Chlieb, rožky, mlieko či mäso. Potraviny odkroja zo zárobkov i dôchodkov

Kým Poliaci dočasne znížili DPH na potraviny na nulu a Maďari idú regulovať ceny chleba, mlieka a cukru, na Slovensku sú zatiaľ regulátormi cien prostredníctvom akcií najmä na bravčové či hydinové mäso obchodné reťazce. Štát, ktorému sa rozpadáva domáca výroba potravín, ponecháva trhu voľnú ruku.

Vianočno-novoročné zásoby potravín sa už v domácnostiach minuli a ľudia zisťujú, že ceny bežného sortimentu základných potravinárskych výrobkov idú hore. Nejde o prekvapujúcu skutočnosť, už v decembri roku 2021 Slováci platili za ne viac ako pred rokom. Podľa porovnania, ktoré urobila Eva Sádovská, analytička trhu potravín zo spoločnosti WOOD & Company, si ľudia priplatili najmä za oleje a tuky viac o 19,4 percenta, za mlieko a syry o 5,2 percenta a za chlieb a výrobky z obilnín o 5 percent.

Zdroj: Pravda

Čítajte viac Menej plytvania: obchody budú predávať aj jedlo „po záruke“

Za ten istý nákup teda slovenskí spotrebitelia platia už niekoľko mesiacov viac. Ich peniaze – zárobky aj úspory – znehodnocuje inflácia. Všimnime si dáta za november 2021 a porovnajme s prognózou Sádovskej na prvý štvrťrok tohto roku. V predposlednom mesiaci minulého roka dosiahla inflácia 4,5 percenta, v prvom štvrťroku 2021 bude atakovať potravinová inflácia hranicu 7 percent. Strop inflácie a teda aj zdražovania potravín by mal byť podľa prognózy spoločnosti dosiahnutý v 1. kvartáli 2022.

"Následne by tempo zdražovania potravín mohlo už mierne spomaliť. V roku 2022 tak očakávame, že ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vzrastú v priemere o 5 – 6 percent,“ odhaduje možný vývoj analytička Eva Sádovská.

Pečivo aj chlieb zdražejú

Tam, kde sa potraviny rodia – na farmách, v spracovateľských podnikoch ako aj na trhu, kde sa s nimi obchoduje, sa však život uberá mimoriadne prudkým tempom. Pekári už najmenej týždeň upozorňujú, aby sa obchod aj spotrebitelia pripravili na nové zvýšenie cien. Sú za ním rekordne vysoké ceny nielen obilnín, múky, ale aj ostatných "drobných“ menej nápadných surovín, ako sú tuky, maslo, oleje, med, orechy, mak. Upozorňuje na to predseda predstavenstva Slovenského Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Podľa Lapšanského už vo februári sa začne nové kolo rokovaní medzi pekármi a obchodnými sieťami o zvýšení cien. Hoci podľa prieskumu Pravdy zdražel rožok medzi novembrom 2021 a januárom 2022 o 25 percent a ceny chleba podľa druhu o zhruba ďalších 10 percent (druhovo ide o rôzne nárasty cien), pekárom tento rast naďalej nekryje náklady. Poukazujú na prudký rast cien obilia a energií a celý rad iných faktorov, napríklad zrušenie pandemickej óčerky.

Čítajte viac Elektronika, potraviny, ale aj knihy. Ich cena ide prudko hore, Vianoce nás vyjdú drahšie

Ceny pečiva a chleba zrejme ešte porastú. O tom, že sa situácia mení, napovedá aj fakt, že pekári nepodpisujú kontrakty na jeden rok ako doteraz, ale na 2 až 3 mesiace. Lapšanský si myslí, že vyššie ceny pekárskych výrobkov by mohli prísť v prvom kvartáli tohto roku, zrejme v marci apríli. Pravda, otázka je, ako sa zachovajú obchodné reťazce. Ešte stále si môžu medzi dodávateľmi vyberať, veď chlieb pečie takmer 500 pekární. To, do akej miery sa premietne rast cien obilia, múky a energií do zvýšenia konečných cien pekárskych výrobkov, ukážu až nové kontrakty.

Mlieko a z neho vyrábané mliečne výrobky tiež dražejú. V januári začali mliekarne nakupovať oproti rovnakému obdobiu roka liter surového kravského mlieka o 6 centov drahšie ako pred rokom. "Ak by sa táto cena udržala celoročne potom, mliekarne za surovinu zaplatia takmer o 50 miliónov eur viac. A keďže za energie (plyn, elektrina) platia podniky aj o 600 percent viac ako pred rokom, treba rátať s vyššími cenami mlieka aj mliečnych výrobkov,“ upozorňuje generálny riaditeľ Levmilku Levice Marián Šolty.

Čítajte rozhovor Zástupca reťazcov Krajčovič: Okolité štáty pomáhajú viac producentom potravín, preto žiadajú dvihnúť ceny

Čerstvý prieskum cien mlieka a mliečnych výrobkov ukazuje, že ceny sa naozaj pohli hore. Pokiaľ je na pulte značkové mlieko, stojí už od 1,05 eura (s 1,5 percentným obsahom tuku) po 1,15 eura za liter plnotučného mlieka. Pravda, obchod ešte môže miešať kartami, pretože niektoré zahraničné mliekarne majú na zásobách trvanlivé mlieko vyrobené v minulom roku za staré ceny obalov aj suroviny.

Poľsko znížilo DPH, Maďarsko reguluje ceny

Od produktu k produktu môže byť v každom reťazci cena trochu iná, ale draženie ide naprieč celým sortimentom. Nič na veci nemenia akcie na maslo, pretože oproti jednej či dvoch značkách ponúkaných v akcii stojí päť ďalších predávaných v cene od 2,50 po 3,20 eura pri 250 gramovom balení. Aj jeden z najobľúbenejších produktov bryndza zdražela – malá osminka jednej známej značky už stojí 1,50 eura a pravá ovčia z horného Považia vyjde v pár dňovej akcii namiesto 23 eur za kilogram "iba“ na 18 eur.

Pre slovenské peňaženky, z ktorých potraviny vlani odčerpávali zhruba jednu pätinu peňazí, bude tento rok znamenať zvýšený nápor. "Potraviny musia dostať cenu, aká im patrí,“ hovorí Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Aká však bude tá výsledná cena?

Do ceny slovenských potravín sa totiž nepremietajú len reálie zo slovenského prostredia prvovýrobcov poľnohospodárskych surovín a ich spracovateľov, ale predovšetkým o nich rozhoduje dopyt – ponuka na svetovom trhu. Nehovoriac o schopnosti jednotlivých krajín čeliť dotáciami výkyvom v počasí, cenovým turbulenciám, za ktorými sú špekulatívne nákupy obilia, olejnín a iných produktov. Stoja za nimi netradiční investori napríklad dôchodkové poisťovne.

Čítajte viac Rast cien prekonáva rekordy. Je najväčší za posledných 17 rokov

To všetko zneprehľadňuje situáciu na trhu potravín aj odhady cenového vývoja. Málo sa hovorí o prudkom zdražovaní hnojív a iných vstupov do poľnohospodárstva, ktoré podľa všetkého zastabilizujú ceny surovín aj z nich vyrábaných potravín na podstatne vyššej úrovni, ako boli ľudia zvyknutí. Zásahy slovenských vlád do agrárnej politiky i samotného trhu boli a sú aj podaní tej Hegerovej v porovnaní s inými krajinami skôr minimalistické ako zásadne chrániace či už producentov alebo aj spotrebiteľov.

Kým Poľsko už oznámilo, že dočasne zníži DPH na potraviny na nulu a Maďarsko ide regulovať ceny chleba, mlieka a cukru, na Slovensku sa iba zvažuje ako zareagovať na rýchlu dynamiku zdražovania. "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sleduje vývoj spotrebiteľských cien potravín, tak isto ako aj vývoj cien energií a ich dopad na spotrebiteľské ceny potravín. V súvislosti s vlnou zdražovania a dočasným zavedením nulovej DPH na potraviny zo strany Poľska a reguláciou cien vybraných potravín zo strany Maďarska, Ministerstvo zvažuje všetky možnosti vhodných opatrení. Chceme však pripomenúť, že oblasť spotrebiteľských cien, tak isto ako aj výška DPH, nie sú v kompetencii ministerstva,“ reagoval rezort pôdohospodárstva.

Domáca výroba potravín sa pritom otriasa v základoch. Po rozpade produkcie mäsa hrozí rozpad mliečnych fariem. Zo 435 mliečnych fariem v roku 2018 ich zostalo 350 ku konca roka. Ak do roku 2021 opúšťalo sektor produkcie mlieka 10–12 mliečnych fariem, na konci vlaňajška ohlásilo tento úmysel takmer 30 podnikov. "Situácia sa vzhľadom na nízke ceny suroviny stala neudržateľnou a aktuálne zvýšenie cien suroviny stále nepokrýva náklady, ktoré prudko stúpli po zvýšení cien energií,“ upozornil Alexander Pastorek.

Pastorek má obavy aj z ďalšieho kurzu slovenskej agrárnej politiky. Výrobu mlieka podobne ako bravčového mäsa držia nad vodou veľké poľnohospodárske podniky. Fetišom vládnej agrárnej stratégie sa však stala podpora malých a drobných farmárov. "Pokiaľ budú malochovy so štyrmi prasnicami dostávať podporu 4500 eur na zviera a veľkochovy zostanú v ofsajde, neveští to nič dobrého. Stretli sme sa s ministrom a informovali, aká je reálna situácia. Na jej zmenu nezostáva veľa času,“ vecne uzavrel Pastorek.