Slovenský automobilový tiger sa môže stať bezzubým kocúrom zabudnutým v kúte

Pomer cena práce – produktivita sa dramaticky otáča. Náklady na ľudí rastú, niektorí ekonómovia i Národná banka Slovenska upozorňujú, že platy rastú príliš rýchlo. Iní však poukazujú aj na ďalší fakt, a to, že ľudia na Slovensku sú kvalifikovaní, spoľahliví a majú nižšie priemerné platy ako pracujúci v okolitých krajinách.

Jedným z nedávnych príkladov je osud fabriky pri Martine, ktorá vyrába sedadlové poťahy do áut. Dcéra americkej firmy Adient odchádza za lacnejšou výrobou. Na Slovensku plánuje skončiť v budúcom roku. Po dvadsiatich rokoch. O prácu tam postupne príde zhruba 440 ľudí.

Na priamu otázku denníka Pravda, či firma uteká na druhý koniec sveta za lacnou pracovnou silou, odpovedala: „Slovensko už nemožno v prípade výroby s významným podielom ľudskej práce považovať za konkurencieschopné,“ vysvetľuje dôvody konca závodu Peter Marčan.

Čítajte viac Ekonómovia rozobrali Matovičovu revolúciu na drobné. Pozrite si 5 kľúčových vecí, na ktoré prišli

Nejde však len o jedného výrobcu, jedinú firmu. Problém by mohla mať celá krajina. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách sa pomaly vyčerpáva. Slovenský pracovník totiž už prestal byť lacný, štát ako celok prestáva byť lacnou a spoľahlivou montážnou halou pre svetové firmy.

Karol Morvay z Ekonomickej univerzity tvrdí, že podľa jeho prepočtov v prvých desiatich rokoch nového milénia rástla rýchlejšie produktivita práce ako platy. Posledné roky sa však trend otočil a lacnej pracovnej sile je koniec. Zamestnanec je pridrahý a jednoducho povedané, nezarobí si na seba. Týka sa to najmä priemyslu. „Zo 100 eur pridanej hodnoty, ktorú pracovník v slovenskom priemysle vytvoril, sa na úhradu jeho mzdových nákladov použilo 63 eur. V roku 2007 to však bolo iba 45 eur,“ tvrdí ekonóm. Za rovnaké obdobie narástli náklady na odmeny v Rakúsku z 52 na 58 eur, priemer v Európskej únii zostal na 61 eurách. „Takýto výrazný zvrat asi málokto predvídal,“ upozorňuje Morvay.

Pred krajinou tak stojí kľúčová otázka: Ako ďalej? „Jedna možnosť je držať rast platov na uzde tak, aby boli slovenské fabriky konkurencieschopné. Druhá možnosť je akceptovať, že ekonomika sa vyvíja a niektoré činnosti si u nás na seba nezarobia,“ objasňuje analytik Tatra banky Tibor Lőrincz a dodáva:. „Sám odchod fabriky je pre Slovensko čiastočne dobrá správa: mzdy sú tu dostatočne vysoké, aby ľudia nemuseli robiť manuálnu opakujúcu sa prácu s nízkou pridanou hodnotou. Zlá správa však je, že nevieme, čím takú fabriku nahradíme a kde zamestnáme ľudí, ktorí v nej pracovali."

„Údaje o rýchlom raste nákladov práce na osobu v pomere k produktivite práce v priemyselnej výrobe sú správne,“ reagujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS) na výpočty ekonóma Morvaya. Pridaná hodnota po odpočítaní nákladov práce predstavuje zisk firiem, kvôli ktorému u nás podnikajú. Náklady vrátane platov začali podľa ekonómov NBS mimoriadne rýchlo rásť najmä po roku 2015.

Pravdu majú aj firmy, aj zamestnanci

To, že firmy hľadajú cesty, ako znižovať náklady, je prirodzené. „Ak je pre firmy jednoduché presunúť celú výrobu do zahraničia a oplatí sa im to, potom zo Slovenska odídu. Dá sa to očakávať,“ vysvetľuje ekonóm Tomáš Želinský z Technickej univerzity Košice. Kritizuje hospodársku politiku mnohých vlád, ktoré zahraničným firmám sľubovali rôzne úľavy. Keď tie vypršali, firmy sa zdvihli a odišli. „Aký je podiel ,odchádzajúcich firiem', ktoré na Slovensko v minulosti prišli pre rôzne úľavy a podpory zo strany štátu? Aké úľavy a podporu dostali v rovnakom čase slovenské firmy na podporu a udržanie pracovných miest?“ pýta sa.

Napriek rýchlemu rastu sa mzdy na Slovensku stále držia pod úrovňou miezd v západných krajinách, ale aj v okolitých štátoch. „Na porovnanie, priemerná mzda je na Slovensku 1 200 eur, v Maďarsku 1 260 eur, v Poľsku 1 470 eur a v Česku 1 470 eur, pričom priemerné mzdy v Rakúsku a Nemecku prekračujú 4 000 eur. Určite teda Slovensku nehrozí strata pozície relatívne lacnej a zároveň kvalifikovanej pracovnej sily,“ oponuje generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Coface pre Slovensko a Česko Ján Čarný.

Morvay hovorí, že firmy pociťujú vývoj slovenských miezd ako záťaž. Lebo to konfrontujú s vývojom produktivity. „Potom sa slovenský zamestnanec sťažuje na nízky plat – a má pravdu. On nemusí vnímať zmeny v produktivite, vníma výšku svojej mzdy. A zamestnávatelia frflú, že práca na Slovensku je už dosť drahá – a majú zo svojho pohľadu tiež pravdu,“ vysvetľuje.

Čarný tiež upozorňuje, že treba rozlišovať medzi rôznymi oblasťami ekonomikami. Napríklad textilný priemysel sa s tým už musel vyrovnať. Príkladom v poslednom čase môže byť odevná firma zo Svidníka, ktorá pred dvoma rokmi časť výroby presunula do lacnejšieho Srbska. „Pokračujúci rast miezd na Slovensku však neznamená, že by pokračoval presun výroby do Ázie v ďalších odvetviach – ani tam nie je zásoba pracovnej sily neobmedzená. Naopak, v nasledujúcich rokoch vďaka demografickému vývoju bude počet ľudí v produktívnom veku v týchto krajinách stagnovať a ubúdať,“ vysvetľuje Čarný.

Automobilky sa stále držia

Azda najviditeľnejším príkladom ešte stále silnej konkurencieschopnosti je slovenská výroba áut. Na konci leta matka Stellantisu ohlásila veľkú investíciu v trnavskom závode. A vyzerá to tak, že v blízkej budúcnosti sa žiadna z veľkej štvorky – Jaguar Land Rover, Kia Slovakia, Stellantis a Volkswagen Slovakia – nikam nechystajú. Podľa viceprezidenta Zväzu automobilového priemyslu Pavla Prepiaka to vyzerá slušne na ďalších päť rokov. Ale – čo bude potom?

„Bliká nám kontrolka," varuje Prepiak. „V automobilovom priemysle máme niektoré porovnávacie ukazovatele, napríklad náklady na tú istú prácu na zamestnanca na Slovensku sú vyššie ako v Portugalsku,“ spresňuje a zároveň kritizuje prílišné dvíhanie minimálnej mzdy a jej príplatkov. Ďalej sa mu nepozdáva, že sa na Slovensku málo investuje do technológií.

V súčasnosti však nastupuje radikálna zmena napríklad v pohonoch, teda odklon od spaľovacích motorov k alternatívnym. Podľa Prepiaka je vyvolaná prirodzeným, evolučným vývojom trhu, ale aj revolučným diktátom regulátorov. Premena si bude vyžadovať miliardové investície. „Pokiaľ takáto investícia nepríde na Slovensko, svetový automobilový tiger môže skončiť o desať rokov ako bezzubý kocúr, ktorý dožíva zabudnutý v kúte,“ hovorí.

Ázia nie je konkurent, susedia áno

„V zásade všetky porovnania súhlasia s tým, že mzdová konkurencieschopnosť Slovenska klesá a ak aj dnes nie sú mzdy príliš vysoké, pri pokračujúcom trende je to otázka nanajvýš pár rokov, keď budú. Máme teda dve možnosti: buď pribrzdíme rast miezd, alebo začneme pracovať na tom, aby rástla produktivita. Samozrejme, je možné robiť obidve naraz, ak však budeme brzdiť iba mzdy, budeme navždy patriť medzi chudobnejšie krajiny EÚ,“ tvrdí Lőrincz.

Väčšina ľudí by súhlasila, aby sa platy neznižovali. Na to, aby ďalej rástli, však musí rásť aj produktivita. No tu je problém. „Robíme málo pre to, aby sem tie produktívnejšie odvetvia prišli. Naše školstvo je skôr podpriemerné, infraštruktúra tiež. Nemáme ani efektívne programy na rekvalifikáciu pracovnej sily,“ analyzuje Lőrincz.

Všetci oslovení ekonómovia hovoria, že ak chce Slovensko prosperovať, musí investovať do vzdelania. Nemôžeme konkurovať lacnej Ázii, nie je možné tlačiť platy dole len preto, aby investori postavili ďalšiu montážnu halu na Slovensku a nie napríklad v Bangladéši. Slovensko musí byť schopné konkurovať predovšetkým okolitým štátom a ďalším krajinám v strednej Európe. „Sme malá krajina, preto musíme byť vždy o kúsok šikovnejší, o štipku rýchlejší. Udržať sa aspoň o pomyselný malý krok pred ostatnými,“ hovorí viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Prepiak.