Expert na energetiku Hirman: Gazprom neplní zásobníky plynu, pokles dodávok je bezprecedentný

Aká je aktuálna situácia na trhu so zemným plynom?

Ceny energetických komodít neustále kolíšu a nervózne reagujú na každú informáciu. Veľmi dobre sme to videli práve na spotových cenách plynu v Európe. Tie nám pár dní pred Vianocami prudko stúpli na rekordné úrovne 200 eur/MWh v dôsledku správ, že ruský Gazprom úplne zastavil dodávky cez tradičný a doteraz dlhodobo spoľahlivý tranzitný plynovod Jamal-Európa, ktorý vedie z Ruska do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko. O pár dní v závere roka už sa ceny prepadli prakticky o polovicu, zhruba na úroveň 90 eur/MWh po informácii, že k Európe smeruje 20 tankerov s americkým skvapalneným plynom (LNG) plus, že minimálne ďalších 14 je pripravených a čaká len na potvrdenie objednávok.

Ceny koncom roka výrazne kolísali. Sú už stabilizované?

V prvých dňoch nového roka sme sa dozvedeli, že Gazprom nielenže neobnovuje prepravu cez Jamal-Európa, ale že dokonca prudko znížil aj dodávky cez Ukrajinu a Slovensko, čo zase vytlačilo ceny plynu vysoko nad 100 eur. Súbežne s tým sme mohli sledovať nárast cien ropy nad hranicu 80 dolárov za barel. To všetko v dôsledku pretrvávajúcej nestabilnej situácie, keď akákoľvek malá zmena, či už v počasí, alebo plynulosti dodávok, či vo vývoji pandémie COVID-19, alebo v podobe neočakávanej politickej krízy, akú môžeme teraz sledovať v Kazachstane, ktorý patrí k veľkým producentom energetických surovín, môže spôsobiť veľmi rýchlu zmenu ceny, či už nahor, alebo nadol.

Čítajte viac Rast cien plynu prinútil regulátora zatiahnuť záchrannú brzdu. Ohlásil, koľko vo finále zaplatíme

Naposledy situáciu stabilizovali aj dodatočné tankery LNG zo Spojených štátov. Ide o dlhodobé riešenie?

Dodávky LNG, a to nielen z USA, už niekoľko rokov zohrávajú na európskom trhu čoraz dôležitejšiu úlohu a konkurujú potrubnému plynu. Ich objem pomerne značne rástol s tým, ako sa pôvodne malé národné monopolizované trhy vnútri EÚ uvoľnili a prepojili. Videli sme aj v našom regióne, v Poľsku či Litve, že po spustení nových terminálov na príjem tankerov s LNG pôvodne vysoké ceny potrubného plynu z Ruska výrazne klesli. Aj posledný spomínaný príklad z nedávnych Vianoc o flotile tankerov smerujúcich do Európy to potvrdzuje. Sme v situácii, že okrem tradičných dodávok plynu tranzitnými potrubiami z Ruska, Nórska, Alžírska či najnovšie aj Azerbajdžanu nám spotrebu pokrýva aj LNG.

Môže Európa nahradiť ruské dodávky americkým plynom?

Naším európskym problémom je prudko a nezvratne klesajúca ťažba na území EÚ, hlavne v Holandsku a severnom Nemecku, ktorú by mali nahradiť práve dodávky LNG alebo zvýšené dodávky potrubného plynu. A z toho pramení narastajúci konkurenčný boj. Vieme, že v nasledujúcich rokoch produkcia LNG nielen v USA, ale aj inde vo svete bude naďalej dosť rásť a tento plyn si bude hľadať zákazníka. Veď len Spojené štáty, ktoré sa za posledné roky stali vôbec najväčšími producentmi plynu na svete, a predbehli aj Rusko, sa budú musieť vyrovnať so svojou nadprodukciou, ktorú musia nutne exportovať buď do Európy, alebo do Ázie.

Ako je na tom Rusko?

Rusko potrebuje získať veľké finančné zdroje na sprevádzkovanie nových ložísk. Nie je to len polostrov Jamal, ale aj nové ťažobné horizonty na pôvodných gigantických ložiskách na západnej Sibíri, ako je Urengoj. Tie sú však oveľa hlbšie a ich geologická štruktúra je zložitejšia, než majú tie terajšie, čo si vyžaduje na ich otvárku a ťažbu vynaložiť obrovské finančné zdroje. To je dôvod, prečo počujeme v Európe z Moskvy také naliehavé ponuky na podpísanie nových dlhodobých kontraktov na nákup ruského plynu. Pretože tie by mohol Gazprom a ďalší ruskí ťažiari okamžite založiť za nové výhodné úvery od európskych bánk. To by ešte malo svoju vzájomnú výhodu.

Má to aj háčik? Čo je druhá strana mince?

Pre nás európskych zákazníkov je problém, že Rusi za naše peniaze chcú stavať aj nové potrubia do Číny, čo by znamenalo, že o tento plyn nakoniec budeme musieť aj tak súperiť s Číňanmi. Práve skončený rok a aj prvé dni tohto nového nám tak názorne ukazujú, že sa nám v dôsledku spomínanej prudko klesajúcej domácej ťažby vnútri EÚ vytvorila ešte väčšia závislosť od importu, čo nám vytvorilo na plynovom trhu veľkú nestabilitu a neistotu.

Aké sú očakávania, pokiaľ ide o vývoj cien do ďalších mesiacov?

Úprimne poviem, že ktokoľvek, kto hovorí o presných cenových predpovediach do budúcnosti, tak si buď vymýšľa, alebo jednoducho tipuje. Veď sa pozrime na posledné dva roky. Zažili sme ceny plynu na úrovni 5 eur/MWh, ale aj 200 eur. Podobne je to pri rope alebo cenách elektrickej energie. Poznáme len niekoľko zásadných faktorov, ktoré vplývajú na ceny energií všeobecne: počasie, vývoj ekonomiky, medzinárodná politická situácia či aktuálne ešte stále aj pandémia COVID-19. Lenže tie sú v poslednom čase veľmi premenlivé a menia sa veľmi rýchlo. Navyše sa už nemôžeme spoliehať ani na historické dáta, ako napríklad pri počasí, kde zažívame za posledné roky nevídané výkyvy.

Aký to má alebo bude mať vplyv na firmy a regulované subjekty v ďalšom období?

Aj keď nepoznáme presný budúci vývoj, niečo predsa vieme predpovedať. Keďže cenové dosahy zo spotových trhov majú na ceny plynu či elektriny isté oneskorenie pre kontrakty, kde sa vďaka cenovým vzorcom skoky cien na trhu do istej miery oneskorujú a splošťujú, tak dnes už vieme, že celý tento rok budú ceny energií oproti „predcovidovým“ rokom veľmi vysoké a minimálne prvý polrok ešte porastú. Ak nenastane v základných faktoroch nejaké obrovské prekvapenie a zlom v ich doterajšom vývoji, vysoké ceny na trhoch pretrvajú asi až do konca roka s tým, že hlavne pre domácnosti to bude mať za následok aj zvýšenie ceny v roku 2023. Tomu nevie zabrániť žiadna vláda ani politik či Európska komisia.

Čo ovplyvňuje trhové ceny plynu? Aké faktory sú aktuálne najvýznamnejšie?

Ako som spomínal, tých faktorov je niekoľko. Okrem tých sa ako čoraz dôležitejší ukazuje v súvislosti s počasím a rozvojom obnoviteľných zdrojov aj to, či je slnečno a ako intenzívne fúka v pobrežných vodách Európy, kde sú sústredené stále sa rozrastajúce parky veterných elektrární. To sme videli minulé leto a na konci roka, keď v Severnom mori veľmi slabo fúkalo, „vrtule“ teda vyrobili oveľa menej elektriny a tú bolo nutné rýchlo nahradiť práve plynovými elektrárňami. To zvýšilo dopyt po plyne.

Ešte viac sa vyprázdnili zásobníky, ktoré po predošlej relatívne normálnejšie chladnej zime, a zvlášť veľmi studenej jari, keď v apríli ešte aj v Bratislave či Bruseli snežilo, boli už aj tak dosť vyčerpané a ceny plynu nám uprostred minulého leta odrazu začali nevídane stúpať. Do toho nám prišla aj veľká ekonomická konjunktúra. A od augusta sme boli odrazu svedkami, ako nám z Ruska prúdilo cez existujúce tranzitné plynovody čoraz menej plynu a Gazprom prestal plniť svoje zásobníky na území EÚ. Tankery s LNG tiež radšej nabrali kurz na Áziu, kde sa ceny zvyšovali ešte viac, a dostali sme sa do cenovej špirály, z ktorej sa nevieme doteraz vymotať.

Budeme mať dosť zásob na zimu?

Vykurovacia sezóna sa v podstatnej časti Európy, azda len s výnimkou južného Stredomoria, začína bežne najneskôr koncom októbra. Vtedy musíme mať už dostatočné zásoby energetických surovín. Lenže práve v dôsledku všetkých doteraz spomínaných udalostí už na konci septembra sme si uvedomili, že v plynových zásobníkoch v drvivej väčšine európskych krajín vrátane Slovenska sme mali najnižšiu úroveň zásob za posledných zhruba desať rokov. Čo bola a stále je jedna z hlavných príčin, prečo je trh s plynom nervózny a prečo máme enormne vysoké ceny. Pretože už vtedy bolo jasné, že sme sa stali „zajatcami počasia“ – od jeho následného priebehu v zime sme závislí, či bude plynu dosť do konca vykurovacej sezóny, teda do konca marca.

Ako je na tom Západ?

Nám vážne „haprujú“ nielen dodávky z Ruska, ale dokonca napríklad vo Francúzsku boli v polovici decembra nútení na pár týždňov pre isté technické problémy odstaviť dosť veľké kapacity v jadrových elektrárňach, ktoré je tiež nutné aspoň čiastočne nahrádzať plynom. Zatiaľ sme mali v západnej a strednej Európe obrovské šťastie s počasím, že hlavne teraz, na začiatku roka sme mali doslova jarné teploty. Naopak, v Rusku od decembra zaznamenávajú jeden mínusový rekord mrazu za druhým, ale našťastie sa k nám zatiaľ tento arktický vzduch nedostal.

Môže sa zopakovať plynová kríza, ako sme sa s ňou stretli v minulosti? V čom je teraz situácia iná?

Dnešná vážna situácia na trhu s plynom a tá, ktorá vznikla v januári 2009 je iná, lebo aj väčšina príčin je iná. Vtedy kvôli náhlemu zastaveniu dodávok z Ruska cez Ukrajinu ďalej do Európy malo veľké problémy len Slovensko a Balkán. Zvyšok Európy mal plynu dosť. Dnes máme nestabilnú situáciu s plynom v celej Európe a aj spomínané zásobníky máme veľmi málo naplnené. Podobné je len to, že vtedy aj dnes čelíme redukcii dodávok plynu z Ruska.

Rezort hospodárstva nedávno informoval, že druhý stress test nedopadol „až tak dobre ako prvý“. Čo presne sú tieto testy, čo sa pri nich sleduje?

Stress testy, ako sám názov vypovedá, je simulovanie krajných podmienok na základe dostupných znalostí a historických dát, ktoré môžu v zásobovaní s plynom a energiami nastať. V princípe je to moderný názov pre energetické plánovanie na zimu, ktoré sa robilo dlhé desaťročia vždy a za každých okolností. Možno si starší čitatelia spomenú ešte na uhoľné prázdniny, ktoré sme mali v Československu niekedy v druhej polovici 70. rokov, keď práve po enormne teplých Vianociach a Silvestri prišlo dlhé extrémne ochladenie a energetická sústava sa ocitla kvôli zamrznutému uhliu a nedostatku jeho zásob v elektrárňach a teplárňach na hranici kolapsu. Vtedy nám žiakom o niekoľko týždňov predĺžili zimné prázdniny, lebo sa šetrilo na kúrení škôl, aby bolo dosť tepla pre domácnosti a nemocnice. Aj na základe týchto historických skúseností a nových podmienok sa potom posudzuje pripravenosť a odolnosť energetickej sústavy.

Ako teda testovanie prebieha?

Profesionáli v plynárenskej a energetickej brandži v Európe, ale aj na Slovensku si už na konci septembra – práve na základe historických skúseností a na základe aktuálnej situácie vo výške zásob v plynových zásobníkoch naprieč Európou – uvedomili, že sa dostávame do vážnej situácie. Podľa modelov, ktoré rátali s chladnejšou zimou a hlavne prípadným studeným arktickým počasím v jej druhej polovici, teda niekedy vo februári, sa začalo ukazovať, že za takýchto podmienok – ak naozaj nastanú – môže byť v mnohých častiach Európy koncom februára a začiatkom marca vážny problém vykryť denné odbery plynu.

Čo sa s tým dá robiť?

Pretože v zásobníkoch bude už málo plynu, a ak by boli obmedzené súčasne aj dodávky plynovodmi, ako to vidíme aj v týchto dňoch, tak by sa musela regulovať dodávka pre priemysel a biznis, aby sa udržali dostatočné objemy pre kritickú infraštruktúru, ako sú nemocnice, ale aj domácnosti. Neviem, čo a kedy vyčítali zo stress testov politické špičky vedenia ministerstva hospodárstva, ale slovenským plynárenským profesionálom, ale asi aj odborníkom na samotnom ministerstve, to bolo jasné už koncom septembra.

V utorok vyšli správy, že Gazprom výrazne znížil objemy plynu prepravovaného cez Ukrajinu, oproti rezervovaným kapacitám až trojnásobne. Čím je to spôsobené?

Ruský Gazprom od minulého leta preukázateľne výrazne znižuje dodávky plynu cez dva historicky kľúčové plynovody: Jamal-Európa, ako aj cez Ukrajinu. Ten pokles je v porovnaní s minulými rokmi nevídaný a bezprecedentný. Veď cez Ukrajinu minulý rok prúdili len polovičné objemy v porovnaní s rokmi 2014 až 2020, teda aj po tom, čo Rusi anektovali Krym a odrhli od Kyjeva východný Donbas. Súčasne vidíme, že Gazprom zásobníky plynu, ktoré si v Európe za posledné roky kúpil alebo prenajal, a to hlavne v Nemecku, Rakúsku a Holandsku, ale povedzme aj u nás na Slovensku, pred touto zimou naplnil veľmi málo.

Sú to problematické objemy aj z dlhodobého hľadiska?

Podľa dostupných údajov, ktoré publikovali ruské médiá, export plynu Gazpromu do EÚ (teda mimo Turecka a pár krajín Balkánu) dosiahol za minulý rok päťročné minimum. Na druhej strane musím povedať, že Gazprom už v úvode minulého roka deklaroval, že dodá do celej Európy (vrátane Turecka a Balkánu) zhruba 183 miliárd kubických metrov plynu, čo bolo síce viac, ako v „covidovom“ roku 2020, ale až zhruba o 20 mld. kubíkov menej ako v rokoch 2018 a 2019, keď sme mali normálny život bez pandémie.

Prečo táto správa nevyvolala obavy z možného nedostatku v budúcnosti?

Je zaujímavé, že nikto tomu nevenoval pozornosť, hoci sme vedeli a videli, že nám hospodárstvo prudko ožíva a mali sme chladnejšiu zimu a jar ako v predchádzajúcich rokoch, a teda aj dopyt po plyne nám výrazne narastie. Do toho nám navyše prišiel problém s novým plynovodom Nord Stream 2, ktorý ide priamo z Ruska krížom cez Baltické more do Nemecka.

Na čom sa jeho dostavba skomplikovala?

Obe potrubia Nord Streamu 2 boli dokončené v septembri. Avšak pri schvaľovacom procese nemeckým regulátorom sa prišlo na to, že jeho investor a majiteľ, ktorým je švajčiarska dcéra Gazpromu, predložil zlé podklady, ktoré sú v rozpore s právom Nemecka a EÚ platným pre takéto energetické infraštruktúrne stavby. Povoľovanie, respektíve certifikácia boli pozastavené a teraz musí Gazprom a jeho dcéra opraviť svoje „papiere“ v zmysle platných zákonov.

Ako dlho to potrvá?

Je zrejmé, že vzhľadom na závažnosť pochybení a platné procedúry sa celý proces nemôže zavŕšiť skôr ako v lete. Aj tak ruský prezident Putin, ako aj ruské ministerstvo zahraničných vecí a samotný Gazprom tvrdia, že ak by bol Nord Stream 2 povolený hneď, tak by sa problémy s dodávkami plynu z Ruska vyriešili. Lenže nijako nevysvetlili, prečo nevyužívajú dostupné voľné kapacity na existujúcich dlhoročne bezchybne fungujúcich plynovodoch zvlášť, ak súčasne tvrdia, že boli a sú spoľahlivými partnermi.

Čo to znamená pre našu energetiku či trh s plynom?

Vo výsledku už dnes platíme za tento nový rusko-nemecký plynovod my všetci európski zákazníci enormnú cenu v podobe extrémne vysokých cien plynu. Je preto zaujímavé, že tak Gazprom, ako aj niektorí jeho dlhoroční strategickí európski partneri, hlavne z Nemecka, tvrdia, že aj za danej situácie si Gazprom plní svoje záväzky z kontraktov. Ozývajú sa však hlasy, že nám európski plynári nehovoria celú pravdu a že spomínané plnenie kontraktov je do istej miery kryté práve dodávkami zo zásobníkov v Európe, čo môže v nasledujúcich zimných týždňoch spôsobiť vážne problémy. A natíska sa prirodzená otázka, načo je potrebný nový plynovod, keď aj pri dnešných poloprázdnych rúrach Gazprom údajne plní kontrakty. To celé ale nemá logiku, ak stále budeme veriť ubezpečeniu Moskvy, Berlína a Viedne, že ich obchody s plynom a nový plynovod majú výhradne komerčný charakter.

Dokedy bude Európa tak výrazne závislá od ruského plynu?

Čoraz vážnejším problémom nie je len rastúca závislosť EÚ od ruského plynu, ale narastajúca závislosť od importu plynu ako takého. A to je jedno odkiaľ. A z toho plynúce „hry“ na trhu s plynom, ktoré sú nám predvádzané za posledné mesiace jeho aktérmi. My zákazníci od plynárov za posledné mesiace počúvame zvláštne a čoraz menej dôveryhodné vysvetlenia toho, čo sa na trhu deje. Veď ak je plynu v zásobníkoch naozaj dosť a Gazprom si vraj naozaj plní dlhodobé kontrakty, a pritom súčasne vidíme dve hlavné tranzitné potrubia z Ruska uprostred zimy takmer prázdne, vidíme takmer prázdne zásobníky Gazpromu v Európe a vidíme výkyvy v dodávkach LNG z USA a od ďalších dodávateľov a hlavne vidíme rekordne vysoké ceny plynu, za ktorý máme teraz platiť, tak potom kde je naozaj problém?! O žiadnom inom palive za posledné roky toľko nepočúvame ako o plyne.

Dražie napríklad aj ropa a pohonné hmoty. Je to menší problém?

Áno, stúpajú nám aj pohonné hmoty, ale európske rafinérie nás nestresujú ich nedostatkom. Ak európski plynári spolu s ruským Gazpromom, ktorý nie je len dodávateľ, ale svojimi zásobníkmi a sieťou obchodných spoločností aj priamy hráč na trhu EÚ, nebudú schopní rýchlo stabilizovať trh s plynom a vrátiť ceny na únosnú úroveň, tak to diskredituje celé odvetvie a naozaj sa budeme musieť na úrovni celej EÚ zamyslieť a prikročiť k novým, razantným opatreniam.

Môžu do toho zasiahnuť či zmeniť situáciu aj vlády európskych štátov?

Čím menej prúdi plynu z Ruska a čím sú väčšie výkyvy dodávok LNG do Európy z Kataru, a čím je jeho cena v Európe vyššia, tým je viac reklám Gazpromu na európskych futbalových zápasoch a Katarčania dávajú viac peňazí do futbalu. Je čoraz paradoxnejšie vidieť, že plyn bojuje za štatút „zeleného paliva“ v EÚ, a pritom sa kríza okolo neho stupňuje prevažne kvôli správaniu jeho trhových aktérov. A to by si mali uvedomiť aj v Moskve a iných metropolách, kde riadi export plynu do Európy štát.

Aká je nálada voči zemnému plynu na úrovni Európskej únie z environmentálneho hľadiska?

Či sa to niekomu páči, alebo nie, ale sme naozaj na začiatku konca fosílnej éry. Jej ukončenie už dnes spôsobuje vážne pnutia nielen v samotnej energetike, ale aj v celej ekonomike a medzinárodných vzťahoch. Pre mňa je zjavné celosvetové narastajúce napätie v dodávateľských reťazcoch energetických surovín. V tomto kontexte narastajúca závislosť nás Európanov od ich importu je veľký systémový problém ohrozujúci našu celkovú bezpečnosť, konkurencieschop­nosť a životnú úroveň.

Akú úlohu v tom zohráva opúšťanie fosílnych palív?

Prechod od fosílnych zdrojov nemôžeme robiť bezhlavo. Vidíme, že produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov má svoje prírodné limity, ktoré sú ťažko prekonateľné aj inovačným vývojom. S uhoľnými zdrojmi súbežne urýchlene odstavujeme jadrové elektrárne nie pre problémy s ich fungovaním, ale z ideologicko-psychologických dôvodov. Nuž ale z niečoho tú elektrinu a teplo musíme vyrobiť!

Hovorí sa aj o tom, že plyn bude zaradený medzi „zelené investície“ napriek tomu, že ide o fosílne palivo. Prečo?

Plyn sa vďaka svojim vlastnostiam javil ako vhodné prechodné palivo. Lenže udalosti posledných mesiacov ukazujú, že to minimálne v EÚ nemusí tak byť. Zatiaľ sa zdá, že paradoxne jeho pozície najlepšie chráni naivná energetická politika Nemecka a niektorých iných krajín, čo sa prejavuje aj na prístupe Bruselu. Lenže z nej môžeme veľmi rýchlo vytriezvieť po zrážke s kritickými udalosťami, ku ktorým sa takýmto nerozumným postupom my všetci, od Atlantiku až po Ural, čoraz viac približujeme.