Kauza strieda kauzu u ministra Vlčana. Prichádza s nápadom na nižšiu DPH, vysvetľoval dotácie na drahé svine

Napätie okolo jednej aj druhej politicky citlivej otázky rastie a opozícia parlamentná (Hlas) aj mimoparlamentná už žiada Vlčanovu hlavu. Ten svoju abdikáciu odmietol.

Po týždňovej ofenzíve opozície Smeru a Hlasu, ale aj koaličného hnutia Sme rodina, ktorá sa ústami Jaroslava Karahutu, predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vyslovila za zníženie DPH na základné potraviny s cieľom zlacniť ich, sa jasne vyjadril aj minister Samuel Vlčan.

Čítajte viac Pozor na hydinu zo západu. Vtáčia chrípka likviduje státisíce kurčiat

Rezort už situáciu nesleduje a nevyhodnocuje, ako vravel minister ešte minulý týždeň, ale pripraví podklady pre vládu aj poslancov Národnej rady, ktoré by mohli viesť k rozhodnutiu znížiť DPH na základné potraviny.

Z Vlčanových slov vyplynulo, že Slovensko vzhľadom na opatrenia, ktoré prijalo Poľsko aj Maďarsko, nemôže nereagovať. Varšava zavádza od februára nulovú sadzbu DPH na potraviny a Maďarsko zasa vracia ceny niektorých základných potravín na úroveň októbra minulého roka. Vlčan sa prikláňa k 5-percentnej DPH, nulová sadzba je podľa neho nepriechodná. Poľsko za ňu môže čeliť žalobe zo strany Bruselu. Maďarská cesta, ktorá prináša faktickú reguláciu cien, je pre Slovensko neprijateľná.

Čelíme ťažkému roku

Minister zároveň upozornil, že aj zníženie DPH treba poriadne zvážiť, pretože po čase sa ceny potravín aj tak vrátia na pôvodnú úroveň. V tejto súvislosti povedal, že rezort je pripravený zaviesť kontrolné mechanizmy, a to tak na úrovni potravinárov, ako aj obchodných reťazcov, aby odsledoval, ako sa prípadné zníženie DPH dodržiava, aby ľudia pri kúpe potravín naozaj ušetrili.

Čítajte viac O čom je kauza 4 500 eur na sviňu? Niektoré veci nie a nie pochopiť. Je to do smiechu aj do plaču

Zdá sa, že vláda sa v otázke DPH dostáva pod tlak. Za nákupnou turistikou smerom do Poľska za lacnejšími potravinami a benzínom môžu ľudia vyraziť až z hĺbky sto kilometrov od hraníc. Zároveň sa opozícia aj Kollárovo Sme rodina začínajú zhodovať aj v otázke zníženia cien energií, ktoré roztáčajú ceny potravín. Poliaci vďaka lacnejším pohonným látkam, hnojivám, môžu zlacniť založenie novej úrody, čo bude ešte viac podporovať expanziu poľských potravín na Slovensko aj cezhraničné nákupy. V Poľsku pritom pred pár dňami zverejnili zistenia tamojších kontrolných úradov o nekvalite tamojších potravín. Ľudí to však od nákupov neodrádza, kľúčová je cena, a Poliaci môžu dosiahnuť pokles cien v rozmedzí 10 až 20 percent.

Slovensko naozaj musí podniknúť kroky k zbrzdeniu zdražovania. Poľnohospodári sa netaja tým, že tohto roku nevyhnoja oziminy a jariny dusíkom. Ten je považovaný za motor výživy a hnojivo, ktoré ho obsahuje – napríklad močovina, zdraželo štvornásobne. Na porovnanie, ceny pšenice šli hore dvojnásobne. Z toho jasne vidieť, kto je víťazom zdražovania.

Slovensko teda čaká mimoriadne ťažký rok. Ak vláda nepodnikne zavčasu kroky, ktoré na jednej stane pomôžu poľnohospodárom a potravinárom byť efektívnejší vo výrobe a na druhej strane nezastaví zdražovanie potravín, môže sa ocitnúť celá krajina v nezávideniahodnej situácii. Vyššie výdavky za potraviny ako Slováci majú v Európskej únii len Rumuni (25 percent zo všetkých spotrebiteľských výdavkov). Slováci sú na predposlednom mieste s 20 percentami.

Ak sme spomínali hnojenie rastlín, k efektívnejšiemu využitiu hnojív by mali prispieť dotácie nasmerované na kúpu celého spektra poľnohospodárskej techniky vrátane dávkovačov živín. Dotácie na modernizáciu maštalí na chov dojníc by zasa mohli zlacniť výrobu mlieka. Vlčan povedal, že o dva až tri centy na liter.

Čítajte viac Vyplatia ľuďom niečo kvôli drahým energiám? Sulík s Matovičom si prehadzujú zodpovednosť

Lenže o dotácie sa budú poľnohospodári uchádzať od marca do mája, tento rok teda obnova strojového parku, objektov a technológií živočíšnej výroby do hospodárenia zasiahne len čiastočne. Tobôž keď o investície do špeciálnej rastlinnej výroby sa poľnohospodári budú môcť uchádzať až v lete. Je to dôsledok vlečúcej sa očisty Pôdohospodárskej platobnej agentúry s akreditáciou ktorej mala problém Európska komisia a stále z jej činnosti nespúšťa oči.

Opozícia: Konal na tajnáša, Vlčan: Nič také

Vlčan od začiatku hovorí, že rozdeľovanie dotácií robí transparentným spôsobom. To si však nemyslí opozícia, ale aj mnohí poľnohospodári. Spomínaná emailová komunikácia okolo rozdeľovania dotácii, ktorú niekto poskytol Hlasu, má vraj vedenie rezortu usvedčovať z toho, že nemalo veľký záujem informovať, ako sa peniaze budú rozdeľovať. A pokiaľ ide o nastavenie vzorca, poslanec Hlasu Róbert Puci tvrdí, že Samuel Vlčan mal schému rozdelenia osobne schváliť. Rovnakej mienky je bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý hovorí, že dvojmiliónová dotácia, čo mala pomôcť chovateľom ošípaných proti zavlečeniu afrického moru ošípaných, sa mala realizovať "bez veľkej medializácie a potichu“.

Minister Vlčan tieto tvrdenia rezolútne odmietol. Zdôraznil, že poľnohospodárov informovali o možnosti čerpať dotácie prostredníctvom dvoch chovateľských a jedného spracovateľského zväzu a verejnosť zasa prostredníctvom vysielania celoštátnej televízie TA3. Minister zdôraznil, že podpory šli tentoraz zámerne vo väčšom objeme na farmy ako také a nie na prasnice. Povedal, že v nedávnej minulosti, keď sa išlo podľa počtu chovaných ošípaných, viac ako jednu tretinu podpôr dostali dve veľké farmy, ktoré chovajú niekoľko desiatok tisíc ošípaných. Zhodou okolností v rukách dánskych podnikateľov.

Čítajte viac Chlieb, rožky, mlieko či mäso. Potraviny odkroja zo zárobkov i dôchodkov

Dodal, že je proti takémuto spôsobu podpory. Stoja za ním podľa Vlčana „samozrejme, všetci mecenáši Hlasu a Smeru, lebo odtiaľ dostávali pekné provízie“. Dôsledkom bolo, že sa zvyšovala koncentrácia len v týchto veľkých chovoch, kde desaťtisíce prasníc chovajú priemyselne, zvieratá nevidia denné svetlo a redukovali sa malé chovy. Problém je podľa Vlčana v tom, že pod tlakom vysoko nákazlivého afrického moru ošípaných by na Slovensku do dvoch rokov žiadne malé chovy nemuseli byť.

Rozdeliť spravodlivo podpory naozaj nie je jednoduché. Najmä keď sa medzi štedro podporenými ocitne aj farma odstupujúceho štátneho tajomníka Milana Kyseľa. Ten podľa najnovšieho vyjadrenia ministra v skutočnosti chová nie štyri, ale 19 prasníc. Inými slovami povedané podpora na zvieratá štátneho tajomníka prihliadnuc na reálny stav chovaných zvierat nebola až taká vysoká… O čom to svedčí? O neporiadku v evidencii rezortných inštitúcií, priznal minister a povedal, že sa s ním na všetkých úrovniach poráta.

Z malých raz budú veľkí. Akí?

Na pripomienku Pravdy, že Dáni patria k najlepším chovateľom (nielen na Slovensku, ale aj na svete), a preto nie náhodou zabezpečujú 50 percent produkcie bravčového mäsa na Slovensku, Vlčan povedal: "Nebojujem proti veľkofarmám so zahraničným, ani dánskym, kapitálom, potrebujeme však podporiť aj malých farmárov, lebo o pár rokov tu zostanú len veľkochovy. V situácii, keď mor vyhladil dva veľké podniky (jeden družstevný slovenský a druhý dánsky) vyšla štát likvidácia zvierat na niekoľko stotisíc eur. V čas, keď štát nevie, čo má skôr uhrádzať, sú to naozaj veľké prostriedky.

Otázka znie, ako sa Slovensko, ktoré mor ohrozuje od roku 2018, na jeho skazonosný útok pripravilo.

Krajina musí živočíšnu výrobu diverzifikovať. To je podľa Vlčana dôvod, prečo sa rezort pod jeho vedením snaží podporiť malých aj stredných chovateľov, z ktorých raz môžu byť aj veľké chovy. Či toto vysvetlenie opozícii postačí, ukážu najbližšie dni. Tá sa totiž sústreďuje na najmä na to, komu a ako boli dotácie rozdelené. Samuel Vlčan odmieta, aby decembrová dvojmiliónová dotácia pre chovateľov ošípaných bola porovnávaná s kauzou Dobytkár.

"To je absolútne nefér a nespravodlivé,“ bráni sa minister, ktorý nesúhlasí s tým, že informoval na spôsob povestného nástenkového tendra. Ešte v pondelok vydal pokyn, aby na rezortnom webe zverejnili link na informáciu, ktorou prostredníctvom TA3 ministerstvo informovalo širokú verejnosť o možnosti požiadať o dotáciu. Dotácie mali podľa ministra pokryť 97 percent všetkých prasníc, a to podľa neho znamená, že rezort urobil dostatočnú medializáciu.

Tej však tón udáva už politický zápas, v ktorom si protivníci idú po krku za kauzy minulú i tú najčerstvejšiu. Otázkou je, aké rozuzlenie to prinesie pre slovenských poľnohospodárov potravinárov a spotrebiteľov. Čas plynie a potraviny, ako aj všetko, čo súvisí so založením úrody, dražie.