Maslo vystrelilo nad tri eurá. Vianočné pečenie sa predraží

S vysokými cenami treba rátať aj do budúcnosti. Maslo je len ďalším dôkazom, že za potraviny si priplatíme, a to možno viac, ako pripúšťali optimistické odhady zo začiatku októbra, hovoriace o piatich percentách.

Maslo nie je obyčajná potravina. V potravinovej hierarchii stojí vysoko hneď z dvoch dôvodov, chlieb či rožok s maslom patria k pilierom povojnovej výživy obyvateľstva v celej Európe. So samozrejmosťou maslo servírujú v reštauráciách. Zvykáme si, že základné potraviny počnúc chlebom, pokračujúc mliekom a maslom, mäsom, dražejú. Nič na tom nezmenia ani vyše tridsaťpercentné zľavy, na ktoré lákajú spotrebiteľov k pultom obchodné reťazce.

Čítajte viac Maslo na hlave

Fakt, že ceny potravín, ktoré roky pôsobili protiinflačne, začali nie mierne, ale prudko rásť, sa dal očakávať. Najmä na Slovensku so zdevastovaným poľnohospodárstvom a potravinárstvom, ktoré sa už nemôžu oprieť o klasickú štruktúru rastlinnej a ešte viac živočíšnej výroby.

V krajine pod Tatrami sa všetko zmenilo. Došlo k obmene obyvateľstva a kým jedna generácia – rodičov dnes dospelých detí iba v nemom úžase hľadí na zámenu kedysi typických slovenských výrobkov za zahraničné, tak ich 30-, 40-roční synovia a dcéry, nehovoriac už o vnúčatách, považujú nemecké maslo, mäso, dopekané pekárenské výrobky z vyvezenej slovenskej pšenice za prirodzenú ponuku obchodných reťazcov.

Z dvoch miliárd na 800 miliónov litrov

Na masle možno názorne ilustrovať, čo sa vlastne na Slovensku stalo. Začiatkom roku 1990 sa chovalo na Slovensku dovedna vyše pol druha milióna kusov hovädzieho dobytka, z čoho kravy, napospol šlo o dojné plemená, tvorili viac ako jednu tretinu. Bolo ich dovedna 565-tisíc. Na konci tohto roku sa scvrklo stádo na 116-tisíc kráv. Treba rovno povedať, že výroba mlieka bola pred 30 rokmi extenzívna. Na celom svete klesli stáda dobytka, ale málokde tak dramaticky ako na Slovensku. Odrazilo sa to na výrobe mlieka. Tá upadla z necelých dvoch miliárd litrov v roku 1990 na tohto roku očakávaných 800 miliónov litrov.

Ešte pred 15 rokmi prúdilo mlieko do slovenských mliekarní z necelých 800 mliečnych fariem. Na prelome roku 2021 až 2022 zostane pri výrobe mlieka už len 350 fariem. Tak ako zredli farmy dojných kráv, zredla aj sieť mliekarní. Tie väčšie by sa dali poľahky porátať na prstoch dvoch rúk, z nich v rukách slovenského kapitálu zostala len hŕstka.

Veľké mliekarenské závody patria nadnárodným spoločnostiam. Tie ich výrobu reštrukturalizovali nie na mieru potrieb Slovenska, ale vlastných koncernov. A tak sa napríklad výroba masla presunula z najväčšej slovenskej mliekarne, ktorú ovládol najprv rakúsky a potom nemecký kapitál, do Bavorska. Z pohľadu globálne sa rozvíjajúcej svetovej ekonomiky, ktorá liberalizovala výrobu a obchod s potravinami, sa nič nestalo, z pohľadu Slovenska áno.

Dozvuky toho, čo sa stalo, si dlho nik neuvedomoval. Obchod s potravinami v réžii veľkých, prevažne zahraničných, obchodných sietí splnil ľuďom sen o pohodlnom nakupovaní, celoročne pestrej ponuke potravín. Malo a má to však jeden háčik, dlhodobo klesajúci podiel vystavených slovenských potravín na pultoch. Ten sa pohybuje na úrovni niečo mierne nad 40 percentami.

Rozhodujú príjmy a nie národovectvo

Maslo opticky v ponuke nevyzerá zle. V regáli je 4–5 dobre známych slovenských značiek (medzi nimi jedna vyrábaná v Nemecku), ale nie sú práve najlacnejšie. Na masle môžu všetci spotrebitelia maturovať z patriotizmu. No zhruba tretinové pokrytie spotreby slovenskou produkciou hovorí o niekoľkých ďalších veľmi dôležitých veciach: o príjmoch a kúpyschopnosti obyvateľstva, konkurencieschopnosti slovenských mliečnych fariem, mliekarní a finančnej pozornosti, teda národnej podpore slovenských vlád poľnohospodárstvu a potravinárstvu – mliekarstvu osobitne. Podiel výdavkov slovenských domácností na potravinách je stále vysoký. Kolíše medzi 17 až 20 percentami, oproti Nemecku, Rakúsku (9–11) percent je to stále veľmi veľa. Ak teda podíde k pultu slovenský dôchodca alebo mama či otec mladej rodiny hoci aj so štandardným štatistickým príjmom, zvážia, ktoré maslo si kúpia. Ak je to nemecké takmer o polovicu lacnejšie, taká je dlhodobá skúsenosť kupujúcich, siahnu po ňom.

Sú to teda peniaze, ktoré potrebujú rozumne vydať, aby prežili od výplaty po výplatu, a nie to, či majú radi svojho suseda pracujúceho v mliekarni alebo na farme. Výzvy, aby kupovali slovenské, lebo tak podporia slovenskú ekonomiku, sú jednoducho preverované denne možnosťami peňaženky každej slovenskej rodiny.

Čítajte viac Potraviny, tankovanie a bývanie. Ceny rastú najviac za posledných 13 rokov

Logicky sa natíska otázka, čo urobiť pre to, aby slovenské mlieko a mliečne výrobky lepšie konkurovali zahraničným produktom. "Nemecko spracuje ročne tridsať miliárd litrov mlieka, Slovensko 800 miliónov litrov. Tu je odpoveď na otázku, prečo sú produktívnejší, ich náklady na spracovanie jedného litra mlieka sú jednoducho nižšie ako na Slovensku, kde sa scvrkla výroba mlieka a kde sa mliekarne obávajú o to, či budú mať dosť suroviny do budúcna,“ hovorí podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a súčasne aj šéf Levmilku Levice Marián Šolty.

Všeobecné vyhlásenia nestačia

Aká je vôbec budúcnosť slovenského mlieka, a tým aj masla a ostatných mliečnych výrobkov? Najhorúcejšou témou je zvyšovanie ceny surového kravského mlieka a energií, ktoré sú potrebné na jeho výrobu aj spracovanie. Marián Šolty ani jeho náprotivok predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek neskrývajú úskalia, ktoré trčia spod čoraz nižšej hladiny domácej produkcie mlieka.

Pastorek otvorene hovorí, že situácia v mliečnom sektore ešte nikdy nebola taká zlá, aká vládne v súčasnosti. Porovná cenu mliečnej suroviny na Slovensku s priemerom Európskej únie. Za október dostali slovenskí mliečni farmári o päť centov menej ako bol priemer v EÚ. Toto je dôvod, prečo ďalšie a ďalšie podniky dávajú najavo, že skončia s výrobou mlieka. "Nemá to zmysel, mlieko privádza podniky na mizinu,“ hovorí Pastorek. Vysvetľuje, že kým ešte v predchádzajúcich troch rokoch bolo zaostávanie za priemernou eurocenou len o jeden cent, to súčasné je už ekonomicky neudržateľné.

Pred dvoma mesiacmi sa konalo búrlivé valné zhromaždenie prvovýrobcov mlieka. Marián Šolty na ňom ubezpečil, že mliekari sa neboja európskej ceny, ale toho, že na Slovensku nebude onedlho dosť mlieka. "Celý sektor mlieka sa ocitol v ťažkej situácii, ktorá je výsledkom neschopnosti niekoľkých slovenských vlád. Podcenili rolu mlieka ako základnej potraviny vo výžive obyvateľstva a nechali ho napospas trhu, kde sa stretajú produkty s nerovnakou dotačnou podporou národných vlád. Veľa bude závisieť od toho, ako zareaguje rezort, stále však v tejto otázke nepadlo konečné rozhodnutie,“ povedal Šolty.

Pastorek formuloval požiadavku prvovýroby celkom jednoznačne – alebo producenti mlieka dostanú mimoriadnu podporu 35 miliónov eur, akú mu poskytla vláda počas poslednej mliečnej krízy v roku 2016, alebo sektor do pár rokov zahynie. Mliečni farmári by chceli mať jasno aj v otázke rozvoja výroby mlieka v období rokov 2023 až 2027. "Už nám nestačia všeobecné ubezpečenia. Alebo dostaneme jasné záruky, alebo nie a potom z výroby vycúvajú aj tí najlepší producenti mlieka,“ opísal náladu medzi poľnohospodármi Alexander Pastorek.

Čím skôr sa veci vyjasnia, tým skôr budú všetci vedieť, na čom sú. Celý proces skomplikoval zdravotný stav ministra pôdohospodárstva. "Chápeme, musíme byť trpezliví, aj budeme, ale všetko treba raz rozseknúť. V neistote sa dlhodobo žiť nedá,“ povedal Pastorek.

Mliečne výrobky už nebudú lacné. A to nielen pre dražejúce krmivá, ale najmä energie. "Ak podpisujete zmluvy, kde ceny energií rastú troj- až štvornásobne, nemôžete predávať lacnejšie, ale drahšie,“ povedal Šolty.

Práve teraz prebiehajú rokovania o cenách medzi obchodnými reťazcami a mliekarňami. "Nie sú to jednoduché vyjednávania, obchod sa háda o percentíčka, a pritom zdražovanie sa odohráva v úplne iných rozmeroch,“ naznačil atmosféru, v akej prebieha jednanie o ceny Marián Šolty.

Maslo očami obchodu

Koľko strán, toľko pohľadov na mlieko, maslo a jeho aktuálnu aj budúcu cenu. "Cena masla momentálne stúpa kvôli nedostatku mlieka a smotany nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe,“ povedal Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Pripomenul, že v súvislosti s pandémiou klesol počet dojníc v Európe čo zvýšilo dopyt po masle v rámci európskeho trhu. Na pokrytie dopytu po masle, ale aj mlieku a smotane, musia obchodníci nakupovať nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách EÚ, keďže nemajú momentálne na Slovensku dostatok týchto produktov. Tento nedostatok tlačí na vyššiu odbytovú cenu, preto dochádza aj k zvyšovaniu cien na pulte.

"Ukazuje sa ale, že problém s nedostatkom mlieka a masla je na Slovensku ešte vypuklejší ako v zahraničí a niektoré slovenské mliekarne nie sú schopné dodať potrebné množstvo produktov, ktoré obchodníci potrebujú predávať štandardne alebo cez predajné akcie, pretože na Slovensku je nedostatok primárnej suroviny,“ uviedol Martin Krajčovič. Dodal, že každá kríza má žiaľ kvôli nedostatočnému financovaniu agropotravinárstva zo strany štátu väčší dosah na domácich producentov ako na zahraničných.

"Dlhodobo podporujeme vytváranie rovnakej štartovacej čiary pre domácich producentov v porovnaní s ich konkurenciou v Česku, Maďarsku a Poľsku. Okrem mlieka a mliečnych výrobkov je potrebné podporiť aj ďalšie segmenty potravinárstva ako mäso, mäsové výrobky, tuky, ovocie či zeleninu. Pri bravčovom mäse je tiež dobre vidieť, ako slovenskí producenti nevedia reagovať na krízu. Kvôli tomu, že Čína prestala brať bravčové z niektorých európskych krajín, tak na spoločnom trhu je veľký prebytok bravčového mäsa. Slovenskí producenti nevedia kvôli dlhodobej nedostatočnej domácej podpore zo strany štátu konkurovať a v rámci konkurencieschopnosti sa vytvárajú priepastné rozdiely. Na Slovensku potrebujeme poctivo dofinancovať agropotravinárstvo, a to nielen na súčasnú úroveň krajín V4, ale tak, aby sme boli schopní v nejakom horizonte tieto krajiny v rámci investícií a konkurencieschopnosti dobehnúť,“ uzavrel Krajčovič.