Boj s biedou prehrávame. Do chudoby sa prepadlo 45-tisíc ľudí, miliarda od vlády ide úplne opačným smerom

Navyše extrémna inflácia poháňaná vojnou spôsobuje, že tento smutný trend bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať. „Tento rok bude inflácia ešte vyššia kvôli postpademickému oživeniu a vojne v Ukrajine, čo prinesie horšie čísla,” odhaduje Viliam Páleník, prezident a odborný garant Inštitútu zamestnanosti.

Ekonómovia aj analytici preto apelujú na vládu, aby ľuďom poskytla adresnú pomoc. „Vláda by mala reagovať na šialený rast cien. A to – urýchlene zvýšiť dávky tým, ktorí sú na ne odkázaní, zmeniť valorizáciu dôchodkov. A okamžite či dokonca so spätnou platnosťou sa musí zvýšiť suma životného minima najmenej o 10 až 12 percent,” vymenoval napríklad Jozef Mihál, ktorý pôsobil ako minister práce v rokoch 2010 až 2012.

Čítajte viac Ako sa vyplatí 13. dôchodok? Dôchodcovia hovoria o nezmysle, ďalšie dávky rozhádali koalíciu

Vďaka vyššiemu životnému minimu sa totiž automaticky zvýšia všetky dávky, ktoré sú na rast životného minima nadviazané. Či sú to rodičovské príspevky a daňové bonusy na deti, príspevky pre invalidov, alebo dávky v hmotnej núdzi.

Vláda však reaguje po svojom. Od júla chce minister Milan Krajniak (Sme rodina) zvýšiť životné minimum len o 6,9 percenta a doplniť to vlastnými sociálnymi balíčkami, napríklad miliardovým plánom zvýšiť odvodové bonusy a prídavky na deti pre rodičov.

Definície treba zmeniť

Zvýšenie životného minima o 6,9 percenta oznámil Krajniak koncom apríla v relácii RTVS Sobotné dialógy. „Česi dvíhajú životné minimum v prepočte o 15 eur. Aj my dvíhame životné minimum od 1. júla o 15 eur, Česi ho zdvihnú na 173 eur a my ho zdvihneme na 233 eur,“ bráni sa Krajniak. Životné minimum je v súčasnosti na úrovni 218,06 eura.

Je však otázne, či to pri súčasnej inflácii bude postačujúce. Rast cien je totiž oveľa vyšší. Inflácia vyskočila už na 10,4 percenta, potraviny až na 12 percent. Podľa rýchleho odhadu inflácie za apríl 2022, ktorý zverejnil Eurostat, inflácia v Slovenskej republike zrýchlila svoj medziročný rast na 10,9 percenta.

Krajniakov rezort však na otázky týkajúce sa možných zmien v oblasti životného minima odpovedal len toľko, že sa drží platnej legislatívy. „Sumy životného minima sa upravujú na základe valorizačného mechanizmu, ktorý je zakotvený v zákone o životnom minime (z. č. 601/2003 Z. z.),” odpovedalo tlačové oddelenie s tým, že presné údaje o nových výškach minima a dávok zverejnia koncom mája alebo začiatkom júna.

Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS pripomína, že rast cien postihne príjmy a úspory úplne všetkých ľudí. „To, či viac domácností padne, alebo nepadne pod túto hranicu, bude závisieť od ich vyjednávacej pozície – schopnosti vyjednať vyššiu mzdu či udržať zamestnanie. Ak nastane situácia, že platy budú rásť v hornej polovici príjmovej distribúcie viac ako v dolnej, vzrastie aj počet ľudí pod hranicou chudoby,” hovorí.

„Ak by otázka znela, či rast cien bude mať vplyv na pokles životnej úrovne, je samozrejmé, že pri súčasnom a vyššom raste cien životná úroveň obyvateľov klesne,” upozorňuje Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov KOZ SR.

Andrej Kuruc, výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, počíta, že kým vlani bol nárast chudoby medziročne o 0,9 percentného bodu, zrýchliť sa môže na jeden až dva percentné body. „Závisí od toho, ako pomohli zmierniť dosah pandémie opatrenia vlády. Keďže často neboli cielené, je možné, že sa minuli účelu pri tých najchudobnejších, čo sa odrazí na raste ich počtu,” tvrdí Kuruc.

Odborníci preto odporúčajú zmeniť samotný výpočet životnej "minimálky”. Jeho súčasná podoba platí ešte od roku 2004. Jedným z návrhov je systémová zmena valorizácie životného minima, a to podľa príslušnej inflácie. „Okrem zmeny valorizácia životného minima je treba analyzovať anulovanie doterajšieho nedostatočného valorizovania jednorazovým mimoriadnym valorizovaním. Rozsiahlejšiu komplexnú reformu považujem za tejto situácie za nereálnu,” tvrdí odborník na pracovný trh Páleník.

SaS nechce podporiť balíček

Okrem príjmovej chudoby chce vláda pomáhať aj inými spôsobmi, ako len zvýšením sociálnych dávok. Už v lete chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví spolu s ministerstvom hospodárstva ohlásiť program pre riešenie takzvanej energetickej chudoby, ktorá podľa prvých odhadov postihuje okolo 20 percent slovenských domácností. „Pracujeme na vytvorení riešení pre najzraniteľnejších odberateľov. Úrad v zmysle platnej legislatívy pri hľadaní riešení zohľadňuje záujmy všetkých účastníkov trhu,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

„Vytvoríme tarifu, ktorá bude pre domácnosti, ktoré sú naozaj ohrozené energetickou chudobou,“ avizoval ešte koncom minulého roka minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Podľa ministra by sa táto zvýhodnená tarifa mohla dotknúť desiatok tisíc domácností.

Ešte predtým chcú Sulíkovi koaliční partneri Sme rodina, OĽaNO a Za ľudí presadiť vlastnú pomoc. Teda balíček opatrení, ktorý tri koaličné strany volajú protiinflačný. Na vláde bude materiál už túto stredu. Pomoc spočíva v 108 miliónoch, ktoré má dostať do leta vo forme 100-eurovej poukážky vyše 100-tisíc dôchodcov bez nároku na penziu, 660-tisíc rodičov s 1,1 milióna deťmi či 58-tisíc domácností v hmotnej núdzi. Druhá a oveľa vyššia časť pomoci však pôjde na rodinnú politiku. Na vyššie prídavky na deti pôjde tento rok zvyšných 152 miliónov a nasledujúci rok ďalšia miliarda eur.

SaS sa do iniciatívy nezapojila, má totiž problém s jej najdrahšou položkou: miliardovým permanentným zvýšením príspevkov na deti a daňového bonusu. Za pravdu dávajú liberálom analytici, ktorí sa zhodujú, že tieto opatrenia nemajú s cielenou pomocou ľuďom najviac zasiahnutým zdražovaním nič spoločné. „Ako ekonóm tvrdím, že keby bol celý balík poskytnutý len domácnostiam so skutočne nízkymi príjmami, bola by pomoc vyššia. Bohužiaľ, sociálny balíček za miliardu ide opačnou cestou. Snaží sa pomôcť všetkým domácnostiam s deťmi bez ohľadu na ich príjmovú situáciu,” reaguje Ďurana z INESS.

Zakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martin Kahanec tiež kritizuje, že peniaze pôjdu plošne aj do rodín, ktoré ich až tak nepotrebujú. „Je vidieť, že je šitý politickou ihlou, teda nastavený tak, aby napríklad jednorazový príspevok pre rodiny s deťmi plošne dostalo čo najviac voličov,” hovorí.

Výskumník Kuruc hovorí, že štát by sa mal zamerať hlavne na osamelých rodičov, kde prevládajú ženy, rodičov s viacerými deťmi, ako aj rodiny s nízkymi príjmami a nezamestnaných. „Skutočne adresná pomoc by bola omnoho vyššia a dlhodobejšia, či už vo forme príspevku na bývanie, zvýšenia príspevkov pre ľudí v hmotnej núdzi, či ako kompenzácia zvýšených výdavkov na energie,” uzatvára.