Matovič musí hľadať úspory, miesto toho prichystal ďalšiu „miliardovú atómovku“

Tomáš Bakoš | 23.05.2022 16:56
Igor Matovič Foto:
Predstavenie pomoci
Obdobie nevídaného míňania je na konci. Treba začať šetriť.

Vláda musí do jesene nájsť úspory za jednu miliardu eur. Iba tak totiž dosiahne svoj sľub z Programu stability a zároveň splní tzv. výdavkové limity. Aby toho nebolo málo, minister financií Igor Matovič (OĽaNO) namiesto šetrenia presadzuje rodinný balík za ďalších 1,2 miliardy eur.

Dva roky trvajúca pandémia výrazne prehĺbila deficit a zvýšila verejný dlh. Peniaze na boj proti koronavírusu a pokles daňovo-odvodových príjmov spôsobili jeho nárast na rekordnú úroveň. Netreba zabúdať ani na súčasnú infláciu atakujúcu 12 percent a vojnu na Ukrajine, ktorá sa tiež podpíše na kondícii verejných financií.

Igor Matovič Čítajte viac Hrozba štrajku, miliarda v lufte a hrubosť vládnutia. Na Matovičov balíček sa valí vlna kritiky

Denník Pravda sa pýtal rezortu financií, ako bude konsolidácia vyzerať. Či sa bude šetriť na strane štátu alebo sa pôjde cestou zvyšovania daní. O konkrétnych konsolidačných krokoch ministerstvo zatiaľ nechce špekulovať. „Všetko bude závisieť aj od vzájomných rokovaní na politickej úrovni o rozpočte na nasledujúci rok,“ odpísal Matovičov rezort.

Veľkým problémom je aj to, že vo verejnej diskusii sa o šetrení vôbec nehovorí. Súčasná situácia je podľa analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne náročná a nepochybne prinesie ďalšie požiadavky na rozpočet. „Práve preto od začiatku hovoríme, že pomoc ekonomike musí byť adresná a cielená, aby bola čo najefektívnejšia – či už pre cieľové skupiny, ale aj pre štátny rozpočet,“ tvrdí pre Pravdu. Za ideálne riešenie považuje zvýšenie niektorých druhov sociálnych dávok, keďže tieto relatívne dobre zachytávajú ľudí najviac ohrozených súčasným rastom cien a najmä už máme vybudovanú infraštruktúru na ich distribúciu.

Prečo je Program stability dôležitý

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka je Program stability akýsi manuál pre slovenskú ekonomiku a financie, a teda aj pre náš rozpočet. „Je to rozpočtová stratégia, ktorá by mala zabrániť nadmernému deficitu a zadlžovaniu detí a budúcich generácií,“ povedal po jeho schválení.

Je však výnimočný aj v tom, že prvýkrát zavádza do praxe takzvané výdavkové limity, ktoré sú z pohľadu odborníkov mimoriadne dôležité. Šéfovia rezortov by tak mali mať obmedzený priestor pri výdavkoch a nemohli by len tak míňať peniaze, čo by malo prispieť k lepšej udržateľnosti verejných financií. „Cielené schodky hospodárenia budú ešte aktualizované približne v júli, na základe výpočtu výdavkového limitu zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý už bude plne záväzný,“ píše v dokumente ministerstvo.

Od januára 2023 začnú platiť výdavkové limity, ktoré predbežne naznačujú pokles deficitu viac ako o polovicu. Z tohtoročných 5,1 percenta hrubého domáceho produktu by ročný rozdiel medzi príjmami a výdavkami mal poklesnúť viac ako o polovicu až na 2,4 percenta HDP. Zlepšenie ekonomiky by malo pomôcť 0,9 % HDP, jednorazové efekty boli tento rok na úrovni 1 % a budúci rok sa s nimi už neráta. To sú napríklad požiadavky štátu na boj proti pandémii. Zostáva konsolidačné úsilie na úrovni 0,8 % HDP, čo je takmer miliarda eur. Práve túto sumu treba nájsť, aby sa deficit znížil na stanovenú hranicu.

Podľa predsedu parlamentného výboru pre financie Mariána Viskupiča (SaS) však treba na rovinu povedať, že ani v rozpočte a ani v samotnom Programe stability nie je uvedené, akými opatreniami sa zníženie deficitu dosiahne. „Máme definovaný ambiciózny cieľ, ale chýba definovanie konkrétnych opatrení na jeho dosiahnutie, či už na príjmovej alebo výdavkovej strane,“ tvrdí Viskupič pre Pravdu. Čas je stanovený do jesene. Práve do tohto obdobia majú byť podľa Programu stability predstavené konkrétne opatrenia, ktorými sa budú verejné financie konsolidovať.

Analytik Michal Lehuta z VÚB banky upozorňuje, že takáto konsolidácia však môže byť politicky vysoko problémová, pretože okrem aktuálnej potreby znižovania výdavkov alebo zvyšovania daní za zhruba miliardu eur ročne bol predstavený nový sociálny balík za viac ako miliardu kompenzujúci domácnostiam časť výdavkov spojených s vysokou infláciou.

Pripomeňme, že návrh počíta s nárastom prídavkov na deti, so zvýšením daňového bonusu či so službami deťom, ktoré majú financovať rozvoj ich talentu. Podľa strážcu štátnej pokladnice Matoviča to vychádza pri prídavkoch na deti na 275 miliónov, pri daňovom bonuse na 544 miliónov a pri službách deťom bude treba nájsť ďalších 372 miliónov.

Miliarda sem, miliarda tam

Úloha Matoviča na najbližšie mesiace je jasná: nájsť 1,2 miliardy ročne na protiinflačný balíček a takmer miliardu na zníženie deficitu. Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ na rodinný balíček pomoci zobrať peniaze. Matovič chcel spočiatku peniaze získať špeciálnou daňou pre najziskovejšie firmy, zvýšením daní z hazardu a liehu. V pondelok v Rádiu Expres priznal, že vyššie dane za alkohol a hazard sú stále na stole. „Zdaňme bohatých, zdaňme alkohol a hazard a hneď to dajme učiteľom,“ vyhlásil Matovič.

Zvyšovanie daní je však pre stranu SaS červenou čiarou, a tak návrhy vetovala. Matovič preto prišiel s ďalším návrhom zaviesť voči bratislavskej rafinérii Slovnaft novú mimoriadnu daň. Tento návrh síce prešiel vládou, ale s výhradami ho strana SaS nevetovala a ponechala na rokovanie v parlamente. Sulíkovci chcú, aby sa ako protihodnota znížila DPH na všetky ropné produkty, teda naftu, benzín, oleje, na osem percent. Tento návrh majú do utorka, teda dodnes, prepočítať Matovičovi analytici. Ak návrhy SaS na zníženie iných daní neprejdú, tak bude daň pre Slovnaft vetovať.

Čo sú výdavkové limity

O výdavkových limitoch sa vo verejnej debate diskutuje už vyše desať rokov, ale zatiaľ žiadna vládna garnitúra nenabrala odvahu zaviesť ich do praxe. Dostali sa aj do reformných míľnikov v pláne obnovy, kde sa ich podarilo presadiť a schválené boli v marci. „Ide o najdôležitejšiu reformu verejných financií za posledných 20 rokov,“ povedal štátny tajomník rezortu financií Ľuboš Jančík.

Keby sme podľa neho tento nástroj mali už v roku 2012, tak by sme mali na krízu vytvorenú rezervu takmer 10 miliárd eur. Aj preto chcú posunúť výdavkové limity do ústavného zákona, aby ich nebolo možné jednoducho zrušiť.

Dôležitosť výdavkových limitov sa dá ilustrovať na dvoch príkladoch. Na jednej strane je to nástroj, ktorý pomôže pri dodržiavaní prijatého rozpočtu. V minulosti sa totiž často stávalo, že politici nebrali schválený rozpočet príliš vážne a pristupovali k nemu v štýle, že papier znesie všetko.

Je to tiež kľúčový nástroj tzv. proticyklickej politiky vlády. Má priniesť v dobrých ekonomických časoch rýchlejšie znižovanie deficitu a, naopak, v čase problémov v ekonomike vytvára priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu.

Únia predĺžila pozastavenie rozpočtových pravidiel

Európska únia sa v dôsledku vojny na Ukrajine rozhodla prižmúriť oči nad stavom verejných financií členských krajín. Pakt stability a rastu, ktorý obmedzuje verejné deficity na 3 % a dlh na 60 % hrubého domáceho produktu bol pozastavený začiatkom roka 2020 v kontexte pandémie nového koronavírusu. Teraz Európska komisia oznámila, že pozastavenie pravidiel rozpočtovej disciplíny predlžuje aj na rok 2023. Pre Slovensko to v praxi znamená, že pominie vonkajší tlak na upratovanie vo verejných financiách.

Napriek tomu, že fiškálne pravidlá únie budú aj v budúcom roku pozastavené, výdavkové limity určené na národnej úrovni budú vytvárať silné mantinely pre pokles deficitu, píšu štátni analytici z Inštitútu fiškálnej politiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ