

Matovič chce nové dane doniesť na vládu o týždeň znova a počíta s tým, že návrh sa dostane na najbližšiu schôdzu do parlamentu.