Sme rekordéri v zadlžovaní sa, onedlho môže prísť stopka. Ako sa budú vyvíjať úroky na pôžičkách a hypotékach?

Tomáš Zemko, Pravda | 27.01.2022 16:56
dom, peniaze, mince, bankovky, euro, financie Foto:
Ilustračné foto.
Rekordný rast cien prekvapil takmer všetky vyspelé krajiny na svete. Inflácia dosahuje rekordné čísla, preto sa viaceré centrálne banky rozhodli proti nej bojovať. A to tak, že zvyšujú kľúčové úrokové sadzby.

Od nich sa odvíja cena peňazí v ekonomike. Keďže zvýšenie úroku znamená zdraženie ceny peňazí, ľudia si viac priplatia za splátky svojich pôžičiek.

Slovensko ako krajina platiaca eurom spadá pod Európsku centrálnu banku (ECB). Ekonómovia vo Frankfurte zatiaľ vývoj inflácie pozorne sledujú. ECB zatiaľ úroky zvyšovať v krátkodobom horizonte neplánuje. Myslí si totiž, že vysoký rast cien je iba dočasný a onedlho by sa mali ceny vrátiť do normálu.

financie, finančný poradca, finance adviser Čítajte viac Na naše úvery už nestíhajú ani platy. Dlhy Slovákov rastú najrýchlejšie v EÚ

„Očakávame, že súčasné zrýchlenie tempa rastu cien je v rozhodujúcej miere len dočasné. V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala aj u nás, aj v eurozóne vrátiť k nižším úrovniam,“ myslí si hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth.

Ak by vysoký rast cien pretrvával celý rok, ECB nevylučuje, že v decembri by sadzby zvýšila. Ak by táto situácia nastala, ľuďom by sa predražili splátky na spotrebných úveroch a hypotékach. V súčasnosti si Slováci užívajú najlacnejšie úroky v dejinách. Nové hypotéky v novembri minulého roku dávali banky priemerne za 0,87 percenta. Na porovnanie, priemerný úrok na hypotékach v Česku je 2,99 percenta.

Lacné peniaze sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ľudia zadlžujú. Slováci sú v tomto smere rekordéri. Za posledných päť rokov im rástol dlh v pomere k príjmom najrýchlejšie spomedzi krajín EÚ. Predbehli sme všetkých – Francúzov, Nemcov, ale aj Čechov či Poliakov.

Dlh natesno nie je dobrý

Vysoké zadlženie môže byť v budúcnosti veľmi nebezpečné. Ak by sa napríklad dlžníkom zdvíhali úroky, viac by museli platiť za splátky. V súčasnosti mesačná splátka stotisícovej hypotéky na 30 rokov s úrokom 0,87 percenta vychádza takmer na 316 eur. Ak by úrok poskočil o jeden percentuálny bod, splátka by sa predražila o 47 eur. Ročne by to vyšlo dlžníka o 564 eur viac. Dotklo by sa to najmä ľudí s dlhom natesno. Teda tým, ktorým nezostávajú takmer žiadne peniaze po splácaní svojich dlhov.

Milan Krajniak Čítajte viac Dôchodkové úspory nezarábali všetkým. Rozdiely sú priepastné, kto mal najvyššie výnosy? (+ tabuľky)

V ohrození sú aj ľudia, ktorým sa koniec splátok napríklad na hypotékach pretiahne až do dôchodku. Ide o relatívne nový trend, na ktorý upozornila aj NBS. Ak sa pozrieme na úvery, kde sú obaja dlžníci v dôchodkovom veku v čase splatnosti úveru, je to zhruba 35 percent. Ak je to jeden dlžník v dôchodkovom veku, hovoríme už o polovici poskytovaných úverov. Čísla postupne rastú a riziká súvisia najmä s tým, že čím neskorší dôchodkový vek je, tým väčší šok môžete zažiť, hovorí ekonóm NBS Marek Ličák, ktorý zodpovedá za oblasť finančnej stability na Slovensku.

Prirodzene, čím je človek starší, tým viac sa mu zhoršuje zdravie. V penzii môže prísť o väčšinu svojho príjmu a keď nemá úspory, nastáva problém. NBS má v úmysle sa témou hlbšie zaoberať aj do budúcnosti.

Podobné problémy môžu nastať aj pri spotrebných úveroch. Ak si niekto požičal desaťtisíc eur na päť rokov so 7-percentným úrokom, mesačne zaplatí 198 eur. Ak by však došlo k zdraženiu úveru o jeden percentuálny bod, splátka by sa predražila takmer o päť eur. Ročne by tak človek zaplatil o 60 eur viac.

Odborníci preto radia, aby ľuďom aj po splátkach zostali nejaké úspory navyše. Nielen na neočakávané výdavky, ale aj pre prípadný rast úrokov.

ECB nekoná, susedia áno

ECB nepohne sadzbami, pokiaľ nebude vnímať trvalejšie cenové tlaky, myslí si ekonóm Horváth. Ceny energií a potravín dnes rýchlo rastú, ale budúci rok sa majú výrazne spomaliť. „Vývoj v nasledujúcich rokoch vidíme pre Slovensko priaznivo a jednou z podmienok je nerobiť na úrovni eurozóny unáhlené kroky. Sadzby teda v blízkej budúcnosti zrejme u nás hore nepôjdu,“ očakáva Horváth.

Úroky na hypotéky nahor tak skoro nepôjdu, myslí si tiež Vladimír Baláž, s ktorým sa Pravda rozprávala o vyhliadkach v roku 2022.

Domy v satelitoch Bratislave sú stále populárne. Čítajte viac Satelitový boom v okolí Bratislavy pokračuje. Pandémia záujem o bývanie v dome na dedine ešte zvýšila

Zvyšovanie úrokov má negatívne následky, pretože zabrzdí ekonomiku. Podniky aj domácnosti majú drahšie úvery, čo niektorých presvedčí, aby si úver nebrali. Ak sa tak stane, uberú z práce stavbárom na domoch, výrobným závodom a podobne. Preto s tým banky narábajú veľmi opatrne. Nežiaduce účinky sú príliš výrazné, hovorí ekonóm Baláž.

Rast cien má však aj pozitívne následky. Čím rýchlejšia inflácia, tým rýchlejšie sa znižuje dlh. Náklady aj prínosy musia centrálni bankári pozorne zvažovať. „Európska banka vyhodnotila, že náklady na spomaľovanie inflácie by boli vyššie ako potenciálne prínosy. Ešte stále ju vnímajú ako dočasný fenomén po pandémii, ktorý sa stabilizuje ako zamrznutá kolóna na diaľnici, ktorá sa rozjazdí. Či to tak bude, samozrejme, ukáže len budúcnosť,“ prognózuje ekonóm Baláž.

Ľuďom na Slovensku nahráva ešte jeden faktor – veľká konkurencia medzi bankami. V záujme získania čo najviac klientov sa pretekajú v ponúkaní lepších podmienok. To má za následok čoraz lacnejšie a lacnejšie úroky na pôžičkách, ktoré pravidelne klesali posledné roky.

Inflácia robí problémy nielen u nás, ale aj v Česku či v Maďarsku. Medziročný rast spotrebiteľských cien v Česku by v prvých mesiacoch roka 2022 mohol dosiahnuť osem percent. Centrálni bankári sa preto rozhodli, že zatiahnu brzdu. Česká národná banka zvýšila tesne pred Vianocami kľúčovú úrokovú sadzbu až na 3,75 percenta.

Rovnako ako Česi, tak aj Maďari zaťahujú brzdu a zvyšujú úroky. Maďarská centrálna banka na prelome rokov opäť zvýšila svoj kľúčový úrok, už siedmy raz po sebe. Zvýšila ho na úroveň 2,4 percenta. Spotrebiteľské ceny v tejto susednej krajine vzrástli v novembri 2021 medziročne o 7,4 %, čo je takmer 14-ročné maximum. Na porovnanie, ECB drží kľúčovú sadzbu na nule.

„Ekonomické poučky hovoria, že ak rastie inflácia, bojujte s ňou zdvihnutím úrokovej sadzby. V tomto je ale možné, že sa ČNB ako aj MNB mýlia, pretože v ich podmienkach je značná časť inflácie importovaná v podobe cien energií a nevychádza z rastu domáceho dopytu. Rýchly rast domácich sadzieb tak utlmí dopyt, ale s externými cenami energií neurobí nič,“ hovorí o situácia analytik Acrsoss Private Investments Dominik Hapl.

Na Slovensku dosiahla rekord v decembri, a to 5,8 percenta. NBS pritom očakáva, že na začiatku tohto roka dosiahneme rast cien vo výške sedem percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ