Prídu dva roky, aké si Slovensko nepamätá. Ostal už len zlý a ešte horší scenár, predpovedá Kažimír

V podstate nám ostal už len zlý a ešte horší scenár, ktorý bude závisieť predovšetkým od intenzity konfliktu na Ukrajine. V krátkom čase je to už druhá prognóza na nasledujúce roky od našich štátnych analytikov, v ktorých chceli odhaliť, ako sa bude na Slovensku najbližšie obdobie žiť. Tú prvú predstavili začiatkom týždňa ekonómovia z Matovičovho ministerstva.

Vojna na Ukrajine prináša nižší rast ekonomiky, vyššiu infláciu, ale hlavne obrovskú neistotu. To sú hlavné závery ekonómov z centrálnej banky. V tejto situácii neprichádzajú pri svojej predpovedi s pevnými číslami, ale s rôznymi scenármi ďalšieho ekonomického vývoja. Prvý je vojnový, druhý dramatický vojnový a tretí scenár je bez vojny. V ňom chceli verejnosti ukázať, ako sa mohla ekonomická situácia vyvíjať, ak by nenastala vojna na Ukrajine.

Čítajte viac Žije sa u nás lepšie ako v Rusku? Údaje hovoria jasne v prospech Slovenska

Bežných občanov však ešte viac môže trápiť skutočnosť, že po prvý raz za vyše dekádu nebudú ich platy stačiť na rastúce ceny tovarov a služieb. Inak povedané, nastáva situácia, keď účty za energie, jedlo či iné výdavky rastú rýchlejšie v porovnaní s rastom platov Slovákov. Niekoľko pandemických vĺn v priebehu dvoch rokov a hneď za ňou agresia Ruska na Ukrajine si tak vyberú daň v podobe zníženia životnej úrovne na Slovensku. V praxi to znamená, že už v tomto roku a v tom nasledujúcom ľudia reálne schudobnejú.

Guvernér NBS Peter Kažimír: Predpokladáme infláciu 8 až 14 % na najbližšie roky

„Predpokladáme, že priemerná inflácia na Slovensku sa v tomto roku bude pohybovať na úrovni 8 percent. V ďalšom roku 2023 predpokladáme ďalší rast inflácie, podľa toho, aký scenár sa naplní, na úrovni 10 až 14 percent," vyčíslil Kažimír s tým, že takýto nárast cien bude znamenať aj pokles reálnych miezd na Slovensku.

Zvrat po vyše dekáde

Reálna mzda je rozdiel medzi nominálnym platom a rastom cien. Ak zamestnancom v januári stúpla v priemere nominálna mzda o 8,8 percenta a inflácia bola na úrovni 7,7 percenta, tak sa zvýši ich reálny príjem o 1,1 percenta. Nebudú mať tak vyššie platy len na papieri, ale stúpa aj ich priemerná reálna mzda. Takáto situácia bola posledných vyše desať rokov na Slovensku bežná. V súčasnosti však nastáva zvrat. Tým, že sa očakáva ďalší rast inflácie, tak rast platov jej prestane stačiť.

Už pri miernejšom vojnovom scenári sa reálna mzda v tomto roku prepadne podľa NBS o 0,7 percenta. Pri eskalácii konfliktu dokonca hrozí pokles až o 1,1 percenta. V budúcom roku bude tento trend pokračovať a reálne mzdy pri miernom vojnovom scenári poklesnú o 0,5 percenta. Pri horšom scenári vojny hrozí prepad až o 2,8 percenta. Tento, ako aj budúci rok to teda pre ľudí bude znamenať, že si za svoj plat budú môcť dovoliť kúpiť menej. Dobrou správou je, že v roku 2024 by podľa prognózy mali mzdy opäť rásť rýchlejšie ako inflácia.

Infláciu potiahnu nahor drahé energie

Už v súčasnosti pociťujeme v peňaženkách rastúce ceny energií či pohonných hmôt. Ani rast cien poľnohospodárskych výrobkov sa nie a nie utíšiť, čo sa premieta do cien potravín. Na čele cenového rebríčka sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen či uhorky, ktoré zdraželi o zhruba 50 percent. Okrem zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili rastlinné oleje, múka a pečivo a taktiež aj mliečne výrobky. Rastlinný olej bol vo februári medziročne drahší až o tretinu. „Za klasické biele rohlíky dnes zaplatíme o takmer 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom,“ vypočítala analytička Jana Glasová z 365. bank.

Ak hovoríme o potravinách, ten je spojený s nárastom cien energií cez ceny hnojív. Aj slovenský výrobca hnojív Duslo Šaľa už musel pre vysoké ceny plynu viackrát obmedziť výrobu. Aktéri vojny okrem toho patria medzi hlavných exportérov napríklad pšenice. To vytvára tlak na ceny základných komodít a neskôr aj na iné potraviny.

Inflácia by mala zostať podľa NBS v tomto roku tesne pod ôsmimi percentami. V ďalšom roku očakáva jej zrýchlenie v intervale približne 10 až 14 percent. Jej výška bude záležať tiež od intenzity prebiehajúceho konfliktu. Infláciu v budúcom roku budú tvoriť predovšetkým energetické komodity a potraviny, ktoré sú ovplyvnené vojenskou agresiou. Autori štúdie však zdôrazňujú, že vyššie globálne ceny energetických či poľnohospodárskych komodít sa nepriamo premietnu aj do ostatných cien v ekonomike. Preto očakávajú, že aj v rámci čistej inflácie a potravín budú ceny rásť pomerne dynamicky.

Nehovoriac o energetických komoditách, ktoré zažívajú na burzách spanilú jazdu. V priebehu jedného roka išla cena plynu dramaticky nahor. „Ak ceny plynu rýchlo neklesnú z mnohonásobne vyšších úrovní oproti začiatku minulého roka, budúci rok budú naše účty výrazne drahšie aj oproti tomuto roku,“ upozorňuje NBS vo svojej jarnej prognóze.

Na základe trhových cien plynu predpokladá, že pri absencii kompenzačných opatrení by sa mohli regulované ceny energií zvýšiť o 40 až 60 percent. O všetkom však ešte rozhodne regulátor. K spomaleniu by malo dôjsť podľa nej v roku 2024 a inflácia by sa mohla nachádzať v intervale dvoch až štyroch percent.

Najviac to pocítia najslabší

Budúci rok budú hnacím motorom vysokej inflácie hlavne drahé energie a potraviny. Práve tieto dve položky tvoria významnú časť spotrebného koša domácností. Ak sa bližšie pozrieme na celkovú štruktúru ich výdavkov, tak zistíme, že potraviny a nealko tvoria vyše 20 percent a výdavky na bývanie, kde sú aj účty za energie, tvoria skoro 27 percent. Na tieto dve položky dávajú domácnosti v súčasnosti najviac peňazí a v budúcom roku odkroja z celkových výdavkov ešte výraznejšiu časť.

Dopad to bude mať predovšetkým na tie domácnosti, ktoré sú už dnes najviac ohrozené rizikom chudoby. Sú to predovšetkým domácnosti s tromi a viac deťmi, osamelí rodičia s maloletými deťmi či jednotlivci starší ako 65 rokov. Najmenej sú ohrozené domácnosti, ktoré tvoria dve dospelé osoby. Z údajov Eurostatu vyplýva, že rizikom chudoby na Slovensku je ohrozených približne 615-tisíc osôb, čo je 11,4 percenta populácie.

V období prudkého zdražovania je práve adresná pomoc ten správny spôsob, ako pomôcť tým najzraniteľnejším. Zhodujú sa na tom viacerí ekonómovia. Vláde odkazujú, že pomoc má byť smerovaná na vybrané skupiny, nie robená plošne pre všetkých.

Dôchodcovia sú tiež ohrozenou skupinou, ktorá veľmi citlivo vníma zvyšovanie cien energií a potravín. „Staroba so sebou nesie aj zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a životné náklady sa nedajú nijako obkorčuľovať,“ hovorí Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. Podľa neho na dôchodcov a iné ohrozené skupiny sa veľmi ľahko zabúda, lebo ich nie je tak počuť. „Môžeme zvyšovať dôchodky, znižovať DPH, dotovať viac zdravotnú starostlivosť a ceny za energie pre ohrozené skupiny,“ vymenúva opatrenia Kuruc. Odborár Ján Košč hovorí, že vláda by si mohla brať príklad zo zahraničia. Napríklad Rakúsko pristúpilo k pomoci najzraniteľnejším skupinám svojich obyvateľov, od seniorov až po rodiny, jednorazovým príspevkom vo výške 300 eur.

Vláda špeciálnu pomoc pre dôchodcov zatiaľ nechystá. Chce im len vyplatenie 13. dôchodku presunúť na skorší termín, aby mohli lepšie zvládnuť obdobie zdražovania. Od budúceho roka by totiž už mali dostať vyšší dôchodok o dôchodcovskú infláciu. Určitá forma pomoci prišla aj pri potravinách. Obchodné reťazce si nemajú zvyšovať marže na vybraných 13 základných potravinách. V neposlednom rade sú to ceny energií, kde vláda zastropovala ceny elektriny pre domácnosti až do roku 2024. Pod regulátora môžu spadať aj zariadenia sociálnych služieb či domovy dôchodcov a naposledy sa vláda zamerala aj na bytové kotolne, ktoré dostanú regulované ceny.