Prichádza kurzarbeit. Vymysleli ho v Nemecku pred 100 rokmi a má chrániť pred výpoveďou v čase krízy

Zjednodušene to bude fungovať takto. Ak sa firma ocitne v mimoriadne nepriaznivej situácii, hrozí jej strata biznisu a prepúšťanie zamestnancov. Namiesto výpovedí však zamestnávateľ bude môcť požiadať o pomoc. Štát mu prisľúbi zadotovať 60 percent priemerného hodinového zárobku v mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje.

Zákon hovorí, že k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa musí dôjsť pod vplyvom vonkajšieho faktora. Môžu si teda firmy nárokovať pomoc aj keď im činnosť obmedzí vojna na Ukrajine? Odborníci si to vykladajú rôzne. Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka zákon síce počíta s tým, že sa aktivuje v prípade takzvaného „vonkajšieho faktora“, avšak, vojna a vojnový stav doň, podľa súčasného znenia, nespadajú. Na druhej strane odborníčka pre oblasť štátnej pomoci Jana Kyselová zo spoločnosti Grant Thornton sa domnieva, že vojnu za vonkajší faktor je možné považovať a firmy si tak môžu nárokovať na pomoc.Druhým dychom však dodáva, že celá situácia nie je vôbec jasná a pravdepodobne sa rozhodne až vtedy, keď si nejaká firma o kurzarbeit na úrade požiada. O stanovisko sme požiadali aj rezort práce. Do uzávierky nám však odpoveď neprišla.

Čítajte viac Koniec koronadotácií na zamestnancov. Od utorka začínajú platiť nové pravidlá

V tomto roku bude výška pomoci maximálne 7,81 eura za hodinu, teda približne 1 359 eur za mesiac. Za to firma zamestnanca neprepustí. Ďalších 20 percent zo mzdy mu zaplatí firma. Zamestnanec akceptuje udržanie svojho miesta s tým, že jeho plat sa zníži o 20 percent. Ak žiada o podporu za mesiac marec, musí ju podať najneskôr do konca apríla.

„Zamestnávateľ bude dostávať aspoň nejakú podporu na udržanie pracovného miesta a zamestnanec sa zároveň nemusí báť prepúšťania. Súvisí s tým však mnoho problémov, hlavne v rámci podávania žiadostí, ich posudzovania a následného vyhodnocovania,“ hovorí Kristína Žlnková z personálnej agentúry Grafton Slovakia.

Kurzarbeit sa tak stane komplexnou pomocou v čase krízy a nahradí ad hoc schémy ako napríklad Prvá pomoc. V zahraničí ho úspešne využíva viacero krajín, medzi nimi napríklad Francúzsko, Nemecko či Španielsko. Krajniak počíta, že iba za marec vyplatia pomocou kurzarbeitu vyše 11,5 milióna eur. Ministerstvo už aj spustilo webovú stránku s názvom www.skratenapraca.gov.sk, kde sú podrobné informácie.

Zákon má mnoho podmienok

Samozrejme, ministerstvo práce určilo mnoho podmienok, kto, kedy a za akých okolností môže čerpať pomoc. Napríklad pracovný vzťah zamestnanca musí trvať aspoň jeden mesiac, nesmie mu plynúť výpovedná lehota a musí mať ku dňu podania žiadosti vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Aby si firma mohla uplatniť kurzarbeit, musia byť splnené dve podmienky. „Platí, že zamestnávateľ nevie prideliť prácu najmenej jednej tretine zamestnancov, a to v rozsahu najmenej 10 percent z ustanoveného týždenného pracovného času,“ hovorí právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko Pavol Kundrik. „Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, najviac to však môže byť šesť mesiacov počas dvoch rokov. Ak takúto podporu zamestnávateľ dostane, je povinný zachovať dané pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola podpora poskytnutá,“ dodáva Kundrik.

Kundrik uvádza aj ďalšie podmienky. Musí mať uhradené sociálne poistenie, resp. dohodnuté splátky, za najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý žiada o podporu. Ďalej nemohol za posledné dva roky porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania, musí mať so zástupcami zamestnancov uzatvorenú písomnú dohodu o tom, že bude žiadať o podporu. „Určite sa treba na všetky zmeny dobre a včas pripraviť. Kurzarbeit by mal zamestnávateľom pomôcť vykryť určité mzdové náklady na zamestnanca, čiže je to pozitívna zmena,“ hodnotí Žlnková. Zamestnávateľské zväzy podporujú nový inštitút. „Rokovali sme o tom a zavedenie tohto inštitútu bola naša požiadavka. Podstatné je, že sa aplikuje i v prípadoch, ktoré nesúvisia s pandémiou. To znamená, že sa vzťahuje napríklad aj na štrukturálne výkyvy, ktoré sú neštandardného charakteru (napríklad čipová kríza). Dôležité je udržanie pracovného miesta,“ tvrdí Republiková únia zamestnávateľov.

Čítajte viac Účinnosť zákona o trvalom "kurzarbeite" by sa mala posunúť

Podobne to vidí aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Jej hovorkyňa Martina Filová tvrdí, že nábeh na nový systém spočiatku spôsobí zvýšenú administratívu. Pomoc víta aj z toho dôvodu, že mnohé firmy sa nespamätali z koronakrízy a v súčasnosti ich gniavia aj vysoké účty za energie.

Živnostníkom kurzarbeit nepomôže

Veľkou skupinou, ktorej kurzarbeit nepomôže, sú živnostníci. Živnostníci môžu využiť len podporné schémy, ktoré počas pandémie pripravilo ministerstvo práce alebo ktoré môžu platiť v obdobných mimoriadnych situáciách. Tým sa poskytne za mesiac marec pomoc na základe zákona o službách zamestnanosti z projektu na podporu udržania pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť.

Najčastejšie otázky a odpovede o kurzarbeite

Majú nárok na podporu aj zamestnanci s polovičným a so skráteným úväzkom?

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Po splnení zákonom stanovených podmienok tak nie sú vylúčení zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa na kratší pracovný čas.

Môže byť poskytnutá podpora aj na zamestnancov, ktorí pracujú na dobu určitú?

Doba, na akú je pracovný pomer uzavretý, nie je pre poskytnutie podpory rozhodujúca, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora. Táto povinnosť sa nevzťahuje na miesto, na ktorom došlo k ukončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca.

Môžu zamestnanci počas skrátenej práce čerpať dovolenku, PN, OČR?

Keďže ide o platenú prekážku v práci na strane zamestnanca, nie zamestnávateľa, v tomto období na nich zamestnávateľ nemôže dostávať podporu v čase skrátenej práce.

Majú cudzinci pracujúci na Slovensku právo na podporu?

Ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, podpora sa poskytuje zamestnávateľovi na zamestnanca bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť.

Majú zahraničné firmy so sídlom mimo Slovenska právo na podporu?

Ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, je možné poskytnúť podporu aj zamestnávateľom so sídlom mimo Slovenska.

Započítavajú sa v žiadosti aj zamestnanci na materskej či rodičovskej dovolenke?

Do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú aj zamestnanci na materskej či rodičovskej dovolenke, ale počas jej trvania nie je možné na týchto zamestnancov čerpať podporu v čase skrátenej práce, keďže u nich nenastala prekážka v práci na strane zamestnávateľa.

Musí zamestnávateľ uplatniť systém skrátenej práce na celý podnik alebo je možné využiť ho len pre určité oddelenia?

Žiadosť o poskytnutie podpory je oprávnený podať zamestnávateľ aj za časť podniku. Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne.

Kto je zo systému skrátenej práce vylúčený?

Zamestnanci vo výpovednej dobe a zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa menej ako jeden mesiac.Po druhé napríklad fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.Tiež osoby v štátnozames­tnaneckom pomere, sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a podobne. V neposlednom rade samostatne zárobkovo činné osoby, ak nie sú zamestnávateľom.